4. Časť

1.5K 46 1
                                    

Vyšiel som von z doktorových dverí a musel dva krát žmurknuť aby som sa uistil, čo mi práve povedal. Kurva, tak toto som veru nechcel. Nič to však nemení na tom, že keby mi povedala svoje meno, tak sa to vôbec nemuselo stať. Teraz však musím zistiť, že kde išla. Vyšiel som von a rovno som nasadol do auta.

"Na letisko!" Prikázal som šoférovi a ten ma tam hneď odviezol. Pri pulte, kde stála žena, ktorá predávala letenky som zisťoval informácie o Cassandre.

"Kúpila si jednorazovú letenku do Dubaja pán Sanders." Prehovorila a usmiala sa na mňa. Takže Dubaj.

"Dobre, pripravte moje lietadlo. Letím do Dubaja." Zahundral som a potom som mieril rovno von na letiskovú dráhu, kde som už mal pristavené moje súkromné lietadlo. Nastúpil som dnu a počkal na chlapov, kým prídu tiež.

"Takže sme všetci. Dobre. Tu sú úlohy. Hneď ako vystúpime, tak zistíte, kde sa ubytovala. Až ju nájdeme, tak ju musíme nejako spacifikovať, aby sme ju priviedli späť. Všetci rozumiete?" Nadvihol som obočie a oni prikývli.

Dorazili sme do Dubaja a hneď sme sa vybrali po všetkých možných hoteloch. Zabralo nám to dlho, čiže sa už začalo stmievať a blížila sa noc.

"Áno pane, slečna Cassandra je ubytovaná v tomto hoteli." Usmiala sa na mňa recepčná.

"Ktorá izba?" Nadvihol som obočie.

"35. Dolné poschodie." Žmurkla a ja som sa pobral hneď k jej izbe. Keď som ju našiel, potichu som vstúpil dnu. Bola tma, takže tu buď nie je alebo už spí. Keď som našiel jej posteľ, tak bola tam. Spala už.

"Ja som ti to vravel, nezomrieš a ani mi neújdeš." Pošepkal som jej do ucha a obzrel si jej tvár. Mala tam kopec modrín no aj monokel. Chcel som sa jej dotknúť, no nespravil som to.

"Ah... Victor?" Keď otvorila oči a ma zbadala, tak ma oslovila. Vyvalila oči, no nepohla sa.

"Ideš so mnou späť." Bolo jediné, čo som povedal a potom som ju zobral na ruky ako princeznú.

"Nie! Nechaj ma!" Začala sa vzpierať a trochu sa mi pošmykla, keďže sa neustále hýbala a tým padla na zem.

"Ahhh." Chytila sa za brucho a zakňučala.

"Robíš si iba viac bolesti." Zavrčal som a vraždil ju pohľadom. Tá žena je neskutočná. Opäť som ju zdvihol zo zeme, no tentokrát už prestala odporovať. Vyniesol som ju z izby na rukách a potom si tie svoje obkrútila okolo môjho krku, chcel som jej povedať, že nech to nerobí, no keď som videl, že si hlavu oprela o moju hruď s tým nakrčníkom a s tým ťažkým povzdychom, vedel som, že ju stále niečo bolí. Pre tento krát som to radšej nechal tak a neriešil to. Prešiel som až k recepcii, kde boli všetci ostatní.

"Zaplaťte tú izbu a potom sa vidíme na letisku." Len prikývli a nespustili z nás zrak. Posadil som sa do auta spolu s ňou na mojich rukách a keď sa vodič pohol, stále som z nej nespustil zrak.

"Oh šťastná to žena čo pane? Ešte že Vás má. Takto krásne sa o ňu staráte. Nikomu neprajem nič zlé len tomu, kto jej toto spôsobil." Pokrútil hlavou a ďalej šoféroval. Ja som sa uchechtol. Keby len tak ten taxikár vedel, že som jej to spôsobil ja. Asi by ma vyhodil z toho taxíka hneď teraz. Keď sme došli na letisko, tak som ju vybral von a preniesol do lietadla. Dal som ju ľahnúť na gauč, ktorý tu bol a onedlho sem prišli aj ostatný chlapi. Všetci sme si posadali a vyrazili sme na cestu.

Cassandra

Prebudila som sa na to, že som cítila, že letím. Keď som otvorila oči, uvedomila som si, kde som. Som v lietadle, kde bol Victor a tí chlapi, čo ma uniesli. Sadla som si a zopár z nich na mňa pozrelo, no ja som bola ticho a oni tiež. Victor si tiež všimol, že som hore, no nepovedal nič.

"Nabudúce sa nesnaž újsť až na koniec sveta, pretože ťa nájdem aj tak a nemienim si na teba míňať peniaze." Prehovoril počas toho, ako si prezeral časopis.

"Od teba by som ušla aj do samého pekla len aby si mi už dal konečne pokoj." Zavrčala som, no potom ma zabolela hlava.

"Ahhh." Zakňučala som a chytila som sa za krk. Teda skôr za ten nákrčník, ktorý som stále musela mať. Tak neskutočne mi to vadilo, vôbec som nevedela hýbať s hlavou.

"Boli ťa to stále?" Opýtal sa nejaký tmavovlasý chlap, ktorý mi z nich všetkých pripadal najmilšie.

"Áno, vďaka." Pozrela som naňho úprimne a trochu sa usmiala.

"Ehmm, neruším?" Nadvihol Vcitor obočie a zamračil sa.

"Sadni si späť na miesto Marcus." Napomenul ho a on poslúchol. Povzdychla som si a pozrela von oknom. Keď sme pristáli, tak mi Victor podal ruku aby mi pomohol. Neprijala som ju a zišla som pod chodoch sama, aj keď mi to trvalo dlhšie, než keby som prijala jeho pomoc. Pošmykla som sa však, no zachytil ma. Pozrela som len na malú chvíľu do jeho očí a potom som ho od seba odstrčila. Nasadli sme do jeho auta a to nás nieslo späť tam, kde sme boli. Vystúpili sme pred sídlom a viedol ma k nemu rovno do izby. Keď sme tam vošli, čakalo nás Však prekvapenie. Na jeho posteli ležala polonahé dievča.

"Preboha Jessica." Zavrčal a vraždil ju pohľadom.

"Zase ona? To nemyslíš vážne." Zamračilo sa to dievča a zobralo si na seba prikrývku.

"Povedal som ti kurva, že tu nemáš čo robiť v tejto izbe a nie to si ešte ľahať na moju posteľ." Kričal tam na ňu a ja som stála v pozadí a radšej sa do toho nezapájala. Toto mi ešte tak chýbalo. Milenecké hádky, fakt super.

"Ale Victor. Už sme dlho nemali sex. Odkedy prišla ona vôbec sa mi nevenuješ." Zahundrala smutne a Victor pretočil očami. Teda, povedať to takto na rovinu, to by som na to nemala odvahu ani ja.

"Vypadni Jess. Dnes na teba nemám náladu.'" Zahundral a vyhodil ju von.

"Sadni si na posteľ." Prikázal a ja som sa čudovala. Keď to nedovolil jej, tak mne áno? Radšej som však poslúchla, lebo som už nemala sílu na to sa s ním opäť hádať. Sadla som si na posteľ a opäť som sa chytila pod bradou, lebo ma znovu zabolel krk.

"Ukáž, dám ti to dole." Zahundral znudene a odopol mi ten golier. Trochu som pootočila hlavou a spokojne zahmkala, pretože to bolo príjemné. Pomaly som sa zvalila na posteľ a privrela oči.

"Uhmm." Zamrnčala som a keď som otvorila oči, Victor bol nado mnou naklonený a pozeral mi do očí. Ja som pozerala do jeho, no potom som uhla pohľadom.

Pocítila som jeho pery na svojom krku, no snažila som sa ho dotlačiť.

"Nechaj ma." Zavrčala som a zaprela sa doňho...



Ale aleee, žeby naša hlavná hrdinka začína prejavovať nejaké city k nášmu hrdinovi, ktorý jej toho spôsobil veľa zlého? 👀❤️❤️

Kidnapped by a Billionaire Where stories live. Discover now