34. Časť

1.1K 33 2
                                    

Otočila som hlavu k oknu a bola som ticho.

"Čo?" Ozval sa a podišiel ku mne.

"Nič." Povedala som cez tú dýchaciu masku a povzdychla si.

"Niečo ťa trápi. Vidím to." Prehovoril opäť a sadol si ku mne.

"Ja nie som podstatná. Ako sa má Lola a dieťa?" Opýtala som sa ho a jemu sa na tvári objavil úškrn.

"Počkaj, už viem o čo tu ide." Povedal pobavene a naklonil sa ku mne.

"Ty žiarliš." Uchechtol sa pozeral do mojich očí.

"Nie." Vyvalila som naňho svoje oči a uchechtla sa, no celkom ma to zabolelo.

"Nežiarlim." Povedala som rázne a otočila hlavu na druhú stranu.

"Prosím ťa Cass. Lola je v mojom živote už dlho. Nemôžem poprieť, že voči nej nemám nejaké city, ale tie sú čisté kamarátske. No moje city k tebe sú veľmi hlboké a rozhodne nie kamarátske." Povedal potichu vedľa môjho ucha a mne už išla na nervy tá maska. Dala som si ju dole a Victor takmer chytil infarkt.

"Čo robíš?! Daj si to späť." Prikázal a chystal sa mi to nasadiť sám, no zadržala som ho.

"Nechcem, dýcha sa mi cez to hrozne." Povedala som a konečne som sa mohla slobodne nadýchnuť. Stále sa na mňa mračil a ja som sa zasmiala. Vzala som jeho tvár do svojich dlaní a pobozkala ho.

"Chýbal si mi vieš to?" Opýtala som sa ho a on nadvihol obočie.

"Ja alebo môj vták?" Opýtal sa uštipačne a ja som sa zamračila.

"Bože, ty si fakt idiot." Zavrčala som a posadila sa.

"Ale, ale priznaj si to." Žmurkol na mňa a potom sa zohol k môjmu brušku.

"Takže predsa tu je nejaký krpec." Dal mi malú pusu a ja som bola mierne šokovaná, aký zrazu je.

"Zmenil si sa Victor." Prehovorila som a on sa rázom pozrel na mňa.

"Ako to myslíš?" Opýtal sa zmätene a hneval sa. Milovala som ten jeho hnev, neviem prečo, ale milovala.

"Neviem, správaš sa inak a to sa mi páči." Povedala som úprimne a on chvíľu premýšľal.

"Kurva, ja budem otec." Z ničoho nič prehovoril a ja som vyvalila oči. Teda, ten dokáže zmeniť náladu.

"Len mi nepovedz, že to nechceš lebo prisahám, že ťa vykastrujem Victor." Zavrčala som a zamračila sa naňho. On sa na mňa otočil a uškrnul sa.

"Oh zlatko to by si nespravila. Predsa niečo by ti chýbalo." Vyčaroval ešte väčší úškrn a ja som sa zamračila.

"Ani to neskús povedať!" Zavrčala som varovne a prepaľovala ho pohľadom.

"Môj vták." Povedal to, čo som ho varovala, že nemá hovoriť. Okamžite som sa postavila na nohy a mierila za ním, no zabolelo ma brucho.

"Ahhh." Zakňučala som a musela som si sadnúť.

"Čo robíš! Dávaj pozor." Pribehol hneď ku mne a zobral ma na ruky.

"Čo robíš?" Opýtala som sa ho a on len so zamračeným pohľadom ma položil späť na posteľ.

"Lež!" Prikázal a ja som pretočila očami.

O pár dní ma prepustili a spolu s Victorom sme sa vybrali domov. Presne tak, jeho dom bol aj mojím domovom. Vonku nás vítalo kopec chlapov z talianskej, no aj ruskej mafie. Áno, oficiálne, keďže som si vzala Victora a nie Jareda, tak sa spojila talianská a ruská mafia. Škoda, že to už otec nemôže vidieť. Snáď by bol na mňa hrdý. Victor ma odniesol na rukách až do jeho izby a položil na posteľ.

Kidnapped by a Billionaire حيث تعيش القصص. اكتشف الآن