Kidnapped by a Billionaire

31. Časť

"Ja som brata nikdy nemala." Povedala som potichu a potom naňho stále hľadela. Čím viac som však naňho pozerala, tým viac som tam videla tú podobu.

"Mala, nuž ale otec ma skrýval. Cassi teraz nie je čas na vysvetľovanie. Môžeme sa porozprávať o tom aj neskôr. Prečo si tu?" Opýtal sa a ja som pozrela na zbraň v ruke.

"Musíš mi pomôcť. Zober najviac chlapov, koľko len môžeš. Victor ma problém." Povedala som a on sa zamračil pri vyslovení Victorovho mena.

"A to akože prečo mu už ty pomáhaš?" Nadvihol obočie a zamračil sa.

"Ako si povedal, teraz nie je čas na vysvetľovanie. Potom ti všetko poviem, aj keď si nie som istá, ako to vezmeš." Uchechtla som sa. Pri spomienke na to, ako ma dva krát znásilnil, by ho bol môj brat schopný asi zabiť. Nie že schopný, on to naozaj aj urobí. Preto mu to musím povedať nejako jemne. Keď rozkázal mužom aby sa pripravili, tak sme aj okamžite vyrazili. Na miesto sme došli práve včas, pretože tam už bola hromadná prestrelka. Dalo sa to vidieť aj z diaľky. Zopár mužov z Victorovej ochranky sa otočili na naše autá, ktoré práve prudko pribrzdili a keď sme vybehli von, pochopili že sme na ich strane. Stačí že videli mňa. Keď ma zbadal aj Victor rozzúril sa ešte viac. Musela som sa však schovať na druhú stranu.

"Čo tu do riti robíš?" Zakričal na mňa cez ten hluk.

"Prišla som ti zachrániť tvoju riť, keďže očividne niekdy neposlúchaš doktorov." Zavrčala som a on sa uchechtol. Potom vykukol spoza úkrytu a pár krát vystrelil. Pánečku, mali ste vidieť tie jeho svaly. Bože, zase som už nadržaná. Keď som sa ako tak uvedomila, Victor tam už dávno nebol. Do psej riti, kde zase išiel.

"A už stačilo." Skríkol Ronaldo a keď som sa pozrela, čo sa deje moje srdce išlo takmer plakať. Victor ležal pod ním dokrvavený a Ronaldo naňho mieril zbraňou. Jared jeho mužom pokynul nech sa stiahnu.

"Ani si nevieš predstaviť ako dlho som na toto čakal." Povedal mu a odistil zbraň. Ja som pozrela na bratovú ruku, v ktorej držal zbraň a tiež sledoval, čo sa deje. Rýchlo som mu ju schmatla a ukradla. Postavila som sa a rovno to vystrelila na Ronalda. Ups, zrejme mimo.

"Do čerta! To je fakt na hovno zbraň. Nedá sa s tým ani strieľať, to z akej riti si to kúpil?" No úprimne, prídem Vám normálna? Ja myslím, že nie. Victor sa len uchechtol a pokrútil hlavou. Využil to, že sa Ronaldo pozrel mojím smerom a potom pištoľ, ktorá ležala neďaleko od neho vzal do rúk a rovno mu to napálil do hlavy. Padol k zemi ako zhnitá hruška a ja som hneď pobehla k Victorovi.

"Si v poriadku? Bolí ťa niečo? Si postrelený? Koho je to krv?" Sypala som naňho otázky jedna radosť a on sa iba smial.

"Pokoj, som okej." Zahundral a potom sa s bolesťami postavil.

"Doneste vodu a uteráky." Jared posúril svojich chlapov a potom sa pozrel na svojho mŕtveho otca.

"Takto som to nechcel otec, no nedal si mi na výber." Pokrútil sklamane hlavou a potom podišiel k Victorovi.

"Vďaka, urobil si mafii česť. Od dnešného dňa! Prehlasujem, že spory medzi francúzskou a talianskou mafiou sú definitívne uzavreté!" Keď to Jared povedal a nahlas, všetci sklopili hlavy a mlčali. Tuším to bol zrejme súhlas? Chystala som sa Victorovi vynadať, no vyrušil ma bratov hlas.

"Cass! Náš otec!" Skríkol a ja som hneď k nemu pobehla. Našla som nášho otca ležať dole v kaluži krvi a ledva dýchal.

"O-ocko." Povedala som potichu a už sa mi spustili slzy.

"Za-zavolajte záchranku!" Skríkla som, no otec ma zastavil.

"N-nie, o-oni mi už ne-nepomôžu." Povedal horko-ťažko a na to tu už podišiel aj Victor.

"Ni-nikdy by som si to nebol pomyslel, n-no dá-dávam ti svoje požehnanie Victor." Potom sa pozrel ešte raz na mňa a na môjho brata.

"O-ochraňuj ju Carl." Vyslovil jeho meno a potom zavrel oči. Ja som to už nezniesla a rozplakala som sa. Carl si ku mne kľakol a objal ma. Zrazu sa rozžiarilo nejaké svetlo. Keď som pozrela hore na oblohu pri jednej hviezde sa zjavila druhá. Teraz už viem, že si hore s mamou ocko. Carl ma tuhšie objal a cítila som na sebe Victorov pohľad. Určite sa mračil.

"Okamžite ju pusť." Ozval sa a ja som sa uchechtla.

"A ty si kto, že mi budeš rozkazovať, či svoju sestru môžem objať alebo nie!" Zavrčal naňho Carl a postavil sa oproti nemu. Obaja boli rovnako vysoký a rovnako vypracovaný.

"Pane!" Skríkol muž z ochranky a potom ďalší dvaja položili na zem telo. Keď som to telo zbadala, komu patrí z pier mi chcel uniknúť ston. Musela som privrieť oči a snažila som sa udržať slzy, no nedalo sa.
Podišla som k Marcusovmu bezvládnemu telu a kľakla si.

"Prečo?" Vyslovila som to potichu a pozrela na jeho zakrvavenú tvár. Nehýbal sa, nedýchal a ja som si nechcela priznať, že nás opustil. Opustil nás ďalší človek, ktorý mi bol ako bratom. Tak krásne sa ku mne zo začiatku správal, nikdy mi neublížil. Ako teraz poviem Lole, že sa už nikdy neuvidia? Zrazu mi zazvonil mobil a volala mi presne Lola.

"Cass! Som tak rada, že si to zdvihla. Neuveríš, čo som sa dozvedela! Som tehotná." Keď to vyslovila, pustila som mobil z rúk. Všetci sa na mňa pozreli.

"To je nepodarený vtip." Rozplakala som sa ešte viac a nemohla uveriť, aký dokáže byť svet krutý. Priala som si, nech sa Marcus prebudí a pre Lolu som si priala aby nebola tehotná. Lenže realitu som už zmeniť nemohla.

Keď sme sa vrátili do Victorovho domu po dlhých hodinách cesty, vyčerpane som vstúpila dnu do domu a hneď ako prvé som zbadala Lolu, ako vytešene k nám beží. Keď každému oznámila tu novinu, všetci mlčali. Potom však dvaja chlapi doniesli dnu aj Marcusove bezvládne telo a Lola sa takmer zrútila. Preplakala pri ňom snáď tri hodiny. Ja som len stála v izbe, po tvári mi tiekli slzy a pozerala som von oknom. Bolo ťažké v jeden deň prísť o dve blízke osoby, ktoré vo vašom živote hrali veľkú rolu. Marcus ako svetlo zlých dní, a otec ako ochranca môjho života. Victor ku mne zo zadu podišiel a silno ma objal. Mlčali sme obaja...

😔Stratili sme dvoch úžasných ľudí. Mali ste radi jej otca, aj keď tu síce o ňom veľa napísané nebolo a kto mal hlavne rád Marcusa? 🥺❤️❤️ Pretože ja veľmi.😔❤️❤️❤️