Kidnapped by a Billionaire

7. Časť

Chlap, ktorý ma vyslobodil ma posadil do druhého auta tak, ako mu to nadiktoval Marcus a potom sme vyrazili na cestu. Do čerta, ako som mohla opäť niekomu naletieť. Keďže som už zo všetkého bola veľmi vyčerpaná, tak neviem ako, no zaspala som. Ani neviem kedy sme došli pred sídlo. Zobudila som sa až na to, ako ležím v posteli. Keďže tu nikto nebol, tak som sa rozhodla, že si dám sprchu, pretože som bola hrozne špinavá a nekúpala som sa už dobrý týždeň. Vyšla som zo sprchy a uvedomila som si, že tu nemám žiadne oblečenie. Do pekla! Pobehla som rýchlo z kúpeľne, že si poňho zájdem, no keď som práve vyšla, tak som do niekoho narazila. Osuška mi takmer spadla dole nebyť toho, že si ju jednou rukou držím. Neodvážila som sa zdvihnúť pohľad, pretože mi stačil pohľad na jeho ruku a tetovanie slnka a hneď som vedela kto to je. Vlasy som mala mokré, takže mi ešte stekala voda po tele. Pomaly som svoj pohľad zdvihla a ten sa stretol s Victorovím nahnevaným, tak ako vždy. Pery som mala jemne pootvorené a nevedela som, čo mám teraz čakať. Problém a obavy mi robilo však to, že som pred ním bola takmer opäť nahá. Vlastne som aj bola, pretože keby zo mňa strhol ten uterák, tak som úplne nahá. Neuvedomila som si však ani to, že teraz mi pekne krásne vidno modriny, ktoré mi spôsobili. Privrela som len oči a nadýchla sa. Aj tak to s ním nič nespraví, keďže on niečo ako city nepozná. Keď som ich otvorila nepohol sa ani o centimeter. Stále hľadel do moji očí a ja som sa pomaly strácala v tých jeho.

"Nevysvetlil som ti už minule náhodou niečo." Ozval sa zrazu a jeho hlas bol tak chladný, ako ešte nikdy.

"Povedal som ti, že ak ma nebudeš počúvať, tak za to draho zaplatíš. Povedz, chceš aby som spravil to isté, čo predtým?" Nadvihol obočie a pomaly si dal dole sako. Ja som len mlčky naňho hľadela, pretože som bola v tranze. Nedokázala som sa pri ňom ani pohnúť, nie to ešte niečo povedať. Než som sa spamätala, ležala som už dávno na posteli a on bol nadomnou. Jednu nohu mi obrútil okolo neho a pritlačil sa o mňa na tých správnych miestach. Mne sa však z očí pomaly púšťali slzy, no s ním to nič nespravilo. Pozeral mi stále do očí a zrejme sa dožadoval odpovede.

"M-môžeš to robiť koľko len chceš. N-nikdy to od teba n-nebudem chcieť dobrovoľne." Povedala som neutrálnym hlasom a vedela som, že týmto to len zhorším. V očiach sa mu črtali ostré plamene hnevu zmiešané s neviem čím. Túto emóciu som u neho ešte nezažila. Premiestnil svoju ruku na moje citlivé miesto a ja som zadržala dych. Preklínala som však svoje telo, pretože tentokrát naňho reagovalo tak, ako by nemalo! Moje telo po ňom túžilo ako zmyslov zbavené, no moja hlava a moje srdce ho z celého srdca nenávideli.

"Prečo si to len stažuješ Cassandra?" Pohol jedným prstom a prešiel pomaly až k môjmu bruchu. Dráždil ma a veru vynakladala som obrovskú námahu mu vzdorovať, no moje telo sa rozhodlo ma zrádzať. Ak by mi nespravil to čo spravil, povedala by som mu rovno na miestne nech ma poriadne pretiahne, pretože moje telo doslova horelo pod jeho dotykmi. No teraz som však odporovala najviac ako sa dalo.

"Vieš dobre, že nemám rád ženy, ktoré mi odporujú." Povedal ešte tichšie ako predtým, blízko môjho ucha a jeho ruka sa opäť objavila na mojom citlivom mieste. Dýchala so trhane a snažila som sa ignorovať ten známy pocit, no bolo to veľmi, veľmi ťažké.

"Nebudúce ak spravíš niečo podobné ťa už trest neminie." Usmial sa a potom ma pustil. Oblízol si prsty a potom si späť obliekol sako. Ja stále v šoku som ešte ležala na posteli a predýchavala svoj takmer orgazmus, ktorý mi spôsobil len tými dotykmi. Bola som strašne nahnevaná a priam som si priala svoje telo zabiť za to, ako naňho reagovalo. Musím odtiaľto naozaj vypadnúť, inak to skončí veľmi zle. Ale nechápala som však to, prečo sa teraz správal tak inak. Už nebol ten hnusný, arogantný a odporný Victor akého som videla prvé dni. Bol iný, správal sa inak. Čím viac som začínala vidieť jeho stránky, tým viac som bola zmätená. Rýchlo som sa však spamätala a obliekla než by sem stihol opäť prísť.

Blížil sa večer a tentokrát mi prišli slúžky oznámiť, že ak budem hotová, tak ma vezmú do kuchyne na večeru.

"Klop, klop." Ozval sa zrazu Marcusov hlas a tak som ho zavolala dnu.

"Môžeme ísť? Poslal som slúžky preč, nech sa necítiš tak divne." Zasmial sa a ja som pokrútila hlavou.

"Bojím sa Marcus. Síce ťa nepoznám dlho, ale viem že nie si ako on." Keď som to povedala, chvíľu sa na mňa zadíval a potom si prisadol.

"Pozri Cass, ja viem, že sa Victor správa tak ako sa správa. Nechcem ho obhajovať ani nič, ale on je už raz taký. Musíš ho len lepšie spoznať. Vieš, ženy ho vždy vidia len ako vidinu peňazí. Nemôžeš sa mu čudovať." Pozeral na mňa súcitne a ja som to chápala.

"Ja si len prajem vedieť pravdu Marcus. Prečo mi to robí. Chcem aby si vzal svoj dlh a potom ma pustil. Nad ničím iným odkedy som tu nepremýšľam." Zadíval sa na chvíľu na mňa, no potom pokrútil hlavou.

"Je to zvláštne Cass, ale od kedy si tu, tak všetci to na tebe vidíme. Vidíme, že nie si taká, ako ostatné, len Victor to zrejme nevidí. Vieš, ak by nám všetkým nepovedal, že si len jeho, tak po tebe určite všetci vyštartujeme." Zasmial sa a ja spolu s ním.

"No jasné, ty vždy vieš ako povzbudiť Marcus. Som rada, že si iný." Položila som svoju ruku na jeho rameno a potom mi ponúkol on svoje rameno, že ma odnesie na večeru. Keď sme vstúpili dnu, tak všetci nás milo privítali okrem Victora. Ten vraždil pohľadom Marcusa a na mňa sa mračil. V očiach mal opäť hnev a ja som vedela, čo ma po večeri čaká. Celú večeru, čo sa tam usmievali a zhovárali, ja som sa pripravovala na to, že dnes ma to už asi neminie. Neodvážila som sa ani pozrieť na Victora, ktorého intenzívny pohľad na mne úplne že visel. Aj keď som ho nevidela, cítila som to. Preto som sa ani do konverzácie s nikým nepúšťala a nikomu nič nevravela.

"Takže milá Cassandra toto je Sasha, je to Victorova dobrá kamarátka a je mu ako sestra. Potom toto je Teo, Aster, Marcus Leo, Jack a nakoniec Martin." Predstavil mi Victorov otec jeho priateľov, keďže sa Victor nemal k slovu a len ma zabíjal pohľadom.

"Ďakujem za večeru, bolo to naozaj dobré." Pochválila som ich a oni mi len darovali úsmev. Keď sme sa všetci vybrali späť do izieb, tak ma Victor dobehol.

"No poď." Zavrčal a chytil ma za ruku. Ako som vravela a cítila. Vedela som, že sa hnevá.

"Niečo som ti snáď nevysvetlil jasne? Nikto, nikto! Okrem mňa sa ťa dotýkať nebude!" Zavrčal to hrubo a zvalil ma na posteľ...