Kidnapped by a Billionaire

3. Časť

Vošiel som do izby a keď som ju tam zbadal, ako tam leží s tým nakrčníkom, s modrinami po tvári a ešte k tomu s bolesťami, tak ma ozaj premohli výčitky, že to bolo zrejme na jeden deň veľa. Potom som potriasol hlavou a zamračil sa. Tak jej treba. Keď som si však uvedomil, že leží v mojej posteli, tak som dostal ešte väčšie nervy. Mali ju dať na gauč. Toho idiota, ktorý ju dal do postele asi zabijem. Lenže čím dlhšie som na ňu pozeral, tým viac som nechápal, prečo tak meknem. Už len pohľad na ňu a cítim sa ako šteniatko. Kurva! Čo sa to so mnou deje?! Zrazu mi do izby vtrhla Jessica a keď zbadala Cassandru, tak sa zamračila.

"To čo má znamenať?" Zavrčala a nadvihla obočie. Cassandra sebou cukla, no nepohla sa.

"Choď von, okamžite!" Skríkol som potichu a vybral sa za ňou.

"Kto to je? Čo robí v tvojej izbe a ešte k tomu v tvojej posteli, kde si nepustil ani mňa?" Nadvihla obočie a mračila sa.

"Nebudem ti nič vysvetľovať! Vypadni do svojej izby." Zavrčal som a prižmúril na ňu oči. Pretočila očami a odpochodovala s vrtením zadku. Keď som sa vrátil späť, Cassandra už bola hore, no bola na zemi.

"Čo robíš?" Opýtal som sa, no ani na mňa nepozrela. Držala sa len za brucho a na tvári mala grimasu.

"Poď, pomôžem ti." Podal som jej ruku, no odmietla ju.

"Nedotýkajú sa ma, auuuu." Skríkla a viac sa chytila za brucho.

"Doktor!" Skríkol som a o pár minút so zaklopaním vošiel dnu.

"Volali ste?" Pozrel na mňa a potom na ňu.

"Pozri sa čo s ňou je." Prehovoril som a odišiel na terasu.

Cassandra

"Ľahnite si prosím slečna." Prehovoril doktor a ja som sa snažila, no aj keď som sa pohla len o milimeter, tak to neskutočne bolelo.

"J-ja nemôžem. Bolí to veľmi." Držala som sa za brucho a z očí mi už išli slzy. Na to sa tu už dostavil aj ten muž, keď počul môj plač a aj zopár iných ľudí.

"Pane musí ísť do nemocnice." Prehovoril doktor a pozrel naňho. Ja som nemala vôbec chuť sa naňho pozerať, pretože ma bolelo celé telo a hlavne tam dole.

"Postav sa." Prikázal, no ja som odmietla. Pokrútila som hlavou a on už vyzeral, že je veľmi nasratý.

"Pane, je to vážne. Musíte zavolať hneď sanitku. Obávam sa, že bude mať väčšie poškodenia, než som odhadol." Pozrel na mňa a na mňa prišla opäť veľká bolesť. Privrela som oči a zamračila som sa. Nevyšlo zo mňa nič, no snažila som sa tú bolesť potlačiť.

"Tak sem zavolaj viac doktorov, ale do nemocnice nepôjde!" Zavrčal a v očiach mal veľa hnevu. Bála som sa ho a to veľmi. Dievča, ktoré stalo pri dverách malo ruky pri ústach a pozeralo na mňa smutne.

"A vy odíďte." Zavrčal a rozhodil rukami.

"Čo sa tu zase deje?" Dnu vošiel nejaký starý muž a pozrel najprv na toho muža, ktorý mi toto všetko spôsobil a potom na mňa. Čo je tu nejaké divadlo? Aha vlastne áno.

"Tak dočkám sa vysvetlenia Victor?" Nadvihol obočie a zamračil sa.

"Otec nepleť sa do toho! Doktor choď a vysvetli mu to." Mávol rukou a doktor sa pobral k tomu mužovi. Ten muž, čiže Victor na mňa stále hľadel a mračil sa. Keď som naňho pozrela aj ja trochu poľavil, no potom som opäť v jeho očiach videla tu nádej. Nechápala som tomu vôbec. Na malú chvíľu som aj zabudla na to, aké veľké bolesti mám, no netrvalo to dlho a dostavili sa opäť. Lenže tentokrát som už pocítila niečo iné. Keď som sa postavila mala som celé nohy od krvi. Zatočila sa mi hlava a potom som odpadla.....

Prebrala som sa na to, že som v nemocnici.

"Dobré ráno slečna. Som rád, že ste sa prebrali. Ako sa cítite?" Opýtal sa a usmieval sa veľmi milo.

"Nuž, bolo aj lepšie. Čo sa stalo?" Opýtala som sa a doktor si povzdychol.

"Chcete dobrú, alebo zlú správu?" Opýtal sa a ja som privrela oči.

"Tú dobrú." Povedala som napokon a čakala.

"Tak dobrá správa je, že vaša operácia prebehla bez komplikácií a však tá zlá je, že Váš posledný pohlavný styk ovplyvnil vaše telo." Skočila som mu do reči, pretože som cítila, že je to tak správne.

"Znásilnili ma." Vyslovila som to potichu a pozrela von oknom.

"To ma veľmi mrzí. Každopádne tá správa je, že si nie sme veľmi istý, či budete môcť mať deti." Keď to povedal, neviem prečo, ale vyšla mi z oka malá slza. Nikdy som síce vzťah nechcela, ale počuť niečo také, by nechcela asi žiadna žena.

"Taktiež by sme Vám odporúčali na pár dní niekde odísť a odpočinúť si. Hneď zajtra Vás prepustia. Mám dať vedieť mužom, ktorí vás doniesli?" Opýtal sa, no ja som pokrútila hlavou.

"Nie, chcem odísť bez toho, aby o tom niekto vedel." Povedala som a posadila sa.

"Dobre, tak ešte oddychujte a potom Vás prídem skontrolovať." S týmito slovami odišiel a ja som sa postavila k oknu. Ja čakať nebudem. Ráno tu už určite budú jeho chlapi aby ma zadržali. Pobalila som si veci ešte v ten deň, vlastne som ani žiadne nemala. Zobrala som si iba to, v čom som sem prišla a pobrala som sa hneď aj na letisko.

"Jednorázová letenka do Dubaja prosím." Poprosila som ženu, ktorá predávala letenky a o malú chvíľu som už sedela v lietadle. Musela som vytiahnuť svoje dlhoročné úspory na to, aby som si kúpila túto letenku. Takže tentoraz som už bola naozaj bez akýchkoľvek peňazí. Keď sa lietadlo odlepilo od zeme náramne som sa uvoľnila, pretože som vedela, že to, čo bolo je už za mnou. Alebo som si to možno len myslela?

Vystúpila som z lietadla a nadýchla sa. Sloboda a nový začiatok.

Victor

"Ako to že odišla?!" Držal som doktora za golier a vraždil ho pohľadom. Ak by tu neboli ostatní asi ho zabijem rovno na mieste.

"To si tu kurva neviete ustrážiť ani pacientov?" Zreval som a vraždil ho pohľadom.

"Prepáčte pane, ale netušili sme, že sa pokúsi újsť." Povedal so strachom a potom čakal, čo mu urobím.

"Boha, čo ste sa dozvedeli? Nejaké správy o jej stave?" Opýtal som sa, no to čo mi povedal ma zarazilo.

"To znásilnenie, ktoré prežila jej spôsobilo značne škody na tele a je možné, že nebude môcť mať deti." Keď to povedal, ostal som naňho šokovane pozerať...