Behind the wolf borders

Kapitola XXX.

Chudák ona. Tak krásne dievča je mi aj ľúto zmlátil. Bola nádherná. No veľmi sa mi páčilo ako sa ma bála. Čudujem sa že si na mňa nepamätá. Ale ako by aj mohla, bola ešte dieťa keď som ju ja videl. Bolo to vtedy keď sme ešte s mojim blbým bratom boli ako tak v pohode a išli za jeho kamarátom. Vtedy som ju videl a aj ona mňa. Vedel som že Aronovi volať nemusím lebo sa to dozvedel. Už som len čakal čo správy. Zistil som aj to, že dal poslať stráže aby nás našiel, no stopu po nej sme zahladili aby sa tak rýchlo ku nám nedostali. Chcel som aby si ťahal vlasy a bol zúfalí a dúfal som, že sa tak stane. S tou krásavicou som sa išiel ešte raz porozprávať. Frederik jej povedal že prečo ju tu vezníme a aj to že potom odpadla. Z toho som usúdil že vie kto je Aron a že moja šanca konečne prišla.

„Ahoj krásavica“ povedal som hneď jak som vošiel do jej izby. Hned jak ma uvidela sa z hlboka nadýchla. Videl som že sa bála, no mne to vôbec nevadilo. Začal som sa k nej približovať a ona sa oprela o stenu ktorá bola za posteľov. Keď som k nej prišiel stiahol som ju za ruku ku rohu postele a bol nad ňou. Verte či nie, mal som chuť ju tu pretiahnuť, no nechám si to na inokedy.

„Povedz mi krásavica čo ti je Aron ?“ spýtal som sa a čakal na jej odpoveď. Keď dlho nič nepovedala, tak som jej jemne prešiel po líci a išiel cez jej krk ku jej prsiam. Zachvela sa a začala sa metať.

„Ale kráska no tak, povedz mi to. Nechci aby som bol zlý“ zašepkal som jej do ucha a ona sa znovu zatriasla. Neprestala sa metat a tak som na to už nemal nervy. Zdrapil som ju za krk, stisk som zosilnel a zavrčal som. Tu odpoveď z nej dostanem aj keby som ju mal vyšukat.

„O on j je on j je..“ stále opakovala a ja som zavrčal znovu. Tak to pôjde inak kráska. Krk som jej pustil a vyzliekol som si košeľu aj nohavice. Začal som ju bozkávať na krku.

„Nie prosím nie“ povedala a pustila sa jej jedna slza. To ma zato že nehovorí. Nebudem sa tu s ňou naťahovať. Nemám na takéto debility čas.

„Si jeho spriaznená duša ?“ spýtal som sa narovinnu a pozrel na ňu. Po chvíli prikývla a ja som sa usmial. Konečne. Vedel som že bude pre neho dôležitá. Ak to je tak, urobím mu takú bolesť že na ňu nezabudne.

„Tak ak je to tak, mal by som sa s tebou pohrať“ zaškeril som sa a pokračoval v bozkávaní jej krku. Chudinka sa metala a prosila ma nech prestanem, no ja som nechcel. Strhol som jej veci ktoré mala na sebe a zostala predo mnou iba v spodnom prádle. Bola nádherná. Začal som ju obchytkávať, no keď som jej už chcel vyzliecť podprsenku tak do izby vtrhol muž.

„Pán vás očakáva“ povedal jeden z mužov. Ja som iba zavrčal, obliekol si rýchlo veci a vyšiel z izby. Pobral som sa rýchlo za Frederikom a bol zvedavý čo treba. Otvoril som dvere a vošiel do vnútra.

„Vyrušil som ťa pri najlepšom že ?“ spýtal sa a uškrnul sa. Ja som sa iba upravil a sadol si pred jeho stôl do kresla. Pozrel som sa na neho a čakal čo chce. Po tomto budem musieť pretiahnuť nejakú vlčicu.

„No plán bude taký ako sme povedali ?“ spýtal sa a ja som prikývol. Povedal som mu že všetko vyriešime večer. Plán bol nasledovný. Urobiť na Arona pascu. Mali sme ho už vymyslený. No s jednou vecou sme nepočítali. Že ona bude jeho dušou.

„Ona je jeho dušou“ povedal som počas nášho rozhovoru. Frederik sa prekvapene na mňa pozrel a ja som sa na neho uškrnul. Predsa by mi neklamala. No teraz ma ešte niečo napadlo.

„ A čo tak ju pustiť ale s tým, že v Tom najlepšiom dáme povel nech ju zmrzačia. Ak majú puto tak to Aron bude cítiť a bude ho to bolieť“ povedal som mu môj nápad a on sa zamyslel. Nad tým ako je Aron na kolenách som sa iba uškrnul. To bude nádherný pohľad. Pomyslel som si a čakal na jeho reakciu.

„Dobrý nápad. Nenápadne jej pomôžte nech ujde a daj ju strážiť. Potom vydáme povel na jej zabitie“ ja som iba kývol hlavou a išiel to vyriešiť zo strážami. Isto bude chcieť zaútočiť nad ránom. V noci jej pomôžeme aby zdrhla. Keď som všetko vyriešil zo strážcami, zavolal som Nickovi či sa nechce prísť na ňu pozrieť a tak isto som mu aj povedal nech dá stráže cvičiť a nech ich potom pošle hneď ku nám. Večer mu ešte zavolám nech sa dostaví. Keď prišiel, som mu povedal nech sa usadí v kresle. On sa spýtal prečo to tak súrilo a ja som sa uškrnul. Bol som si istý že zo správy ktorú mu poviem bude rád.

„Máme plán Nick. Zajtra to všetko začne“ uškrnul som sa a videl som že sa usmial. Bol som rád že som ho potešil. Všetko som mu vysvetlil a on súhlasil. Nakoniec tu aj prespal. Ja som ešte večer urobil to čo bolo treba. Pomohli sme jej utiecť. Našťastie sa tak aj stalo a ja som ju aj hneď dal sledovať.
Pár hodín sme si pospali a čakali na Aronov útok. Stráže vedeli čo majú robiť a ja som sa už tešil na jeho výraz. Keď sa dostal do sídla vedeli sme o Tom. Nenápadne som ho aj so strážami obkľúčili v izbe kde bola a ukázali sme sa mu.

„Ach dráhy Aron. Chytil si sa mi do pasce. Tvoja duša je už dávno preč. Vyhral som braček“ uškrnul som sa a pohľad na jeho tvár bolo to najlepšie čo som kedy videl. Konečne som dostal Arona Harrisona Reyes. Jedného z najmocnejších Alfov z rodu Darkov.

Aron

Hneď som sa vyšvihol z lavičky na ktorej som sedel. Upravil si vlasy a hneď zavolal stráže. Všetkým som povedal nech sa pripravia a ja som sa zatial išiel prezliecť a upraviť. Konečne som nevyzeral ako troska. Pár dní bez jedla urobilo svoje. Radšej som sa išiel rýchlo najesť a potom som sa pobral si dať malý tréning pred odchodom. Keď som si potrénov som urobil rýchlu poradu a každému vysvetlil čo má robiť. Zobral som si dosť bojovníkov na to, aby sme ju od toho zasratého sviniara zobrali. Hneď sme všetci nasadli do aut a pobrali sa ju zobrať od toho sviniara. Pár hodín sme blúdili než sme konečne našli to sídlo. Keď sme vystúpili z auta, vsetci išli na svoje pozície. Zopakoval som náš plán a utaborili sme sa tak, aby nás nezahliadli.

Mal som v pláne zaútočiť až nad ránom a tak som aj spravil. Nebolo tu veľa stráži čo mi bolo veľmi divné. No najdivnejšie bolo to, že sme sa do sídla dostali veľmi rýchlo a ľahko. Stráže kontrolovali či tu niekto nie je a ja som zatiaľ hľadal izbu v ktorej mala byť Lucy. Mala nádherné meno. Po pár minútach som konečne ucítil jej vôňu. Bola síce veľmi slabá, no vydal som sa za ňou. Zastavil som nakoniec pred dverami a surovo ich rozkopol. Keď som sa popozerať po izbe nikto tu nebol. Do frasa. Čo to má byť ?

„Ach dráhy Aron. Chytil si sa mi do pasce. Tvoja duša je už dávno preč. Vyhral som braček“  povedala osoba ktorú som nechcel počuť. Zavrčal som a pozrel sa na neho. Pri ňom som uvidel kopec stráži a moji strážcovia boli na zemi. Pozrel som sa na neho z hnevom a zdesením v očiach. On vyhral.

„Pozri sa vonku Aron. Prehral si“ povedal šťastným hlasom a hrôzostrašné sa zaškeril. Moje stráže ktoré boli vonku boli obkľúčené a polovica z nich bola na zemi. Do frasa !

„Povedal som ti že raz ťa porazím a ty budeš na kolenách. Tak si to uži“ povedal mi pri uchu a ja som mal nervy. Ten zasraty hajzel. Je vážne múdrejší ako som si myslel. Stráže ktoré tu boli ma zdrapili za ruky a vyviedli von pred sídlo aj s mojimi strážami ktoré ešte žili. Z ničoho nič mi zazvonil mobil a oni ma hneď na jeho rozkaz pustili, no to čo mi oznámil beta ma absolútne dostalo.

„Napadli nás pane. Je ich veľa nemáme šancu“ mobil mi vypadol z ruky a strážca ktorý bol za mnou ma zhodil na zem tak, že som kľačal na kolenách pred Carlosom. Toto som vonkoncom nečakal, no najviac som nečakal to, že som o pár minút mal uvidieť chlapa ku ktorému som sa ani dobre nesprával.