Behind the wolf borders

Kapitola XXVII.

V ten deň, keď som sa Arona na rovinu opýtala čo sa tu deje, odpovedal mi. Neklamal a dokonca som ho ani nepotrebovala presviedčať. Vedela som že Nick bol zlý človek, no aj keď som to vedela, ťahalo ma to. Aron to vedel a či sa mu to páčilo alebo nie, musel rešpektovať že je mojou dušou. Ale aj tak si neprial aby ma mal u seba, no povedal že sa pokúsi ho nezabit. Ale ak nebude mať inú možnosť, tak bohužiaľ bude musieť zomrieť. Nepáči sa mi to, no má pravdu. Ten chlap ide proti našej svorke a Aron ako alfa svorky ju musí ochrániť. S Aronom som sa od vtedy ani veľmi nebavila. Mal kopec starostí a roboty. Nebol na to ani čas. Ja som zas bola v svojich myšlienkach a vstrebávala to čo mi povedal.

Nečakala som že Carlos bude až taký sviniar. No od mala sa nemuseli. Pravdu o Tom čo sa stalo neviem. Aron ju nikomu nepovedal a vie ju iba on. Nikomu ju nechce povedať a ja sa ho to pýtať ani nebudem. No bola tu ešte jedna vec a to tá, že som napísala včera Nickovi, no do teraz my neodpísal. Jeho telefónne číslo som si našla z Aronovho mobilu, ktorý som našla na zemi keď Aronovy vypadol.

Od obeda tu je cítiť dusnú atmosféru. Stráže vonka cvičia viac ako obvykle a zo zasadacej miestnosti počuť buchot a vreskot. Neviem čo sa to tu deje, no niečo zlé sa stalo. Prechádzala som oproti zasadacej miestnosti keď v Tom sa rozrazily dvere.

„Nevrieskaj po mne ! Keď to chceš vyriešiť tak príď. Čakám ťa v pracovni" povedal Aron. Po poslednej vete zložíl a chcel sa pobrať niekam, no prekvapene predomnou zastavil.

„Čo tu sakra ty robíš ?" spýtal sa ma nahnevane a doslova ma prepaloval pohľadom. Bolo vidieť že sa stalo niečo veľmi zle lebo bol riadne nahnevaný. Mala som pred ním v takomto stave veľký rešpekt. No každou ďalšou sekundou som mala pocit, že je viac a viac nahnevaný že neodpovedám.

„Ja.. ja som len išla okolo. Ospravedlňujem sa" povedala som a sklonila hlavu. Nevedela som ako sa tvári len som počula zavrčanie. Neklamala som mu. No Aron v tomto stave je schopný všetkého.

„Fajn Emyli. Hlavne sa netúlaj po dome !" povedal autoritatívne a pobral sa na odchod.

„Čo sa stalo ?" spýtala som sa opatrne. Zastal v pohybe a otočil sa na mňa. Mal stále ten nahnevaný a tvrdý výraz ako vždy. No skôr než chcel niečo povedať sa zadíval do zadu.

„Porozprávame sa o Tom potom Emyli. Teraz chod" povedal stroho a rýchlo sa pobral preč. Ja som ho počúvla a pobrala sa do mojej izby. Viem že mi chcel dobre, no dlho som ho takéhoto nevidela. Mám pocit že sa kus zmenil a že za tým niečo je, no nič by mi nepovedal. Je to tip človeka ktorý svoje city nikdy neukáže a radšej ich bude skrývat, no ja som vedela že niečo je s ním inak. Keď som potom prišla do izby tak som si ľahla do postele a znovu bola vo svojich myšlienkach. Poobede si ma Aron zavolal do svojej kancelárie. Keď som tam prišla, hneď som si sadla a pozrela sa na neho. Vyzeral hrozne. Vlasy mal do všetkých svetových strán, tvár mal unavenú a strhanú. Muselo to byť veľmi dôležité ak vyzeral takto. No z pozerania jeho tváre ma vyrušil jeho hlas.

„Tak chcela si vedieť čo sa tu deje že. Nemusíš sa ničoho obávať. Mierne komplikácie s tým debilom ale inak mám všetko pod kontrolou" jeho tvár bola bez kúsku citu a tak isto to aj povedal. Poznala som ho a tak som vedela, že je za tým viac, no skôr než som sa ho to chcela spýtať zastavil ma.

„Nič za tým nehladaj Emyli jasné ?!" povedal hrubo. Poznal ma a tak som vedela že vedel čo sa ho spýtam. No vie aj to, že ja to tak nenechám. Takto sa bude iba trápiť ak sa nezdôverí a ja som bola odhodlaná zistiť čo bolo za tým.

Aron

„Čoze ?! Ako si to do piče mohol dopustiť ! Mal si na ňu dávať kurva pozor" zreval som a všetci tu prítomný sa na mňa pozreli a sklonil hlavu. Bol som neskutočne vytočený. Mal som pocit že vybuchnem.

„Nevrieskaj na mňa. Je to tvoja vina. Keby ju necháš napokoji tak by sa to nestalo !" povedal a to ma vytočilo do nepríčetna. Takže ja za to môžem hej ?! Kurva tu s mojím zasratým bratom. Ja som jej nechcel vôbec ublížiť. Nikdy som to nechcel.

„Povedz to Richardovy. Nech mi zajtra zavolá. Čau" zavrčal som a zložil hovor. S celej sily som trepol po stole a ten kus praskol. Netrápilo ma to. Mal som všetko v riti. Jediné čo som chcel aby sa našla a ak jej ten kokot niečo spravil, zabijem ho. Nedovolím aby jej ublížil !

„Chcem aby ste zistili kde ju zobrali. Nič iné nepodnikajte. Nájdite kde ju ukrývajú a dajte mi hneď vedieť" povedal som autoritatívnym hlasom a všetci pritakali. Kývol som rukou a všetci sa hneď rozbehli vykonať môj pokyn. Ak ju nenájdu tak uvididia peklo ktoré ešte nevideli. Keď odišli som sa pobral do pracovne kde som si otvoril krabičku cigariet a zapálil si. Neznášal som tento pocit zúfalstva z toho že neviete čo máte ani skutočne robiť. Bol som alfou a vedel som že pri týchto veciach musím konať s chladnou hlavou, no takéto zúfalstvo aké som cítil teraz som ešte nikdy necítil a k nemu sa pridalo aj niečo čo som už dlho nemal. Obrovský strach o ňu. Ten pocit ma natoľko zožieral že som mal chuť si vytrhnúť srdce aby som to necítil.

Nevedel som čo robiť a tak som si radšej otvoril fľašu whisky a celú ju vypil no nezabralo a tak som si otvoril aj druhú a ani neviem ako a zaspal som. Ráno som sa zobudil a zistil som že som spal na stole. Hneď som si dal doniesť kávu nalial si vodu a vypil ju. Potom som sa išiel upraviť a išiel na poradu. Nebolo ani deväť hodín a celá svorka bola v pohybe. Bolo tu rušno. Keď som prišiel na poradu s členmi rady, sadol som si ako obvykle na svoje miesto. Hneď som im aj vysvetlil o čo idem a oni neprotestovali.

„Chápem vaše rozhodnutie pane, no prečo ju chcete tak veľmi nájsť ?" spýtal sa jeden a ja som sa na neho nahnevane pozrel. Nechcel som aby vedeli že je mojou dušou. Ešte by ma nútili si ju zobrať ku sebe. A to som nechcel aj keď som ju mal rád. Nebola by so mnou šťastná. No našťastie ma z môjho premýšľania aj od tejto blbej otázky čo položil ten idiot zachránilo zvonenie telefónu.

„Prosím ?"

„Kurva Aron čo si to sakra spravil mojej dcére. Kvôli tebe ju uniesli. Ak sa jej niečo stalo, ver že uvidíš a je mi jedno kto si kurva" vrieskal ako zmyslom zbavený. Chápal som ho, bál sa o ňu no takéto správanie nestrpim aj keď som bol s mojimi pocitmi na Tom rovnako. Bál som sa o ňu a bál som sa že jej niečo ten kokot spraví. Postavil som sa a kráčal k dverám. Cez frekvenciu som im povedal že porada sa skončila.

„Nevrieskaj po mne ! Keď to chceš vyriešiť tak príď. Čakám ťa v pracovni" zavrčal som a zložil mobil. Chcel som sa pobrať do pracovne keď som zrazu zazrel predomnou Emyli. Nechápal som čo tu robila. Mal som zo všetkého riadne nervy a teraz tu bola aj ona. Keď sa jej niečo stane tak ma vážne porazí. Stáli sme tam hodnú chvíľu. Keď som sa už chcel pobrať do pracovne, zastavila ma jej otázka. Nechcel som jej na ňu odpovedať, no skôr než som niečo povedal som zazrel na chodbe jedného z chlapov ktorý ju mali hľadať. Rýchlo som jej povedal že sa porozprávame potom a išiel do svojej pracovne kde už teraz viem že bude riadne peklo.