Behind the wolf borders

Kapitola X.

Cez noc sa mi sníval sen, ktorý som nechcela už nikdy mať. Nečakala som že sa mi bude snívať pravé dnes. Nesníval sa mi už dosť dlho a tak som si myslela, že ho už mať nebudem. Keď som sa ráno zobudila bola som smutná, spotená a navyše ma ešte bolela aj hlava. Včera som to mierne prehnala.

Môžeš si za to sama Lucy. A nie mierne ale dosť si to prehnala.
Povedala Zara.

Ja viem Zara ale dlho som ich nevidela. Chcela som sa zabaviť.
Pripomenula som jej. No už sa neozvala.

Radšej som si išla opláchnuť tvár studenou vodou. Dúfala som že to pomôže a aj pomohlo, no bohužiaľ iba na malú chvíľu. Pomali som urobila rannú hygienu, obliekla sa a vyšla z izby. Snažila som sa pôsobiť normálne aby nikto nezistil čo sa stalo. Toto ma učil otec. Pamätám sa na tú vetu ktorú my stále hovoril:

„Nikdy nedovoľ druhým aby videli že si v koncoch inak to využijú"

Túto vetu si pamätám veľmi dobre a mal pravdu. Obdivovala som ho ako to dokázal potláčať a skrývať. No ja som vedela kedy niečo nebolo v poriadku. Predsa je to môj otec. No v poslednej dobe už ho nechápem. Neviem čo sa tu deje, no mám pocit že niečo veľmi zlé.

Keď som zišla dole, našťastie nikto pri stole nebol. Bola som za to rada. Vidieť ma v takomto stave by nebol pre nich veľmi pekný pohľad. Hneď ako som doraňajkovala som sa pobrala nadýchať čerstvého vzduchu. Vyšla som von a uvidela som Liama vo vlčej podobe. Evidentne mal tréning zo svojim otcom. Chvíľu som ich pozorovala ako bojujú a potom som sa pobrala het. Keď som urobila pár krokov, zazrela som ako Liam vyhral. No nedával pozor a tak po chvíli bol on na zemi a Beta znovu vyhral. Nebol zlým bojovníkom ale niekedy nedával pozor, čo sa mu často krát vypomstilo. Musela som sa nad tým uchechtnut. No ale radšej som sa pobrala prejsť. Našťastie ma hlava už tak veľmi nebolela. Sadla som si na svoje obvyklé miesto a pozorovala tu krásnu prírodu okolo mňa. Milovala som tu len tak sedieť. Upokojovalo ma to ako stále. Pozerala som na potôčik ako tečie a zurčí. Po hodine som sa pobrala nazad do sídla. Bol už čas obeda a tak som sa hneď vydala do jedálne kde nakoniec znovu nikto nebol. Pozrela som sa na hodinky a už bolo po obede. Pochopila som prečo tu nikto nie je. Asi som stratila pojem o čase. No aj tak som si sadla a popýtala si jedlo. Keď som sa dobre najedla, som sa pobrala do izby. Nemala som čo robiť a po včerajšku som bola aj unavená. Ani sa nečudujem, celú noc som poriadne kvôli tomu snu ani nespala. Cestou do izby mi cinkol mobil a potom znovu a znovu. Radšej som ho hneď vybrala a pozrela si kto mi píše. Písala mi moja kamoška Hanna.

Musela som sa nad tými správami zasmiať lebo písala že ju bolí hlava. Nemala toľko piť. Vypila ešte viac než ja. Odpísovala som jej a nezaujímala som sa o cestu takže sa ani nečudujem že sa to stalo. Čo vám poviem, som kus nemotorna.

„Hej dávaj pozor" povedal mne známy hlas. No ten ton sa mi veľmi nepáčil. Vôbec sa mi nepáčilo ako tak na mňa mohol hovoriť.

„Prepáč. Nedávala som pozor" povedala som zo sklonenou hlavou. Bolo cítiť že mu niečo je.

„Nabudúce dávaj pozor Lu" povedal o kus milším hlasom, no stále bolo v jeho hlase cítiť hnev. Vôbec nechápem čo mu je. Však som nič ani zle neurobila.

„Dobre Liam" nič nepovedal len sa pobral ďalej. Prekvapene som tam stála a pozerala sa ako odchádza. Takýto bol málo krát a vždy to bolo niečo zlé. Niečo sa iste muselo stať. Nemala som rada tieto jeho nálady ale chápala som ho. Aj mňa niekedy niekto nahnevá a som podobná. Radšej som to neriešila a išla do izby. Jeho to prejde ako stále. Keď som do nej vošla, hneď som si sadla na posteľ a písala si s Hannou. Bola som rada že mi píše lebo bola moja najlepšia kamarátka.

Myslela som že v túto dobu budem už pri mojej spriaznenej duši. No miesto toho sa nudím. Takže keď mi napísala Hanna bola som veľmi rada. Pisali sme si ešte dosť dlhú dobu. Nakoniec sme sa dohodli že niekam spoločne pôjdeme na nakúpi v blízkej dobe. Verte mi, byť s touto ženou v obchode je trest aj dar. Trest v Tom že v tých obchodoch budeme aj päť hodín a dar lebo mi vedela vždy poradiť oblečenie.

Nechcelo sa mi sedieť celý deň v izbe a tak som sa rozhodla že dnešnú noc budem spať vonku. Väčšinou so mnou bol aj Liam ktorý má strážil ale aj preto, lebo bol rád že môže byť takto vonku. No dnes so mnou von nebude keďže sa mu niečo stalo. Vonku som sa premenila na vlka a hneď som sa rozbehla. Vietor mi vial na moju srsť. Bol to velmi príjemný pocit. Ani som nevedela kde idem. Len som utekala.

Zastavila som sa pri potôčiku z ktorého som sa napila a potom sa pobrala ďalej. Po pol hodine som si našla miesto kde by som si ľahla. Oddychovala som a užívala si ako sa vietor pohráva s mojou srsťou. Cítila som rôzne pachy počnúc od našich strážcov po jelene, srny a zajace. Bolo mi dobre a nikto ma nevyrušoval. Keď som sa prebudila, som uvidela ako predomnou prebehol vlk. Videla som iba jeho siluetu a tak som nevedela či to je niekto z našich. Rýchlo som sa postavila. Myslela som si že je to nejaký cudzí vlk ktorý vstúpil na naše územie, no keď som ucítila ten pach, hneď som vedela kto to je. No po chvíli mi zaškvrkalo v bruchu. Bola som hladná a tak som si išla uloviť niečo pod zub. Vydala som sa stopovať nejaké zviera. Nakoniec som narazila na zajaca ktorého som si ulovila a hneď aj zjedla. Pozrela som sa na oblohu a zavyla. Bolo vidno krásne mesiac a hviezdy, takže som si sadla a pozerala oblohu.

Keď už som bola unavená, som sa pobrala na miesto kde som predtým ležala, no keď som tam prišla, ležal tam nejaký vlk a keď ma zbadal hneď sa postavil a pozrel na mňa. Nevedela som čo sa deje, no aj tak som urobila krok v pred a pobrala sa na svoje miesto kde som si ľahla. Vlk si ľahol o meter ďalej a tam zostal. Ja som si položila hlavu na zem a rozmýšľala nad všetkým. Bola som tak strašne mimo. Dnešný deň bol úplne zlý. Dúfala som že už nebudú také dni. No každý jeden deň je len horší.

Uvidíš že onedlho bude dobré Lu. Cítim to tak.
Ozvala sa Zara a ja som dúfala že má pravdu.