Behind the wolf borders

Kapitola III.

Pred 3 mesiacmi

Práve idem v aute naspäť do svorky. Musel som si vybaviť nejaké záležitosti ktoré boli neodkladné. No šoférovanie mám rád a je pre mňa upokojujúce. Viem sa pri ňom upokojiť.

Pár kilometrov pred mojou svorkou uvidím auto ktoré veľmi dobre poznám. Je z jednej okolitej svorky s ktorou sme veľký nepriatelia už dosť dlho. To čo sa medzi nami stalo bolo veľmi zle ale koledovali si. Pravý dôvod nikdy nikomu nepoviem, ani svorka ho nevie. Vedia verziu ktorú chcem aby vedeli. Pravý dôvod viem len ja a tak to aj ostane !

Po pár minútach sa nakoniec ocitnem na lesnej ceste a o chvíľu uvidím bránu s našim logom svorky ktoré je písmeno D ako Dark. Keď ma uvideli strážcovia okamžite otvorili bránu a ja som so svojím autom zastal až v mojej garáži. Hneď som vystúpil, zamkol auto a pobral sa do pracovne. Keď som do nej vošiel prehodil som si oblek cez stoličku a sadol si za stôl. Pár minút som relaxoval a potom som sa pustil do práce ako vždy.

⚜️

„Kde je ten blbý papier !" skrýkol som keď som nevedel už pol hodinu nájsť papier ktorý som potreboval. No našťastie som ho po pár minútach na to našiel. Ak by nie, asi by to tu vyzeralo ako po výbuchu.

„Tak na dnes už mám dosť" povedal som si, zobral si oblek a vybral sa dole do jedálne. No než som vyšiel z pracovne som si všimol malý zväzok papierov na zemi ktorý som si pred tým nevšimol. Musel mi vypadnúť keď som hľadal ten papier ktorý som potreboval. Zobral som ho do rúk a rýchlo prešiel očami.

„Tento papier som ešte nevidel. Niekde musel byť skrytý" skonštatoval som a zobral si ho že si ho prečítam. Vôbec som nechápal z kadiaľ je, čo ma dosť hnevalo. Vedel som o všetkých papieroch ktoré tu sú. Mal som v Tom poriadok, no tento tu isto nebol. Radšej som to neriešil a pobral sa do jedálne

Keď som do nej vošiel tak som od slúžok hneď dostal večeru. Dnes som mal toho dosť veľa, takže som nestihol cvičiť. Zajtra si prihodím ešte hodinu naviac a možno aj dve aby som nezaostával v cvičení.

Po večeri som sa pobral do izby, kde som si dal sprchu v ktorej som zrelaxoval a myslel aj na ten papier. Keď som vyšiel zo sprchy som si dal okolo pásu uterák, vysušil si vlasy a išiel do izby. Zobral som si ten zväzok papierov do rúk a pozorne ho prečítal. Keď som si ho poriadne prezrel nemohol som uveriť tomu čo čítam. Lucy Melanie Moore. To meno tam bolo napísané a ja som to meno veľmi dobre poznal.

Moja spriaznená duša je jeho sestra ? Bol som úplne mimo. Už len pomyslenie na to aká bola krásna ako malá keď som ju videl u nich v sídle, mi znovu otvorilo spomienky. Nikdy by som si ani nepomyslel že ona je jeho sestra. Nepovedal mi to a isto to tušil že je mojou spriaznenou dušou. Videl som ju iba pár krát pred pár rokmi, keď som ju zahliadol ako ide vonka s nejakým chlapcom. Vtedy keď som ju videl tak som mal divný pocit. Strašné som bol z nej mimo a nevedel sa prestať na ňu pozerať. Cítil som ako by bola moja. Ako by som ju poznal večne. No vtedy som si to nebral ako niečo veľké. Predsa bol som mladý a chlapi pri pekných ženách sú mimo. Ale už mi dáva zmysel prečo som bol tak mimo a mal ten pocit. Teraz musí byť z nej isto dospelá a krásna žena.

Začal som sa zamýšľať prečo som na to neprišiel skôr a nešiel po ňu. No keď som si po chvíli uvedomil čo rozprávam, chcel som si trestnú po hlave. Predsa som spriaznenú dušu nechcel a teraz tu zrazu o nej básnim. Už mi asi vážne šibe. Mal by som si ísť ľahnúť lebo očividne som unavený. Vypol som svetlo a ľahol si do postele. No celú dobu som sa prehadzoval. Nevedel som vôbec zaspať. A to nevravím o tom ako mi Max stále hovoril že nech si ideme po ňu. Mal som z toho už riadne nervy no nakoniec prestal. Radšej som sa pobral nadýchať čerstvého vzduchu na balkón. Mesiac krásne svietil a príjemný vánok pofukoval.