Behind the wolf borders

Kapitola XIX.

Presne som si spomenula že som tu ako malá bola. Chodila som sem. Spomínam si aj na to, ako som nenávidela tu dlhú cestu chodenia sem. No potom ma už sem oco nebrával. Nebola som tu snáď šesť alebo sedem rokov. Potrebovala som si dokončiť školu. No niečo sa medzi mojím otcom a starkým stalo. Ale ja som nevedela čo. Nikdy mi to nepovedali. No bola som veľmi rada že tu som znova.

„Lucy. Moja zlatá tak dlho som ťa nevidel" zakričal a rútil sa ku mne. Hneď ma aj od šťastia objal a ja som mu objatie opätovala.

„Ani ja teba strýko. Som tak rada že ťa znovu vidím" tuchšie som ho objala. Z očí mi vyšla slza. Bola som rada že ho konečne vidím. Po zvítaní nás pozval dnu.

„Tak Lucy ukážem ti tvoju izbu. Je stále tam kde bola. Dúfal som že ťa tu ešte uvidím. Aj keď s tvojim otcom nie som práve v najlepšom vzťahu" zachichotal sa a išli sme do mojej izby. Keď otvoril dvere, vynorili sa mi všetky spomienky. Spustila sa mi slza a pomalí stekala po mojom líci až dopadla na zem.

Môj otec síce so strýkom nevychádzal, no po smrti brata vedel že tu mám spomienky s ním a tak chcel aby som necítila bolesť. Strýko nič nepovedal len ma objal. Vedel prečo som sa rozplakala. Chápal to a vedel že nemal nič hovoriť.

„Idem ukázať tvojmu kamarátovi jeho izbu. Budeš v pohode ?" spýtal sa starostlivo. Hneď som kývla hlavou na znak že budem a on odišiel. Po chvíli som ucítiľa na mojich pleciach niekoho ruky.

„Lú budeš v poriadku ? Vieš mám ťa rád a nechcem ťa vidieť takto trpieť" vedela som že ma mal rád. Vždy keď som bola v takomto stave a išla mi slza tak mi ju utrpel. Bol mi ako brat. Bola som rada že je tu so mnou a že ho mám u seba.

„Budem Liam, chod do tvojej izby. Ja sa pôjdem prejsť" hneď povedal aj dobre a odišiel. Ja som vstúpila do izby. Znovu ma zavalili spomienky, no musela som byť silná. Začala som si vybalovat veci. Trvalo mi to hodinu a pol ale konečne som bola vybalená.

„Lucy pod jesť" zakričala strýková manželka. Nemalo som vôbec chuť jesť. Chcela som byť sama. Pobrala som sa teda dole a povedala že nič nechcem. Vyšla som von a premenila sa. Poznala som tento les. Mala som tu jedno miesto na ktoré som stále chodila. Takže som sa rozbehla a užívala si ako sa mi vánok pohrával s mojou srsťou. Keď som tam po pol hodine dorazila, sadla som si ku brehu a pozerala okolitý les. V tomto jazero som sa kúpala stále keď bolo teplo. Buď sme do vody skočili ako ľudia alebo ako vlci. Vždy som sem rada chodila. Teraz som mala čas rozmýšľať nad všetkým. No na nič som neprichádzala.

Ale za jedno som bola rada. Prišla som konečne sem. Po chvíli som započula prasknutie vetvičky. Prv som sa zľakla, no keď som ucítiľa pach koristi upokojila som sa. Nebola som veľmi hladná. No presne vtedy keď som si to povedali, mi zaškvŕkalo v bruchu. Takže musím ísť loviť. Potichu som sa pobrala za pachom koristi. Keď som bola už blízko, uvidela som starú srnu, ktorá krívala na nohu. Evidentne si ju poranila. Rozbehla som sa teda na ňu, hneď ako utekala som ju zdrapila za jej boľavú nohu a ona začala extrémne krívať. To bola moja šanca sa jej vrhnúť na krk a zraziť ju k zemi. Zahrýzla som sa jej do krku a metala hlavou ako by som niečo trhala. Stisk som zosilnela a ona do pár minút zomrela. Hneď som sa aj pustila do jedla. Po nejakom čase som znovu započula nejaký pohyb, no už to nebolo zviera. Bol to ďalší vlk. No našťastie to bol iba Liam. Pozrel sa na mŕtvu korisť a potom na mňa.

„Si dobrá Lú. Máme večeru" zasmial sa a pustil sa do jedenia. Mňa v tú chvíľu niečo napadlo. Vystrela som sa a hrozitánsky zavrčala na čo hneď upriamil pozornosť na mňa. Neprestávala som a tak som s naježenou srsťou na krku pomaly
kráčala ku nemu a neprestala vračať. Netrvalo dlho a bolo vidieť ako jeho vlčie reflexy reagovali. Chvost stiahol medzi nohy a uši mal stiahnuté do zadu. Ani nestihol reagovať a hneď skončil na zemi. Keď som uvidela ten jeho začudovaný pohľad, som sa začala smiať vo frekvencii a vyčarila som úsmev, ktorý vo vlčej podobe vyzeral isto komický.

„Sakra Lu. Čo robíš ?" hneď zakričal cez frekvenciu keď som z neho zliezla. 1:0 pre mňa.

„No ak budeš ty Luna, tak im radim aby ťa rešpektovali. Vyzerala si dosť hrôzostrašné" na toto som sa len vystrela a pozerala s hrdosťou na neho. Veľmi ma jeho slová potešili. Budú sa na mňa musieť dávať vážne pozor inak ich roztrhám. Nad tým som sa iba zasmiala.

„Mali by sme už ísť" povedal, no mne sa ešte vôbec nechcelo ísť. Takže som sa rozbehla a išla na svoje miesto. Keď som tam prišla som si ľahla a Liam pochopil že ja sa odtadialto nepohnem. Ľahol si tiež a pozeral na okolie.

Neskoro večer sme sa nakoniec vrátili nazad do domu. Ja som sa pobrala do sprchy a potom som hneď išla spať. Prvú noc som nevedela poriadne spať. Sníval sa mi sen z ktorého som sa prebudzala. Bol to podobný sen ktorý sa mi znovu sníval aj doma. Ale teraz tam bolo niečo inak.

Bol o mojom bratovi. Dúfala som že ho zas nebudem mať. No keď som sa nad tým zamyslela, ani by som sa nemala veľmi čudovať. Predsa tu s ním mám veľmi veľa spomienok.

Ten sen bol veľmi divný. Stála som ako vlk v lese keď som zrazu započula hlas môjho brata. Oslovil ma ako to vždy dokázal iba on. Zrazu som ho uvidela ako stal predomnou a usmieval sa tým úsmevom ktorý vždy dokázal vyčariť. Ako vždy sme sa naháňali, tak aj teraz keď sa premenil na svojho krásneho svetlo hnedého vlka. Zabávali sme sa tak ako vždy, no potom to prišlo. Z ničoho nič vyskočil z krovia vlk a stál predomnou. Nepohol sa ani nič len stál a pozeral sa jeho očami na mňa. Pozeral sa na mňa svojimi svetlo modrými očami. Môj brat stál pri mne a nič nerobil. Takto to trvalo nejakú dobu než čierno biely vlk nevykročil ku mne. V tej chvíli som sa obrátila na brata ktorý sa premenil, láskyplné sa na mňa pozrel a povedal. „Moja drahá Mel musím ísť. Vždy ver svojmu srdcu. Mám ťa veľmi veľmi rád vlčica" V tú chvíľu sa otočil a odišiel. Čierno biely vlk zrazu stal nadomnou. Cítila som z neho autoritu a toľkú majestátnosť. Mala som z neho strach, no aj ma to k nemu ťahalo. Obzrela som sa po bratovi na čo vlk zavrčal a jeho vrčanie bolo posledné čo som počula.

Tento sen bol tak hrozný, že som sa celú noc poriadne nevyspala a pretáčala sa na posteli. Pohľad môjho brata a toho vlka mi stále zostal v hlave. No pocit ktorý som cítila z toho vlka bol divný, no to som ešte netušila že ten pocit zažijem.