Kidnapped by a Billionaire

25. Časť

Ubehli už dva mesiace od toho, čo som od Vcitora ušla. Chodila som po tomto dome ak duch bez duše. Jesť som toho veľa nejedla, preto som zrejme aj veľmi schudla.
Jared sa mnou veľmi nezapodieval, no nijako extra ma to netrápilo. Dokonca sme raz večer mali takú zaujímavú atmosféru.

Flashback

Bol večer a obaja sme boli v izbe. Ja som sedela na posteli a on na mňa hľadel. Potom sa postavil a pomaly prišiel ku mne.

"Keďže budeš moja žena, mali by sme mať právoplatne spoločnú noc. Takto to je aj v zákone." Prehovoril potichu a pozrel na mňa. Ja som bola mysľou úplne v inej dimenzii.

"Rob si so mnou čo chceš Jared. Ja sa už brániť nebudem. Len ak to chceš spraviť, tak ma prv niečím oval alebo nadroguj." Dobrovoľne som si ľahla na posteľ a čakala. Bolo mi to už jedno. Moje srdce trpelo, moja myseľ bola stále pri Victorovi a moje vnútro sa za ním priam ťahalo. Bolo mi tak hrozne a na nič, že mi bolo upĺne jedno aj to, a j keby ma pretiahli piati chlapi naraz. Zavrela som oči a po nejakom malom pichnutí som už len videla tmu...

Z pohľadu Jareda

Odbehol som rýchlo na záchod v ten večer a vytiahol z vrecka telefón. Vytočil som známe číslo a čakal, pokiaľ to zdvihne.

"Čo je?" Ozval sa nasratý Victor a ja som sa uchechtol.

"Tvoja žena sa mi dobrovoľne ponúka." Uškrnul som sa a priam som cítil z druhej strany ako funí. Ten musel byť červený až niekde na zadku.

"Neopováž sa jej dotknúť Jared." Pohrozil mi a ja som sa opäť zasmial.

"Pokoj kamarát, je celá tvoja. Ale aby som to nejako nenechal len tak, keďže o mne vie, že som ju chcel, tak musím niečo urobiť." Povedal som a z druhej strany bolo počtu vrčanie.

"Dobre, pichni jej tú vec, ktorú som ti dal. Ale dávaj pozor, nech toho nie je veľa. Dieťaťu by to mohlo ublížiť." Pohrozil a ja som pretočil očami.

"Neboj sa." Zahundral som a keď sme sa rozlúčili, rýchlo som prišiel späť do izby. Jej pohľad bol bez emócií a videl som na nej ako veľmi trpí. Teda musím povedať, že Victor je riadna sviňa, keď jej takto dokáže klamať. Iste ju bolí to, že nemá dieťa, čo si teda aspoň myslí a zase Victor trpí preto, lebo jej klame, že nie je tehotná, aj keď pri tom je. No poviem Vám milostný trojuholník medzi nimi dvoma a ich dieťaťom. Pretočil som nad sebou očami a podišiel k nej, keďže ležala na posteli a mala zatvorené oči. Zobral som fľaštičku s tekutinou a nalial som do striekačky iba malé množstvo. Ihlu som jej pichol do ruky a potom som jej to tam vytlačil celé. Do pár sekúnd bola tuhá. Vzal som paplón a rozcuchal jej vlasy aby to vyzeralo, keď sa ráno prebudí, že niečo bolo, ale pri tom sa nič neudeje. Potom som ju prikyl a odišiel som preč......

End flashback

Po tom dni, čo sa medzi nami určite niečo stalo, len si to nepamätám som vlastne Jaredovi aj vďačná. Som vďačná, že to spravil aj keď ma uspal. Radšej to strpieť tak, ako pri vedomí. Z oka sa mi však spustila neposlušná slza, no ja som si ju hneď zotrela. Už nebudem slabá! Ukážem Victorovi, že ja som žena, ktorú si musí zaslúžiť. Aj keď, do pekla! On si ma už dávno získal! Lenže ja som voči nemu necítila absolútne nič. Tak ako mi ukázal nové city, tak ich vo mne aj zabil.

"Cass?" Oslovil ma Ronaldo a bez emócií som sa k nemu otočila.

"Dnes večer sa priprav. Jared ťa niekde vezme." Žmurkol na mňa a potom s nejakou ženou, ktorá mohla byť o pár rokov mladšia než je on, odišiel. Pretočila som očami, keď už nebol na blízku a vybrala som sa opäť do izby. Na večer som sa dôkladne pripravila, keďže nechcem robit zbytočne už problémy.

"Pripravená?" Vošiel do izby Jared, keď som si akurát natáčala vlasy.

"Hej." Odpovedala som chladne a podala mu ruku.

"Si nádherná." Polichotil mi a na chvíľu mi na tvári vyčaroval úsmev.

"Ďakujem." Zahundrala som a nasadli sme do auta. Cesta netrvala dlho a vystúpili sme niekde v prírode. Bol tam prestretý stôl a krásny výhľad na mesto. Odsunul mi stoličku a ja som si sadla. Keď si sadol aj on, vyzeral byť veľmi nervózny.

"Prečo sme tu?" Pozrela som opäť na mesto a potom, keď som sa otočila naňho, tak kľačal na jednom kolene. Ostala som prekvapene na neho pozerať a zatiaľ, čo som nebola schopná ničoho on vytiahol z vrecka krabičku a otvoril ju. Bol tam prsteň. Do čerta...

"Vezmeš si ma prosím?" Opýtal sa ma a mne zrazu po chrbte prebehol mráz. Nechápala som to, pretože taký istý mráz som cítila, keď sa na mňa díval Victor alebo bol niekde na blízku. Možno som už bola fakt paranoidná. Premýšľala som. Bola som ticho niekoľko minút, no keď som si už bola sto percent istá, že som sa rozhodla, potom som prehovorila.

"Áno." Bez emócií som naňho pozrela a vyčarila nútený úsmev. Chvíľu sa na mňa zadíval a potom mi dal prsteň na prst.

"Som veľmi rád, že si povedala áno." Usmial sa a chytil ma za ruku. Pozrela som na mesto a predstavovala si, že je tu namiesto neho Victor. Bolo by to veľmi romantické.

"Vieš Jared, vždy som si nejako takto predstavovala, že ma niekto požiada o ruku." Zasmiala som sa a postavila. Podišiel ku mne a pozrel na mňa.

"Pokračuj." Vyzval ma, pretože vedel že toho mám na srdci viac.

"Vieš ako to bolí, keď ťa sklame človek, ktorému si dal srdce?" Opýtala som sa ho.

"Hej, to dobre poznám." Poškrabal sa vzadu na zátylku a potom pozrel tiež na mesto.

"Priala by som si vrátiť čas a nikdy ho nespoznať." Vyslovila som to s veľkou hrčou v hrdle.

"Myslíš Victora?" Opýtal sa a opäť to bol ten starý Jared, ktorého som v prvý deň spoznala.

"Áno. Aspoň by som sa teraz necítila tak prázdna a tak, tak...." Snažila som sa nájsť vhodné slovo, no nevedela som naňho prísť.

"Zamilovaná?" Opýtal sa ticho, no potom opäť pozrel na mňa. Bol s tým vyrovnaný, čomu som nechápala. Prečo ma teda požiadal o ruku, keď vie že stále milujem Victora?

"Nechcem aby tam bolo to slovo Jared, naozaj nechcem. Ale pocit, že tam je a ja si nemôžem pripustiť, že to nie je pravda ma z vnútra zožiera." Sadla som si na zem a objala si nohy...

Ejhhaa! Tak predsa to nebola pravda, čo si medzi sebou hovorili Marcus a Lola.🤔 Lenže teraz nám tu vznikla ďalšia otázka a to, prečo?❤️❤️❤️