Kidnapped by a Billionaire

1. Časť

Prišla som domov z práce a položila som igelitku s jedlom na kuchynský pult. Povzdychla som si a konečne si sadla. Bol to strašne náročný deň a to nevravím ešte o tom, že dnešná celá výplata pôjde rovno na otcove dlhy. Takže opäť pôjdem v starých veciach do práce a budú sa ma opäť pýtať, prečo si už nekúpim niečo nové.

Nastavila som si na telefóne budík na ráno a potom som išla do sprchy. Obliekla som si čisté veci, ktoré som si dala včera vyprať a spokojne som si ľahla do postele. Zavrela som oči a nechala som sa unášať spánkom, ktorý ma ochvíľu pohltí....

Victor

Bol som nervózny, pretože som sa práve dozvedel, že chlap, ktorý mi dlhuje peniaze pred pár týždňami zomrel. Bol som zvedavý, kto mi teraz vyplatí ten dlh, ktorý si u mňa spravil. Keďže som požiadal chlapa z mojej firmy, nech mi zistí, či má nejakých príbuzných, budem dúfať, že niekoho nájde. Čím viac sa blížila noc, tým viac som bol nervóznejší. Čakal som naňho asi tak dve hodiny, keď napokon prišiel.

"Tak ako?" Nadvihol som nasrato obočie a čakal na jeho odpoveď.

"Má dcéru." Jeho úsmev na tvári bol veľký a ten môj sa dostavil za nemalú chvíľu. Takže dcéru.

"Výborne. Vedel som, že budeš na niečo dobrý. Tak teda zisti mi kde býva, kde chodí do práce a aj čo si oblieka, dokonca aj jej číslo. Chcem o nej vedieť úplne všetko." Spojil som obe ruky a uškrnul sa. Nuž milý môj, zanechal si mi asi ten najväčší poklad aký si mohol. Ja sa ti o ňu postarám veľmi pekne.

"Pošli nejakých mužov nech ju vezmú. Ak bude potrestovať tak ju postreľ alebo omráč. Je mi to jedno." Rozkázal som mu čo má robiť a okamžite sa pobral na odchod. Chcel som pokračovať v práci, no zrazu mi do kancelárie vtrhla Jessica.

"Ah tu si láska." Podišla ku mne a pobozkala ma. Bozk som jej opätoval a potom sa opäť vrátil k práci.

"Počuj chcela som ísť dnes nakupovať, lenže nemám už žiadne peniaze na kreditke a tak som ťa chcela poprosiť, či by si mi nepožičal. Ja ti to vrátim, sľubujem." Usmiala sa na mňa a zo zadu ma objala. Jasné, že vraj vráti. Už mi ide niečo cez sto tisíc za tie jej šperky a kopec handier, ktoré nepotrebuje.

"Dole na sekretariáte si vypítaj firemnú kreditku od Zuzany." Mávol som rukou a poslal ju preč. S chichotom odišla a zamávala mi. Pretrel som si tvár a zapozeral sa na chvíľu von. O pár sekúnd mi zazvonil telefón, ktorý som zodvihol.

"Prosím?" Ozval som sa profesionálnym hlasom.

"Máme ju." Tieto dve slová mi stačili na to, aby som sa usmial.

"Musím uznať, že je to kus." Keď som započul Teov hlas, zamračil som sa.

"Nezabúdaj, že patrí mne!" Zrúkol som do telefónu a keby som mohol,tak ho zabijem vlastnými rukami.

"Dobre veď pokoj kamoš." Zasmial sa Marcus, ktorý so mnou volal a potom som zložil.

Cassandra

Zbalená so všetkými vecami som ráno o piatej vyšla z domu a zamkla za sebou. Otočila som sa, že prejdem cez cestu, no zrazu pri mne zastavilo čierne matné auto a z neho vystúpili traja chlapi.

"Ehh, o čo ide chlapci?" Opýtala som sa, no jeden z nich ku mne rýchlo pribehol a druhý mi prelepil ústa lepiacou páskou. Strčili ma do auta kde sedeli ďalší dvaja chlapi z ktorých jeden bol šofér a druhý sedel na mieste spolujazdca. Preboha, čo sa to deje! Počas toho, ako som tam sedela sa mi už z očí spustili slzy a chcela som čo najrýchlejšie odísť.

"Oh neplač, onedlho budeš mať ešte len pádny dôvod plakať." Prehovoril jeden z nich a ostatní sa zasmiali. To ma pekne naštvalo, tak som mu celou silou dupla na nohu.

"Au! Kurva." Zahrešil a potom mi vylepil. Hlava sa mi otočila na opačnú stranu a dvaja z nich sa začali smiať.

"Haha si to schytal čo Martin." Smiali sa na ňom a Martin ma vraždil pohľadom.

"Malá suka. Musím uznať, že silu teda má." Zasmiali sa a po pár hodinách sme konečne vystúpili. Bolo to nejaké luxusné sídlo, ktoré som videla po prvý krát. Vôbec som nevedela, čo tu robím a prečo som tu. Vytiahli ma z auta a potom ma strčili do nejakej miestnosti, ktorá bola ako väznica. Pane bože, do čoho si ma to otec namočil.

Strávila som tu pár hodín, ak nie možno deň, pretože bola som už vážne hladná. Sedela som na špinavej zemi, ktorá bola mimochodom aj veľmi studená. Zrazu sa otvorili dvere a dnu vstúpil muž. Mohol mať okolo tridsať, viac určite nie. Mal na sebe čierny oblek, bol vysoký a vyšportovaný. Na ľavom zápästí mal zlaté hodinky, ktoré museli stáť viac ako môj desaťročný plat.

"Ako sa voláš?" Opýtal sa ma, no ja som bola ticho.

"Nebudem sa to pýtať dva krát." Prehovoril opäť a potom sa ku mne naklonil. Bola som tak vystrašená, že som mala len vypulené oči a sledovala ho. Keď som sa však neozvala, tak o malú chvíľu mi na líci pristála jeho ruka.

"Pýtal som sa ťa na niečo!" Zvrieskol a v očiach mal jasný plameň. Keďže som nebola schopná slova začal ma tam biť a kopať. Schúlila som sa do kĺbka a priala si nech je to len nejaký sen z ktorého sa ochvíľu prebudím a všetko bude v poriadku.

"Keď sa vrátim o pár hodín a opýtam sa ťa znovu na tvoje meno, dúfam že dostaneš rozum a odpovieš." Zavrčal nepríjemne a potom odišiel. Keď bolo ticho a kľud pomaly som sa opäť oprela o stenu a bolestne zavrela oči. Prečo sa toto musí diať mne.

Tak ako povedal sa po pár hodinách vrátil.

"Takže, dostala si už za ten čas rozum?" Nadvihol obočie a tentokrát už mal iba na sebe bielu košeľu, ktorá mu bola nie že úzka, ale mal ju na sebe dosť obtiahnutú kvôli svalom, ktoré mu cez ňu bolo vidno. Nechápem ako môžem tako premýšľať nad človekom, ktorý ma dokázal zbiť skoro na smrť. Opäť som však bola ticho. Nech si robí čo chce. Nikdy mu svoje meno nepoviem.

"Oh takže si to nepochopila, nuž fajn. Vstávaj." Zavrčal a schmatol ma za ruku. Ten pocit, keď sa ma dotkol som jasne a výrazne cítila. Nepochybujem o tom, že tú energiu musel cítiť aj on. Vláčil ma cez celý dom až napokon otvoril nejaké dvere od izby a hodil na rovno na posteľ.

"Teraz ťa naučím koho budeš počúvať." Keď som pozrela do jeho očí, stalo sa niečo nepochopiteľné. Videla som v nich nádej. Nádej pre záchranu...

Taaak a máme tu oficiálne prvú časť! 🤩❤️❤️ Aké sú Vaše prvé dojmy z tohto príbehu? Za každý názor budem vďačná! ☺️❤️