Behind the wolf borders

Kapitola XI.

Už je to pár dní od toho čo som povedal že budú viac trénovať. Chlapi sa nesťažujú a ja som za to veľmi rád. Mňa ty hajzli nedostanú.

Momentálne tu riešim jednu dôležitú zmluvu s Karterom cez telefón.V týchto veciach je spoľahlivý a vie presne ako čo treba urobiť. Ja si robím zmluvy tak aby ma nemohol nikto dostať. V tomto som veľmi obozretný.

„Karter zmluvu si preštuduj. Ak teda môžeš tak mi ju dones. Vyriešime to keď budeš tu. Takže tu tá čakám. Čau“ zložil som mobil, hodil ho na stôl a dal si ruky za hlavu. Všetky dôležité veci riešim osobné a nie cez telefón. Dosť veľa som sa naučil od otca, ktorý si tiež dával pozor aby na neho nikto nič nemal. Ešte ma to naučil pred svojou smrťou. Začal som rozmýšľať nad slovami ktoré hovoril ten sviniar Carter. Musím uznať že vo vnútri som mal aj obavy aj keď som si to nerád pripúšťal.

„Vojnu nevyhráš. On potom zaujme miesto ktoré mu patrí“ tieto slová sa mi v hlave stále objavovali. Mal som z toho neskutočé nervy. Na Cartera sa to podobá. Skôr či neskôr som čakal že niečo také spraví. Keďže jeho svorka patrila už mne, bol som o to silnejší a moja svorka sa rozrástla. Bojovníci ktorí boli s tej svorky museli tieto dni poriadne cvičiť. A myslím že viac než polovica je tu spokojná. Za čo som rád. Keď ich vidím ako tvrdo cvičia som veľmi hrdý. Bol som rád že sa k nám pridali.

Vyšiel som zo svojej pracovne a pobral sa do posilňovne. Cestou sa mi pozdravilo pár ľudí zo svorky ktorých som stretol. Keď som prišiel do posilňovne, bolo tu kopec bojovníkov. Hneď ako ma uvideli sklonili hlavu na znak úcty.

„No ako to ide ?“ spýtal som sa strážcu ktorý tu bol nový. Videl som že má poriadny rešpekt.

„Všetko ide dobre Alfa“ ja som len prikývol a pobral sa pozrieť pred sídlo.
Keď som vyšiel von, v lese bolo kopec vlkov ktorý bojovali. V hlave mi vznikol výborný nápad. Vyzliekol som si oblek a kravatu. Dal si dole košeľu a zavolal slúžku nech mi to zoberie do pracovne. Ja som zašiel za strom a premenil sa.
Skočil som medzi mojich strážcov, na čo prestali bojovať a sklonili hneď hlavu.
Ja som sa výstrel a bol tak väčší než obvykle. Všetci mi prekazovali úctu a niektorý dokonca už aj ležali na zemi. Vybral som sa teda medzi nich. Každý mal stiahnutý chvost medzi nohami. Ani jeden sa neopovážil zdvihnúť hlavu. Niektorý dokonca keď som bol u nich sa skrčili natoľko že skoro ležali. Takto sa mi to páčilo. Mali predo mnou rešpekt a to bolo dobré.

„Chcem súpera“ zavrčal som a čakal kto sa odhodlá. Keď sa ani po chvíli nikto neodhodlal, zavrčal som znovu. Po chvíli sa jeden vlk narovnal no bolo cítiť že má rešpekt. Kývol som hlavou na znak súhlasu a ostatný okolo nás urobili kruh. Obaja sme sa narovnali a zavrčali. Potom sme sa na seba vrhli a začali bojovať. Musel som uznať že tento vlk mal odvahu. Po pár minútach nakoniec ležal na zemi a ja som mal ľabu na jeho krku.

„Ďalší“ zavrčal som znovu. Po chvíli sa odhodlal ďalší. Skončilo to podobné ako predtým. Alfu neporazí nikto, no bol som rád že mali tú odvahu a musím uznať že dobre bojujú.

Keď som sa už chystal ísť dnu do sídla prišlo biele auto. Hneď som vedel že to je Karter.

„Beta, posaďte Kartera do obývačky a ja za chvíľu za ním prídem“ rýchlo som povedal cez frekvenciu Betovy a pobral sa zadným vchodom do sídla. Keď som už bol v pracovni, tak som si rýchlo obliekol svoje veci, upravil sa a pobral sa dole za Karterom.

„Znovu sa vidíme Aron“ povedal hneď ako som vstúpil do miestnosti.

„Áno znovu Karter“ postavil sa a prišiel ku mne. Hneď sme si podali ruku a pobrali sa do pracovne.

„Sadni si. Chceš kávu alebo chceš niečo tvrdšie“ ja som si zatiaľ nalial whisky a čakal na jeho odpoveď.

„Káva postačí“ odpovedal po chvíli. Hneď som slúžke povedal nech ju urobí a donesie. Netrvalo dlho a niekto mi zaklopal na dvere. Hneď som otvoril, zobral od slúžky kávu a dal ju na stôl pred neho. Ja som si sadol za môj veľký drevený stôl a odpil si z pohára.

„Páči sa Aron, tu je tá zmluva“ položil mi ju na stôl. Ja som si ju hneď zobral do rúk a prezrel si ju.

„Dobre teda Karter. Sme dohodnutý. Ešte potrebujem od teba podpis tu“ vybral som papier a položil ho pred neho. Tieto papiere už poznal a bez nich so ja nepodpísal nič. Hneď ako to podpísal svojim perom som sa zodvihol upravil si sako a podal si s ním ruku.

„Aron stojím za tebou. Dobre vieš že nie som až taký kokot aby som išiel proti tebe. Nikto si to nedovolí. A ver že ja si to isto nedovolím“pozrel sa na mňa a čakal na moju reakciu. Ja som mu kývol na znak že rozumiem. Bolo vidieť že hovorí pravdu.

„Ale na nový biznis by sme si mali pripiť čo myslíš ?“ pozrel som na neho a videl že by si dal. Hneď som prišiel ku svojej skrinke s alkoholom a vybral dosť dráhu whisky ktorú som otvoril a nalial. Nerád som hovoril o týchto veciach. Nikomu som neveril ale nemohli mať na mňa nič. Všetko som si strážil ako oko v hlave.

„Tak nech to vyjde“ štrngli sme si a odpili si z pohára.

„Je naozaj dobrá Aron“ povedal hneď ako si z nej kus odpil. Vedel som že ma rád whisky. Poznal som ho. Síce sme sa k sebe správali chladne, no boli sme kamaráti.

„Tak ja idem Aron. Mám ešte aj svoje povinnosti. Maj sa“ hneď sa postavil a pobral ku dverám. Keď odišiel, uvoľnil som si kravatu a pohodlné si sadol do môjho kresla. Z ničoho nič mi myšlienky uleteli ku nej. Ak jej niečo spravia porazí ma. Dúfam že o nej nič nevedia. Nevedel som čo mam robiť. Ísť za ňou a zobrať si ju aby som ju ako tak ochránil alebo ju nechať u jej otca. Aj tak by mi ju nedal a ak o nej nevedia, urobil by som ju iba terčom. Síce som k nej nechcel mať city, no ťahalo ma to k nej a bal som sa, že sa jej niečo stane. Radšej som to neriešil, nemôžu o nej vedieť. A nikto sa nedozvie že je mojou dušou. O to sa postarám.

Zrazu niekto zaklopal na dvere a mňa to vytrhli z mojich myšlienok.

„Ďalej“ vo dverách stála Emily. Nechodila za mnou často. Bola to moja sesternica. Uchýlil som ju tu keď jej zabili rodičov. Bolo to presne vtedy keď sa stala tá tragédia a ja som prišiel o kamaráta. Ja ju beriem ako moju sestru. Ochraňujem ju a dávam jej všetko čo potrebuje. Po Tom ako som k nej bol hnusný v ten deň sa na mňa kus nahnevala, no nakoniec sme sa udobrili.

„Čo potrebuješ. Stalo sa niečo alebo chceš odo mňa niečo ?“ spojil som si ruky a oprel ich o stôl.

„Nie nie nepotrebujem a nič sa nestalo. Len som ťa chcela prísť pozrieť“ zodvihol som obočie, lebo som jej veľmi v tomto neveril.

„Ja, chcem sa ti poďakovať za pomoc a za to že mi pomáhaš. Mám ťa rada Aron ale mám pocit že sme sa nejako odcudzili a že to robíš iba preto lebo musíš“ pozeral som na ňu a nevedel čo povedať. Nechápal som prečo si to myslí. Áno, mal som robotu a nebol som s ňou ale kedykoľvek mohla prísť a našiel by som si na ňu čas.

„Tak toto teraz nehovoríš vôbec pravdu. Vieš dobre že mám veľa roboti no kedykoľvek si za mnou mohla prísť. Nerobím to preto lebo musím ale preto lebo chcem“ pozrel som sa na ňu a videl že bola prekvapená z mojich slov aj z môjho hlasu. Vždy keď som to povedal hrubo, bola prekvapená a začala mať rešpekt.

„Pozri sa, vieš že si moja sesternica a budem sa o teba starať kým si po teba nepríde. A aj to zvážim či ťa pustím s ním ak to bude kokot“ nad mojimi slovami sa jemne usmiala a zasmiala sa. Po chvíli ku mne prišla a objala ma. Veľmi som na takéto veci nebol, no bola to moja sesternica a mal som ju rád.

„Ďakujem veľmi Aron“ usmiala sa a potom sa pobrala von z pracovne. Hneď ako odišla som sa pustil do práce ako stále. No nečakal som že sa stane vec ktorú som nikdy nechcel aby sa stala.