Kidnapped by a Billionaire

32. Časť

Prešlo pár dní a cítila som akoby sme sa od seba vzďaľovali. Chápala som Lolu, že na tom bola zle a Victor bol pri nej, no počas týchto dní som ho vôbec necítila. Nemyslím po sexuálnej stránke, ale po tej fyzickej. Chcela som aby ma objal, alebo aby mi povedal, že je tu pre mňa. Predsa neprišli iba oni o dôležitého člena tímu. Ja som prišla o oveľa viac. Prišla som o človeka, ktorý mi kedysi spolu s mojou mamou darovali život a vychovali zo mňa to, čím som dnes. Chápala som však, že sa nepoznáme ešte dlho a že Marcusa určite poznali veľmi dobre.

Victor

Bol som takmer celý čas s Lolou, pretože stratiť Marcusa z nášho tímu bolo pre nás niečo nepredstaviteľné. Bol to dobrý chlap a hlavne milujúci muž a hlavne môj najvernejší priateľ.

"Ja neviem ako to tu bez neho zvládneme." Povedala a opäť sa rozplakala. Bolo mi jej veľmi ľúto. Lola bola dobrá kamarátka a výborná parťáčka. Netušil som, že smrť Marcusa ju až tak zoberie. Marcus mi totiž nikdy nepovedal ako blízko to mal s Lolou. Vždy som si myslel, že ide po Sashi, no on tam zrejme bol u nej vždy len preto, lebo chcel byť na blízku Lole.

"Zvládneme to všetci, prisahám." Pozrel som na nich zamračene a rázne. Zvládneme to a uctíme si jeho pamiatku tak, ako sa patrí.

Cassandra

"Sestrička?" Oslovil ma Carl, ktorý neviem odkiaľ sa tu nabral.

"Poď ďalej Carl." Usmiala som sa a zavolala ho dnu.

"Ako sa cítiš?" Opýtal sa ma a ja som sa uchechtla.

"Nuž pravdu povediac trochu sama, ale chápem Victora. Lola potrebuje silnú oporu a ja by som na jeho mieste spravila asi to isté." Povedala som a povzdychla si.

"Vieš pred tou strieľačkou si mi povedala, že mi neskôr vysvetlíš, ako to v skutočnosti všetko je." Ozval sa a pozrel na moje slabé modriny, ktoré som ešte stále mala po tele. Mala som totiž dosť citlivú kožu, takže niektoré modriny mi ešte stále na tele ostali.

"Nuž, posaď sa. Bude to na dlho." Zasmiala som sa a potľapkala na miesto vedľa mňa na posteli. Keď si prisadol, tak som sa pustila do rozprávania.

"To nemyslíš vážne!" Zavrčal a priam sa hneval ako plamene ohňa.

"Hlavne kľud." Upozornila som ho, no pozrel na mňa ešte viac nahnevane.

"Nemyslíš vážne, že si mu vážne toto všetko odpustila." Premeral si ma, no keď som mu odpovedala, jeho pohľad a hnev poľavil.

"Ja nemôžem za to, že toho človeka milujem Carl. On mi dal proste všetko, ale aj všetko mi vzal. Ja si pripadám, že nikto taký, aký je on už na planéte pre mňa neexistuje." Keď som to vravela, môj pohľad bol zasnený a priam zamilovaný. Carl to určite musel vidieť, pretože sa na mňa len usmial.

"Moja malá sestrička má stále tak dobré srdce, aké som u nej kedy poznal." Vzal ma do objatia a ja som mu ho opätovala. Potom som pocítila ten pocit, ktorý som cítila už tak dávno. Síce naši rodičia predo mnou chceli schovať robotu, ktorú robili a chcela som to aj ja, no dobre vedeli, že ja raz budem taktiež jej súčasťou. Bohužiaľ..

"Odpočiň si, je už dosť neskoro." Usmial sa na mňa a potom odišiel. Ľahla som si do postele a privrela oči. Opäť budem spať sama. Keď som privrela oči, pocítila som, že sa mi po líci skotúľala malá slza. Nebola tam však dlho, keď som pocítila niečiu ruku, ako mi ju zotrela dole. Keď som otvorila oči, pozeral na mňa jeden pár krásnych modrých očí, ktoré mali v sebe len stále ten hnev, no aj lásku. Už viem, čo bol tá emócia, ktorú som nepoznala. Bola to láska, len ju nejako nevedel dať najavo.

"Prečo plačeš?" Opýtal sa chladne a mne sa na malú chvíľu na tvári objavil úsmev. Milujem keď ma stále chladný hlas. Možno to niekomu príde divné, že keď Vás chlap miluje, tak je na Vás stále len chladný, no vy v skutočnosti viete, že on tie emócie preukáže, ale len Vám a hlavne vtedy, keď Vás nikto nevidí.

"Lebo som šťastná." Klamala som. On to musel určite vedieť, pretože poznal, kedy klamem. Na moje počudovanie však len prikývol a potom zavrel oči. Zavrela som ich tiež a užívala som si túto chvíľu, že je tu konečne pri mne.

Ráno som sa zobudila ešte s horším pocitom, než som mala včera, predvčerom a pár dní dozadu. Cítila som sa zvláštne. Victor tu už nebol a vedela som, že je opäť s Lolou. Vošla som do kuchyne a všetky pohľady padli na mňa. Tak ako som vravela, Lola a Victor sedeli vedľa seba.

"Cass! Si v poriadku? Nevyzeráš najlepšie." Povedala Jenny a prešla ma pohľadom.

"Cítim sa fajn." Odpovedala som čudným hlasom, až sa na mňa vyľakane pozrel aj Carl.

"Určite?" Nadvihol obočie a ja som pretočila očami.

"Áno!" Skríkla som nahnevane a vzala som si pohár s vodou.

"Isto si s tým už okej?" Opýtal sa jej znovu Victor a Lola sa zamračila.

"Nie som chromá, iba tehotná! Venuj sa už konečne Cass!" Zavrčala naňho a Victor sa uchechtol.

"No veď dobre." Pretočil očami a potom pokrútil hlavou.

"To je okej Lola, viem ako sa cítiš." Mávla som nad tým rukou a priložila pohár k perám, že sa napijem no rázom mi prišlo zle. Pohár mi vypadol z rúk a dopadol na podlahu, kde sa aj následne rozbil a ja som spadla takmer okamžite tiež. Privrela som oči a viac som vnímala už iba podvedome.

"Preboha! Cass!" Skríkla Lola a hneď ku mne niekto pribehol.

"Cassandra!" Ozval sa Victorov hrubý hlas a zo mňa vyšlo iba nejaké mrnčanie a potom následne som už prestala vnímať...

👀 Čo sa nám to tu deje? 🥺❤️❤️ Čo myslíte, čo je s našou drahou Cass? ☺️❤️❤️