Behind the wolf borders

Kapitola XXIV.

Ešte v ten deň ako som vydal rozkaz aby toho debila špehovali som pracoval až do pol noci, no myšlienky mi stále unikali ku nej a mal som z toho zas kurevské nervy. Povedal som že ju mám rád to áno a tak isto cítim že mám povinnosť sa o ňu starať, no to je tak všetko. Nechcem cítiť nič ako láska. A nedovolím aby sa mi dostala do srdca. Keďže som bol z toho že na ňu myslím nasratý, otvoril som si fľašu mojej obľúbenej whisky a rovno pil z fľaše. Reálne sa zo mňa stáva už alkoholik. Úprimne, nebol som opitý a stále my myšlienky utekali k nej a tak som si otvoril druhú fľašu a vypil ju do polky. Konečne sa mi myšlienky vrátili ku práci. Ráno som sa zobudil s hlavou na hromade papierov. Ponaťahoval som sa a pobral som sa do mojej sprchy, kde som si dal studenú sprchu na prebratie. Našťastie pomohla.

Odišiel som si vlasy, utrel sa a išiel sa obliecť. Obliekol som si tmavo červený oblek s čiernou košeľou a čiernou kravatou. Keď som prechádzal cez chodbu, všetky pohľady žien boli na mne. Bolo vidieť že má vyzliekajú pohľadom. Neskutočné sa mi to páčilo, no v Tom mi prišla myšlienka o nej a ja som od nervov trepol do steny a potichu zavrčal.

“ Kurva tu s tebou Lucy“ všetky pohľady padly na mňa a bolo vidieť že sa ma báli. Rýchlo som vošiel do pracovne a tresol dverami tak až stráže naskočili. Nad tým som sa len uchechtol a sadol si za svoj stôl. Urobil som si na ňom poriadok a keď som sa postavil a mal v úmysle zobrat flaše inde sa otvorili dvere a v nich stál jeden z tých špehov ktorých som poslal.

„Alfa máme problém“ povedal ustráchane a sklonil hlavu. Ja som sa na neho pozrel nahnevaným pohľadom. Isto môj nahnevaný pohľad cítil, lebo som videl že má strach. No ani po chvíli nič nepovedal.

„Hovor !“ rozkázal som. Bol som neskutočne vytočený. Čakal som čo povie. Ak by mi to nepovedal, vymlátil by som to z neho. Neznášal som z duše keď niekto povie že máme problém a nepovie aký.

„Pane zabili nám jedného z tých mužov. Prišli na to že je špeh“ keď to povedal môj hnev bol taký veľký, že fľašu ktorú som mal v ruke som celou silou hodil do steny. Chlap stojaci pri dverách sa jemne mykol a čakal na môj ďalší rozkaz. 

„Do piče !“ zreval som tak veľmi až ma isto bolo počuť na cele sídlo a tresol celou silou do stola. Div že sa nerozbil. V očiach som mal plamene zlosti. Však ty počkaj braček. Za to všetko zaplatíš. Budeš ma na kolenách prosiť o zmilovanie.

„Pane..“ po pár minútach prehovoril ale nedokončil to lebo som ho vyrušil. Mám to ale ja debilou. No musím uznať že môj brat ma rozum keď ho prekukli. Ale kurva, nechápem ako ?!

„Drž hubu“ zvýšil som hlas až tak, že som zvrieskol. Ako si dovoľuje tu niečo hovoriť. Neskutočne ma to vytočilo. Videl to na mne a tak len mlčky stál a pozeral do zeme. Ja som sa začal mlčky prechádzať a z ďalšieho návalu nervov som zhodil všetko zo stola aj s počítačom. Bolo mi ukradnuté či sa rozbil. Teraz bolo dôležité čo urobiť a ja aj keď som si to nechcel priznať, som sa obával že neviem čo mám spraviť.

„Ako je sakra možné že ho prekukli. Ste totálne neschopný !“ zavrčal som a pozrel nahnevane na neho. Neodpovedal a to ma ešte viac vytočilo. Podišiel som k nemu, zdrapil ho za košeľu a prirazil ku stene.

„Ešte jedna chýba a ver že vás vlastnoručne zabijem jasné ?! Takže sa snažte“ zavrčal som a poslednú vetu som mu zašepkal do ucha. Pustil som ho a on dopadol na zem. Mávol som rukou a chlap hneď odišiel. To varovanie som myslel vážne. Ten debil je schopný všetkého. Radšej som sa pobral pracovať. Poobede som išiel cvičiť a po cvičení som znovu pracoval. Rozmýšľal som aj nad tým čo spravím. No nechcel som riskovať že keď ju budem strážiť tak prídu na to že je mojou dušou. Musel som toho bastarda sledovať.

O 2 dni

Sedel som v pracovni a pracoval som. Prezeral som si pár papierov. Mal som kopec lajstrov na stole a prezeral som si aj zmluvy cez počítač. Nakoniec ten počítač prežil, za čo som bol veľmi rád. Zrazu sa otvorili dvere a ja som sa s prísnou tvárou pozrel na dotyčného.

„Pane prepáčte ale Carlos ju chce uniesť“ keď to povedal rozbúchalo sa mi srdce. Sakra, vie o nej ! Neváhal som lebo som vedel čo mám robiť. Musím ju ochrániť. On je blázon, zabil by ju aj keby vedel že nie je pre mňa dôležitá.

„Okamžite zavolaj chlapov. Ostatný nech sa okamžite pripravia“ rýchlo som povedal a mávol rukou nech odíde. On iba prikývol hlavou a rýchlo odišiel. Musím rýchlo konať inak bude neskoro.

Už hodinu tu riešim čo urobím. Chlapov som pred pol hodinou poslal a s Henrym a pár mužmi riešime čo ďalej. Počas našej debaty mi z ničoho nič zazvonil mobil. Rýchlo som ho zodvihol, no to čo mi dotyčná osoba povedala mi úplne vybilo dych.

Uniesli ju.

Carlos

Môj plán bol dokonalý, už len trebalo zistiť kde sa nachádza keďže som zistil, že u svojho otca nie je. Už to mi prišlo podozrivé a tak som tušil že je isto dôležitá. Síce som vedel že Richardova a Aronova svorka sa nemusia, no niečo tu nehralo. Otvoril som dvere do pracovne Frederika a on sa na mna vražedne pozrel. Ach bože, isto sa ešte stále hnevá za tú sesternicu. V jeho pracovni už bol aj Nick a pár ľudí.

„Mám výborný plán Frederik“ povedal som a pohodlne som si sadol do kresla. Jeho pohľad a aj pohľad všetkých tu prítomných spočinul na mne a ja som vedel, že Frederik má záujem počuť o čom je. Všetko som mu vysvetlil a on hodnú chvíľu premýšľal.

„To je výborný nápad. No vieme kde je ?“ spýtal sa ma. Kývol som mu hlavou na znak nesúhlasu. No už len to že povedal že je super nápad ma potešilo.

„Už ju hľadajú. Hneď jak ju nájdu ju unesieme a potom zavoláme Aronovi“ hrôzostrašne som sa uškrnul a Frederik sa na mňa pozrel so zákerným pohľadom. Bol isto veľmi rád že máme niečo čo Arona položí na kolená. Postavil sa a nalial nám do pohárov whisky. Zobral som si pohár a vypil ho.

„Carlos dobrý nápad“ ozval sa Nick. Bolo vidieť že bol rád že sme konečne na niečo prišli. Ja som si znovu sadol do kresla a začal sa s ním rozprávať. Po dvoch hodinách sme spoločne vyšli z Frederikovej pracovne a ja som Nika odprevadil až ku dverám.

„Dúfam že to vyjde Carlos. Keď budú nejaké novinky hneď mi volaj“ podali sme si kamarátsky ruku, pobuchali sa po ramene a Nick sa pobral k svojmu autu. Ja som zavrel dvere a vydal sa do posilňovne, keď v Tom mi zazvonil mobil.

„Našli sme ju pane. Aké sú ďalšie rozkazy ?“ to čo mi povedal ma veľmi potešilo. Lišiacky som sa usmial a hneď vydal jeden jediný rozkaz. Uneste ju ! Bol som rád lebo konečne plán vychádzal. Keď som zložil, pobral som sa znovu do pracovne Frederika.

Konečne ten zasratý Aron bude na kolenách a pochopí že som lepší ako on. Oplatím ti všetko to ako sa ku mne náš otec správal braček, aj keby som mal ísť cez mŕtvoly. Uvidíš kto má právo byť Alfom rodu Darkov.