Behind the wolf borders

Kapitola XXV.

Po Tom incidente s Annie som ženy nechcel ani vydiet. Neľutoval som to že som ju od seba dal het. Od vtedy čo som zistil že je Emily mojou dušou som sa v týchto veciach zmenil. No v ničom inom nie. Stále som chcel pomstu a to sa nezmení !

Zobral som mobil do ruky a pozrel sa na fotku ktorú som mal na tapete. Bola tam Emyli a sladko sa usmievala. Tu fotku som si pozeral denne, no nikto o nej nevedel. Zrazu mi niekto zaklopal na dvere mojej pracovne a ja som sa z môjho zamýšľania strhol.

„Ďalej“ povedal som hrubo a po chvíli v dverách stál chlap. Podišiel k stolu a sklonil hlavu.

„Pane tu sú tie fotky ktoré ste chceli. Uisťujem vás že ma nikto nevidel a všetko prebehlo bez nejakých problémov“ fotky ktoré mi dal na stôl som si chytil do rúk a prezrel si ich. Boli v skutku dobré. Bola na nich Emyli a dvaja stražci, no viac bolo zaostrené na ňu. Prezrel som si všetky fotky, no jedna mi vybila dych. Bola na nej odfotená z boku a bolo jej nádherné vidieť prsia. Vlasi mala rozpustené, ruku mala vo vlasoch a usmievala sa. V tu chvíľu sa mi moja pichá postavila do pozoru. Mal som chuť sa na tej fotke spraviť, no našťastie som sa prebral z tranzu a uvedomil si, že ten chlap je stále tu. Postavil som sa zo stoličky a pozrel prísne.

„Ak sa o tomto niekto dozvie, ver že si v tu chvíľu mŕtvi“ zavrčal som a chlap len prikývol. Mávol som rukou a chlap sa pobral preč. Ja som si pokojne sadol znovu do kresla a zobral si tie fotky ktoré my doniesol. Bola tam tak nádherná a šialené sexi že som myslel že mi prasknú nohavice z toľkého vzrušenia. Rozopol som si nohavice, pohodlne sa usadil a vytiahol si kamaráta ktorý bol v plnom pozore. Pozrel som sa na neho a zaškeril sa.

„Oh Emyli keby si len vedela ako má kurevsky vzrušuješ“ povedal som nadržané, zobral si jej fotku do jednej ruky položil ju tak aby som na ňu videl a chytil si moju pýchu do rúk. Začal som rukou pohybovať hore a dole. Tempo som stále stupňoval a predstavil som si ako by mi to robila Emyli. Po pár minútach som sa aj s hlasným vzduchom urobil. No nestačilo mi to. Pri predstave že by ho mala v ústach som sa znovu začal uspokojovať. Skoro pred koncom mi zazvonil mobil a na ňom bolo že mi volal Carlos. Sral som na to a užíval si ten pocit slasti, no hneď v Tom ako mobil prestal zvoniť sa otvorili dvere a ja som sa strhol.

„Čo kurva nedvíhaš !?“ započul som keď otváral dvere. 

„No do piče“ zanadával keď jeho pohľad spočinul na mne a z toho všetkého mu spadol mobil na zem, na čo som sa musel zasmiať. Rýchlo som schytil fotky ktoré boli na stole, dal ich do šuflíka a kamaráta som si dal nazad do nohavíc. Carlos iba stál a čumel na mňa ako keby dostal mŕtvicu. Bol to veľmi zábavný pohľad.

„Čo je kamoš, dostal si porážku ?“ zarehotal som sa a išiel si naliať brandy. Nalial som aj jemu a pohár som mu podal. Našťastie sa z toho tranzu prebral a lišiacky sa na mňa usmial.

„Vedel som že si podobný mne, no toto Nick, sa nevzdaš kamarát“ zarehotal sa a odpil si z pohára. Ja som sa nad tým tiež zarehotal a tľapol ho po pleci.

„Tak to vyzerá keď si dlho nezašukáš kamarát“ povedal som a celý obsah pohára som vypil. Pohár som položil na stôl a pozrel na Carlosa ktorý obsah pohára tiež vypil pohár mi podal.

„No inak čo si chcel ?“ spýtal som sa a čakal na jeho odpoveď. Sem prišiel iba keď máme nejakú poradu s Frederikom alebo keď sa ideme ožrat a pozháňať baby. Dúfal som že to nebude tá druhá možnosť, lebo som na to nemal chuť. Našťastie mi prišiel len oznámiť že sa mám zajtra dostaviť do Frederikovej pracovne. Dali sme si ešte pár pohárikov a nakoniec sa pobral na odchod a ja som sa pustil do práce.

Na druhý deň ráno som si dal ako skoro každé ráno studenú sprchu, obliekol sa, nasadol do môjho auta a pobral sa k Frederikovi. Prišiel som do Frederikovej pracovne skorej než Carlos. Ako vždy som sa usadil do kresla a čakal kým príde Carlos. Za tú dobu sme sa s Frederikom porozprávali. To čo mi povedal mi bolo strašné smiešne. Vedel som že je to nadržané hovädo ale toto ma vážne dostalo. Našťastie sme na neho dlho nečakali a dostavil sa. Mal nejaký dobrý plán a ja som bol konečne rád že nám to vychádza. Keď si sadol oproti mne, začali sme sa rozprávať a spomenul som aj to čo mi Frederik dnes povedal. Nemohol som sa prestať z toho smiať.

„To si vážne skoro pretiahol Frederikovu sesternicu ?“ spýtal som sa už asi piaty krát a neprestával sa smiať. Bolo mi až do plaču z toľkého smiechu a on má len prepaloval pohľadom.

„Hej“ odpovedal nasratý a vražedné sa na mňa pozrel. Keby som teraz bol žena a pozrel sa na neho, tak by som sa asi úprimne dosral od strachu, no keďže som muž a poznám ho dobre tak som sa nad tým pohľadom uchechtol.

„Ale no, musíš uznať že je to srandovné“ povedal som mu a buchol ho po pleca. Iba zavrčal, no potom sa slabo zasmial. Vedel som že sa nebude hnevať dlho.

„No nič ja padám nazad do môjho sídla. Majte sa“ postavil som sa, upravil si košeľu a pobral sa na odchod. Carlos išiel za mnou a ja som usúdil že ma ide odprevadiť.

„Dúfam že to vyjde Carlos. Keď budú nejaké novinky hneď mi volaj“ povedal som pred dverami. On kývol hlavou na znak súhlasu a rozlúčili sme sa. Boli sme dobrý kamaráti. Bol to síce sviniar, no rozumeli sme si.

Hneď ako som bol pri aute som rýchlo nastúpil, naštartoval a pobral sa do môjho sídla. Zaparkoval som šikmo pred dverami do sídla, vystúpil a išiel sa najesť. Poobede som išiel cvičiť ako stále a potom robiť. Bol som nesmierne rád že mal taký dobrý plán. Cítil som že ten plán vyjde. Konečne pomstím mojich rodičov. Z môjho premýšľania ma prebral zvuk môjho telefónu. Zobral som ho do ruky a uvidel že mi niekto píše správu. Keď som si ju pozrel, udivene som pozeral na mobil. Neviem z kadiaľ mala moje číslo, no hneď som vedel že mi napísala ona. Po chvíli som si uvedomil, že som sa nad tým usmieval a mal som chuť si vraziť.

Nevedel som čo mám robiť, no rozhodol som sa že jej odpíšem až zajtra, poprípade zavolám. No skôr než som položil znovu mobil na stôl mi niekto volal. Zodvihol som a to čo mi dotyčný povedal ma veľmi potešilo.

„Máme ju Nick. Plán vyšiel“