Behind the wolf borders

Kapitola XX.

Hneď keď som dorazil do svorky som bol tak vytočený že som išiel cvičiť. Doranal som dvoch mojich bojovníkov. Ale mal som to u riti. Potreboval som sa ukľudniť. Vytočil ma. Áno bol som bezcitný ale vedel som že sa jej nesmie nič stáť. Ale on to evidentne nechápe. Nikdy to nepochopí. Stále ma bude nenávidieť za to čo sa stalo. Bol som nasratý zo všetkého. Všetko sa komplikovalo a ja som bol z toho už úplne v riti. Preto som sa aspoň chcel postaral o to, aby sa jej nič nestane.

O pár dní na to som sa dozvedel že ju dal zobrať ku jej blízkym. Poznal som ich. Jej brať tam s ňou chodil. Dúfam že ju tam nikto nenájde a nenápadne. Inak ma vážne porazí. Vedel som že ak tam pošlem stráže, tak môžu zistiť neprijateľia že ona je mojím slabým miestom a mohli by jej ublížiť. A to som ja nemohol dovoliť !

No ja som ju chcel vidieť. Potreboval som istotu že ma nikto neuvidí. Musel som vymyslieť ako ju uvidieť bez toho, aby zistili že je to ona. Skoro celý deň som nad tým premýšľal. Keď som na to už konečne prišiel, tak som urobil poradu s chlapmi. Vysvetlil som im čo majú robiť a oni prikývli. No keďže som musel pracovať, tak som dnes nikde ísť nemohol. Zasrata práca !

Celú noc som rozmýšľal nad ňou. Sám som sa nespoznával. Vôbec som nerozumel kedy som sa takto dokázal zmeniť. No moje rozhodnutie stále platilo. Donesiem si ju po tomto všetkom sem ale budem si držať odstup. No aj keď som si to opakoval, mal som obavy že to tak vôbec nebude. Bol som už čisto mimo zo seba a mojich pocitov ktoré som cítil.

„Už si konečne pochopil aké je to puto silné ? Máš ju rád, veľmi rád a nepopieraj to !“
Spýtal sa môj vlk Max.

Ach nerád si toto pripúšťam ale asi áno.
Nerad som si túto vec pripustil. Sám som vedel prečo vzťah nechcem, no bude veľmi ťažké sa brániť svojej spriaznenej duše.

Radšej som si ráno povedal že nikam nejdem, no pocit toho ju skontrolovať bol silnejší a tak som ani nie do pol hodiny sa pripravil a s chlapmi sa pobral na to miesto.

„Chlapi ak tu bude niekto, okamžite ho spacifikujte a oznámte mi to. Rozumeli ste !?“ čakal som na ich odpoveď. Bolo to veľmi dôležité. Ak by ma niekto videl z nepriateľov tak by to bolo veľmi zle. Hneď by im došlo že s ňou niečo mám.

„Áno Alfa“ povedali jednohlasne.
Ja som ale mal teraz obavy. Tý ľudia ktorý tu žili ma poznali veľmi dobre a nepravda ktorá sa o mňe šírila im tiež už prišla do uší. Ale ak sa o niečo pokúsia, uvidia kto som. Rozmýšľal som čo sa stane a čo urobia keď ma uvidia. No nutkanie zistiť či je v poriadku bolo stále silnejšie. Nie že by som sa ich bál, len som vedel aký som a nemám rád keď si na mňa niekto dovolí. Nechcem urobiť niečo čo budem sám ľutovať. Už ľutujem jednu vec a tá mi bohato stačí.

Po troch hodinách som uvidel ten dom. Zhlboka som sa nadýchol a chlapov poslal na prieskum. Netrvalo dlho a z dverí vyšiel pán Joseph. Mal riadne nahnevaný a prekvapení výraz. Čakal som to.

„Čo tu ty kurva robíš Aron ? Po Tom všetkom si dovoľuješ ešte prísť ?!“ vedel som presne že toto povie. Takto nasratého som ho dlho nevidel, no nečudoval som sa.

„Vidno že aj ku vám sa ťa správa dostala“ zasmial som sa a hneď zvážnel.

„Čo si ti kurva za človeka. Poznal som ťa úplne inak. Si čisto ako tvoj otec !“ zakričal. Áno uznávam, môj otec bol sviniar. Ale on ho nepoznal. Nevedel aký bol.

„Radim ti držať hubu a nesrat má lebo zle dopadnes kurva“ zavrčal som, výstrel som sa a nahodil tvrdý výraz. Hneď sa na mňa pozrel, no stále mal ten tvrdý výraz aj on. Ale bolo vidieť ako sa nad tým zatriasol.

„Načo si sem prišiel. Na to aby si aj nás zabil ?“ týmto mi len dvíhal tlak, no musel som sa krotiť. Nemohol som mu nič spraviť, lebo by som to ľutoval.

„Počúvaj ma sem kurva. JA SOM NIČ NEUROBIL. JE TO KLAMSTVO !“ dal som dôraz na každé jedno slovo a ruky mal v päsť aby som sa držal a nezabil ho na mieste. Začudovane sa na mňa pozrel a skôr než by niečo povedal som začal hovoriť ja.

„Prišiel som sem iba kvôli nej“ neprešla ani sekunda a už začal znovu vrieskať. Ach bože.

„Jej daj kurva pokoj. Ona ti nič nespravila daj jej pokoj kurva fix. Ju nedostaneš, to ma radšej zabi“ kričal nahnevané. Vedel som že veriť mi nebude a tak som mu dal papier ktorý som ja našiel. Podal som mu ho a čakal na jeho reakciu. Keď ho dočítal nechcel veriť tomu čo číta. No bohužiaľ musel. Bolo to čierne na bielom a nič sa s tým robiť nedalo.

„Takže ona je tvoja duša ? Neverím tomu. Nebudem tomu veriť nikdy. Prečo ona musela dostať takého skurvisyna ako si ty. Nedám ti ju !“ znovu som to čakal. Je rovnaký ako jej otec. Ty dvaja ma už vážne prestávajú baviť.

„Chcem len kurva vedieť či je v poriadku. Nič iné. Myslím že ti Richard už povedal prečo je tu“ zdvihol som obočie. No keď odpovedal že nie všetko, tak som to aj úprimne od neho čakal. Všetko som mu vysvetlit a on to pochopil. Našťastie už prestal mať nervy a nekričal na mňa.

„Ak by kto koľvek bol v okolí. Hneď mi volaj“ pozrel som sa na neho prísne. On prikývol a ja som sa pobral ku autu. No skôr než som nastúpil som započul jeho hlas.

„Išla vonka do lesa“ nič iné nepovedal a už som iba videl, ako ide dnu do domu a zatvára dvere. Ťahalo ma to sa ísť na ňu pozrieť. Premenil som sa a pobral som sa ju hľadať. Po pár minútach som ucítil jej pach a pobral som sa za ním. Jej vôňa bola nádherná a opantala mi moje zmysli. Netrvalo dlho a zazrel som ju. Mala krásnu farbu srsti. Vyzerala krásne aj keď bola vlkom. Dúfal som že teraz má nezazrie a neucíti. No v to som iba dúfal. Po necelej minute začala vetrit a hneď som aj vedel že ma isto ucítiľa. Bolo dobré ju znovu vidieť, no nemohol som tu dlho ostať, takže som sa ešte pár minút díval na ňu a vrátil sa nazad. V aute som celú cestu rozmýšľal nad tým čo mi povedal jej strýko. Bol som rád že je v poriadku a dúfal som, že to tak bude aj naďalej. Veril som že nezistia kto je. Lebo ak jej niečo spravia, nezostane to bez následkom. Ten kto jej niečo spraví bude synom smrti.