Behind the wolf borders

Kapitola V.

Po ďalšom nevydarenom pokuse si ju zobrať som sa po pár dňoch, rozhodol že sa niečím zamestnám aby som na to stále nemyslel. Začal som viac pracovať a cvičiť. Prakticky celý deň som niečo robil. Síce som vždy do izby prišiel zmordovaný ale aspoň som na to nemyslel a nemal nervy. Ja už vážne nechápem čo sa so mnou deje. Nechápem prečo ju tak veľmi chcem mať pri sebe. Je to pre mňa niečo nové a divné. Svojim spôsobom sa mi to aj páči. Ale nechcem to takto. Nechcem to cítiť. Ach sakra, ako sa mám toho zbaviť ?

Nezbavíš sa toho Aron, už to pochop.
Povedal mi môj vlk. No ja som tomu nechcel veriť.

Musím sa toho zbaviť. Pôjdem na ples ktorý uskutočňuje jeden Alfa. A tam si znovu zaspomínal na staré dobré časy. Možno to pomôže.

Keď som vyšiel zo sprchy, obmotal som si okolo pásu uterák a vybral sa do pracovne ktorá bola v strede sídla na spodnejšom poschodí. Ako som prechádzal cez chodbu sa na mňa pozreli vlčice. Inokedy by mi to lichotilo no teraz som mal zmiešané pocity. Bol som nahnevaný, no zároveň mi to aj veľmi lichotilo. Hneď ako som sa dostal ku pracovni som ju otvoril a išiel ku stolu. Zobral som si mobil, pohľadal jeho číslo a zavolal mu.

„Prosím" ozvalo sa z druhej strany telefónu. Dosť dlho som jeho hlas nepočul. Bol to jeden môj dobrý kamarát.

„No ahoj Wiliam" povedal som hrubým no veselým hlasom. Vždy som sa ku kamarátom správal milo ale tak aby mali predomnou úctu.

„Á Aron. Dlho si sa neozval. Čo sa deje ?" spýtal sa ma svojim obvyklým hlasom. Bolo počuť na jeho hlase že sa potešil že mu volám.

„Počul som že robíš oslavu a prídem na ňu. Práve som sa rozhodol takže so mnou počítaj" povedal som hrubo a rázne. Viem že ju robil lebo mi o Tom povedali iný ľudia. Síce mi neposlal pozvánku, no boli sme dohodnutý že ak chcem prísť mám mu len zavolať.

„Budem veľmi rád Aron. Budeš mať to najlepšie miesto. A bude tu kopec pekných dám a vlčic. Len aby potom tvoja spriaznená duša nežiarlila" povedal a zasmial sa. Starý dobrý Wiliam, stále povie niečo na čom sa zasmejeme obaja no teraz tomu tak nebolo.

„Nemám spriaznenú dušu a nerieš to ! Nie je u mňa a nepýtaj sa ma prečo !" povedal som nahnevaným hlasom na čo zmĺkol. Chvíľu bol ticho no potom prehovoril. Vedel že ma tým nahneval. A keby bol teraz pri mne, isto by sa začudovane na mňa pozeral.

„Veľmi rád ťa tu uvidím Aron. Tak sa vidíme. Je to o štyri dni o piatej večer" povedal hneď presný čas tak ako vždy. Nemusel som sa ho na nič pýtať.

„Dobre Wiliam budem tam. Maj sa" hneď som aj zložil mobil a pobral som sa znovu do mojej izby už aj s telefónom v ruke.

No takže teraz sa už len prichystať na ples. Konečne si zaspomínam na staré časy a možno ma to myslenie na ňu prejde.

O štyri dni

Ach, milujem sprchu. Je to dobré miesto na zrelaxovanie. Keď som vyšiel zrelaxovaný, voňaví a čistý, som sa pobral do môjho šatníka kde som si obliekol môj čierny oblek, bielu košeľu a čierne topánky. K tomu som si dal čierneho motýlika, na ruku dal zlato čierne hodinky a zobral som si môj čierny kabát. Pobral som sa do auta ktoré ma berie na ples. Keď som bol pri aute my strážca otvoril dvere a ja som nastúpil dnu. Sadol som si do koženého sedadla a hneď sme sa aj vydali na cestu. Pred nami aj za nami boli dve autá. Istota je istota. Po zhruba hodine sme dorazili do sídla kde sa konal ples. Za ten čas som si niečo pozeral na mobile a prešiel som si aj jednu zmluvu ktorú s ním chcem prebrať. Nebola veľmi dôležitá ale chcel som to mať už vybavené. Naše auto zastavilo po zhruba hodine pred vchodom do jeho sídla. Strážca mi otvoril dvere a ja som elegantne vystúpil. Napravil som si oblek a kráčal som ku vchodu do sídla. Pred sídlom ma už čakal Wiliam. Hneď sme sa zvítali.