Kidnapped by a Billionaire

13. Časť

"Odpustila som ti takmer všetko, čo si mi spravil, ale to, čo si mi spravil teraz, to ti nebudem schopná odpustiť nikdy." Boli posledné slová než som sa otočila a navždy opustila tento dom.

"Tak čo odo mňa chcete?" Opýtala som sa bez emócií, keď sme sedeli v aute.

"Zoberieme Vás na miesto slečna, kde budete v poriadku. Niekto sa Vás už nevie dočkať." Týchto chlapov som nepoznala a mali hlavne ruské značky na autách. Musela to byť zrejmé ruská mafia. Povzdychla som si a oprela si hlavu o operadlo. Priala som si len jeden deň. Len jeden jediný deň, kedy by som sa mohla pozrieť človeku, ktorého milujem do očí a povedať mu, že mu plne dôverujem.

Neviem koľko sme cestovali, no mohol to byť asi deň alebo aj viac. V rádiu išli samé smutné pesničky a mne sa pomaly z očí pustili slzy. V hlave mi poletoval stále len Victor. Jeho dotyky, ktoré môjmu telu spôsobovali stále zimomriavky a vysielali do môjho tela tú energiu, ktorá bola vždy len pozitívna. Lenže práve v tento moment som sa cítila úplne prázdna. Nič som vo svojom srdci necítila. Bolo rozpolené na dve časti a bolo otázne, či by sa ešte niekomu podarilo ho niekedy spojiť. Preto som privrela oči a vyhnala z mysle všetky spomienky na Victora.

Victor

Tresol som rukou po stole a hodil skeleneý pohár do steny, ktorý sa následne rozbil. V očiach a vo svojom vnútri som nemal nič iné len hnev. Obrovský hnev. Nie však na ňu, ale na seba samého. Som kokot! Posral som to na plnej čiare. Dnu vošli chalani a aj baby.

"Čo sa to práve stalo Victor?" Nadvihla obočie Sasha a ja som pozrel na ostatných. To im stačilo, aby pochopili, že majú odísť. Keď odišli bol som taká troska, že som jej všetko vyrozprával.

"Bože Victor. Ty si naozaj kretén. Takto si odoženieš konečne normálnu ženu, ktorá sa ti takto otvorí." Krútila hlavou a ja som len mĺčky sedel a pozeral na ňu.

"Miluješ ju však?" Opýtala sa ma a ja som mlčal. Ak by som povedal nie, ako by zareagovala? Ak by som povedal áno, zmenilo by sa tým niečo?

"Tvoje mlčanie len potvrdzuje to, čo si myslím." Prehovorila po chvíľke ticha a ja som si povzdychol.

"Môžeš ísť." Poslal som ju preč a bez ďalších slov sa postavila a odišla. Posral som to, naozaj som to posral. Teraz už však bolo neskoro ľutovať to, čo sa stalo. Odišla a nechala ma tu. Mohol som byť opäť sviniar, aký som bol aj predtým. Vlastne som sa ani nezmenil, každý v mojej prítomnosti len trpí. Otvoril som šuplík na malej skrinke a vytiahol z neho krémovú krabičku. Keď som ju otvoril, vykukol na mňa diamantový prsteň.

"Smiem vojsť?" Spoza dverí vykukla na mňa mamina hlava.

"Poď." Pozval som ju ďalej a krabičku odložil.

"Prsteň tvojej babky." Usmiala sa a potom si sadla.

"Victor ja sa ti nechcem pliesť do života, ale s otcom sa o teba bojíme. Posledné dni sa toho stalo veľa a mám o teba strach." Pozrela na mňa úprimne. Ja som sa teraz cítil ako najväčšia troska. Mame som vyrozprával tiež všetko, keďže viem že by bez toho neodišla a vymlátila by to zo mňa aj iným spôsobom.

"Victor takto sme ťa nevychovali. Povedz, čo sa stalo, že si sa zmenili na takého bezcitného muža?" Opýtala sa ma a v očiach mala smútok a sklamanie. Bolo to tu opäť. Tak ako keď som bol mladý. Opäť bola zo mňa sklamaná.

"Mama, vždy som sa snažil robiť všetko tak, aby si bola na mňa hrdá. No stále, keď som sa pozrel do tvojich očí, tak som videl len sklamanie. Neviem kedy budeš na mňa hrdá, no sľubujem ti, že raz sa toho dožiješ." Pozrel som jej do očí a chytil jej tvár do svojich dlaní.

"Choď za ňou a naprav to, čo si pokazil." Usmiala sa na mňa a potom odišla. Povzdychol som si a zavolal chlapov do kancelárie.

"Teraz ma všetci dobre počúvajte." Prehovoril som opäť hrubým a chladným hlasom.

"Každý z Vás si zoberie auto a posnaží sa ju nájsť, rozumeli ste?" Opýtal som sa a nadvihol obočie.

"Nikto sa nevráti späť, pokiaľ nenájdete nejakú stopu. Rozumeli ste?" Nadvihol som obočie a zamračil sa.

"Áno pane." Všetci odpovedali zborovo a opäť som si sadol za stôl.

"Môžete ísť." Pokynul som a všetci sa pobrali preč. Ja si ťa donesiem späť Cass a olutuješ to, že si sa rozhodla s nimi odísť.

Cassandra

Keď sme konečne dorazili na miesto, tak som vystúpila z auta.

"Kde to sme?" Opýtala som sa a pozrela na tých chlapov.

"Sme len vo vedľajšej krajine." Prehovoril a ja som prikývla.

"Nemyslíte si, že si Victor po mňa príde?" Nadvihla som obočie, no oni sa len zasmiali.

"Prosím Vás slečna. Tu ste pod maximálnou ochranou. Talianská mafia je oproti ruskej len malé smietko." Usmial sa na mňa a ja som len opäť prikývla.

"Dobre teda." Zahundrala som a pobrali sme sa dnu do domu. Bolo tu kopec ľudí.

"Pane, je tu." Prehovoril muž, ktorý ma doniesol a tentokrát sa na mňa niekto otočil.

"Vitaj dráha Cassandra som kamarát tvojho otca Russoa, moje meno je Ronaldo." Usmial sa na mňa.

"Teší ma." Podala som mu ruku a potom mi ponúkol miesto pri stole.

"Ako si už asi počula, tvoj otec so mnou spolupracoval." Začal a ja som pomaly prikývla.

"Chcela by si sa s ním stretnúť?" Opýtal sa a ja som nechápala.

"Prepáčte, ale môj otec ummm zomrel." Pripomenula som mu to, no on sa len zasmial.

"To celkom nie je pravda Cass. Tvoj otec žije. Jeho smrť povedzme že bola len nafingovaná." Keď to povedal neverila som vlastným ušiam.

"TAKŽE ON MI ZANECHAL KOPEC JEHO DLHOV, ODIŠIEL SI BOH VIE KAM A JA SA TERAZ DOZVIEM, ŽE ŽIJE A MÁM ZA NEHO EŠTE PLATIŤ ÚČTY?!" Viac som ten hnev už v sebe nevedela potláčať.

"Nie tak celkom. Tvoj otec sa len tak tak vyhol smrti. Ukrývame ho, pretože ako môžeš vidieť, dozvedelo sa o ňom už celé mafiánske podvsetie, že stále žije. Čo nevidieť sa to dozvie aj Victor, nuž a to radšej nechcem vedieť, ako by si dopadla. Každopádne na teba taktiež vypísali veľkú finančnú odmenu. Síce nevieme kto, ale nejako to zistíme." Založil si ruky na hrudi a pozrel na mňa.

"Ach." Pozvdychla som si a vložila hlavu do dlaní.

"Iste to bol pre teba dlhý deň. Zavediem ťa do tvojej izby." Ponúkol mi ruku, ktorú som prijala. Ak môj otec žije, budem si žiadať veľmi podrobné vysvetlenie....

Čo sa nám to tu deje? 👀❤️ Ako sa Vám páčila časť? 🥰