Kidnapped by a Billionaire

16. Časť

"Kto ti kedy povedal, že je bezvýznamný? Hmm?" Opýtal sa a ja som naňho pozrela zarazene.

"Nepovedal si to náhodou pred pár dňami ráno!" Zatlačila som do jeho hrude opäť nech prestane, no on pokračoval a ja som vzdychla.

"Ahh." Zakusla som si do pery a snažila sa potlačiť ten výbuch, ktorý sa blížil každou sekundou viac a viac.

"Ja toho narozprávam veľa, to si si už mohla všimnúť." Zapriadol mi potichu do ucha a keď do mňa pomaly vnikol, tak som sa už vzdala.

"Preboha Victor... Prosím pretiahni ma tak ako ešte nikdy." Prosila som zúfalým hlasom a na jeho tvári sa objavil víťazný úškrn.

"Ako si slečna želá." Začal sa hýbať a postupne pridávali na tempe. Tak musím povedať, že toto bol asi najlepší sex doposiaľ. Keď sme skončili, tak som sa opäť karhala za to, že som mu to dovolila.

"Môžeš už ísť." Povedala som do ticha, keď ležal vedľa mňa na posteli.

"Kam?" Opýtal sa nechápavo a ja som sa uchechtla.

"No predsa preč, robíš to tak vždy." To posledné som povedala potichu, no aj tak som vedela, že to určite počul. Chystala som sa vstať, no zadržal ma a prevalil pod seba.

"Kam ideš?" Nadvihol obočie a mračil sa. Až teraz som si mohla dôkladne poprezerať jeho ruky a tetovania. Mal ich naozaj krásne.

"Neviem." Odpovedala som a on sa zatvaril nechápavo.

"Tu ostaň." Prevalil sa na druhú stranu postele a ostal ležať tiež. Nechápala som prečo neodíde. Robil to predsa vždy. Zrazu z ničoho nič si ma posadil naňho. Posadil ma však dosť na zlé miesto, pretože som pod sebou cítila jeho pýchu.

"Preber velenie." Rozkázal a ja som vyvalila oči.

"Č-čože?" Opýtala som sa a vyvalila oči.

"Máš pocit, že sme už skončili?" Nadvihol obočie aj on a ja som sa musela pozrieť inde, pretože som bola červená hádam už aj na zadku.

"Ja čakám." Povedal netrpezlivo a v očiach mal horiace plamene túžby.

"J-ja...." Nevedela som, čo mu mám povedať, keďže som v tomto bola nová a netušila som, čo všetko ma čaká a čo také by som mohla robiť.

"Ja neviem." Chcela som z neho zliesť, no nedovolil mi to.

"Kam chceš ísť? Vonku aj tak prší a všetci sú vo svojich izbách. Teraz máme čas aj my na seba, tak ťa priučím novým veciam." Vravel to tak intenzívne a stále pri tom pozeral do mojich očí až som bola z toho v šoku.

"Ale ja už nevládzem." Zakryla som si tvár rukami, pretože mi to bolo trápne vysloviť.

"Tak ti spravím potešenie iným spôsobom." Nevysmieval sa mi, čo ma aj zaskočilo, pretože od neho by sa dalo čakať všeličo. Položil ma na posteľ a potom mi rozkorčil nohy. Prv sa však pohral s mojím prsiami a potom sa venoval môjmu citlivému miestu. Robil to presne tak, ako sa mi to páčilo. Dráždil ma tak, až som si musela prikryť ústa, pretože keby som tu začala vrieskať od vzrušenia, tak by tu nabehla celá jeho rodina aj s námornou posádkou, že čo sa deje. Keď však pridal k svojej ruke jazyk, myslela som že odpadnem. Bol to taký neskutočný pocit, že som skoro naozaj až odpadla. Čím viac sme spolu mávali sex, tým viac som ho potrebovala, pretože mi jeho dotyky a bozky chýbali. Zrazu sa však jeho hlava objavila na úrovni tej mojej. Pozeral mi po tvári dosť dlho a ja som sa snažila lapiť dych. Potom jeho pohľad spočinul na mojich perách. Pomaly sa naklonil a už som len čakala kedy ma pobozká. Zastavil sa však asi jeden centimeter od mojich pier a ostal stáť.

"Povedz mi to." Prosil a ja som bola v tranze. Žiadal si povolenie. Prvý krát si odo mňa žiadal o niečo povolenie. Moje vnútro sa strašne triaslo a ja som ledva dýchala.

"Pobozkaj ma prosím." Povedala som potichu a potom priložil svoje pery na tie moje. Bol to neopísateľný pocit. Jeho pery boli také mäkké a teplé, že som už nikdy nechcela aby ma prestal bozkávať. Ten čas sa akoby zastavil a neexistovalo nič iné, iba ja a on. Bozkávali sme sa tak vášnivo ako sme zároveň mali aj sex. Nevedela som sa ho už nabažiť a od tohto momentu som vedela, že ho milujem.

Po pár hodinách sme si všetci posadali večer k ohňu, ktorý bol na prednej strane lodi a rozprávali sme si strašidelné príbehy a rozprávky. Ja som sedela sama, pretože Victor mal nejakú prácu, ktorú musel urobiť. Stále som však myslela iba na to, ako sme boli v posteli a čo všetko sme tam robili.

"Naša Cassandra je nejaká zamyslená. Stavím sa, že keby som teraz povedala, že pretiahnem Victora tak mi na to odpovie, že v kľude. Že Cass?" Započula som svoje meno a prebrala som sa z tranzu. Všetci na mňa hľadeli a usmievali sa.

"Jasné, v pohode." Odpovedala som a opäť som sa zahľadela na zem.

"Vidíte, vravela som." Všetci sa zasmiali. Zaujímalo by ma, čo také vtipné vraveli, no moja hlava bola plná Victora. Nepostrehla som ani to, kedy blízko nás zastavila iná loď.

Priala som si aby tieto krásne momenty trvali večne a už nikdy sa neskončili. Lenže vždy keď v mojom živote je niečo pekné, tak to potom skončí napokon zle.

"Tak tu si." Zrazu sa ozval Mauríciov hlas a všetci sme zbledli.

"Čo tu robíš?" Opýtala som sa ho a on sa usmial.

"Celé dni som ťa hľadal a keď ťa konečne mám už ťa nenechám opäť ukradnúť tým idiotom Victorom." Zavrčal a strelil Lole do nohy.

"Nie!" Skríkla som a postavila sa pred nich.

"Neubližuj im." Prosila som a pozrela do zadu na Lolu, pri ktorej už kľačal Marcus a pomáhal jej postaviť sa.

"Pôjdem dobrovoľne, len už do nikoho nestrieľaj." Povedala som potichu a z oka sa mi spustila osamelá slza.

"Tak prestup na druhú loď." Ako povedal, tak som aj spravila. Nevedela som, kde bol Victor, pretože sa tam vôbec neobjavil. Ale keď bol na druhej strane lode, nečudujem sa, že ani nič nepočul. Victor, dúfam že ma nájdeš. Darovala som posledný pohľad na ich loď, než sme vyrazili a pomaly sa nám začali s strácať z dohľadu.

"Čo so mnou chceš urobiť?" Opýtala som sa ho.

"Oh nepamätáš sa? Minule sme niečo nedokončili." Moja tvár zbledla a rázom mi prišlo zle...

Chudák naša Cass, opäť ďalší únos? 😂❤️❤️ Tuším to tu začína byť v obľube, ale tak o čom inom aj mafia je nie? Únosy, peniaze, vraždy, zbrane a samozrejme nesmie chýbať láska! 🥰🥰