Kidnapped by a Billionaire

6. Časť

"Pozri sa, nejdem ti tu vravieť, že si urobil chybu alebo neviem čo, lebo ty ma nikdy nepočúvaš. Nečudujem sa však, že ak jej ponúkol útek, tak to prijala. Ty a Maurício sa veľmi nelíšite vo vašich určitých veciach okrem jednej. Tá vec je, že on nie je schopný ublížiť žene tak, ako ty." Po celý čas čo to vravel mi len opäť vyhadzoval na oči to, aké som zviera a že nemám city. Čím som však premýšľal, tým som musel uznať, že mal pravdu.

"Tak čo mám podľa teba robiť. Nerobil si náhodou to isté mojej matke?" Nadvihol som obočie a zamračil sa. Dnu tentokrát vošla aj mama a hneď pozrela na mňa.

"Áno, nevravím že sa to u tvojej matky nezaobišlo bez bitky spočiatku tiež, ale naučil som ju, že ma musí poslúchať a vidíš. Tá potvora si moje srdce vybojovala aj cez to, že nebola bohatá. Myslíš si, že som si chcel zobrať nejakú pipku, ktorá ma vtedy tiež vycucávala o peniaze ako Jessica teba? Nie nechcel, chceli to len moji rodičia. Napriek tomu som sa všetkého vzdal a išiel za tvojou matkou. Nevravím, prvé roky boli ťažké, ale zvládli sme to. Keď naši rodičia zomreli, tak som ostal prekvapený, že v poslednej záväti odkázali všetko mne. Ja som si však povedal, že to nechcem a keď mi tvoja matka oznámila, že je tehotná, tak som to dal ihneď prepísať na teba synak. Život možno nie je vždy tak ružový, ako ho vidíš, no žena, ktorá je schopná prijať ponuku od iného a újsť od teba, tak tá je pravý a skutočný poklad." Vravel to s takým presvedčením až sa vo mne naozaj niečo pohlo. Neviem prečo, ale mal som pocit, že týmto rozhovorom sa toho veľa zmenilo.

"Túto ženu síce nepoznám, ktorú si uniesol, no jedno viem. Keby sa ti podarilo ju presvedčiť aby si ťa vzala, naše postavenie v podsvetí by bolo veľmi vysoké. Zvýšilo by sa percento toho, že by si na nás nedovolili." Keď to vravel, tak som ho z časti vôbec nechápal.

"Čo tým myslíš? Kto už len môže byť ona?" Nadvihol som pobavene obočie.

"Vieš že si u teba istý Russo spravil dlh." Povedal a matku si posadil k sebe.

"Ten Russo bol šéfom pre ruskú mafiu. No a ako vieš pred pár dňami zomrel. Každopádne to je jedno, ale to dievča, ktoré si sem doviedol je jeho dcérou. Keďže s ruskou mafiou máme stále určité spory a ich muži by sa nám celkom zišli, pretože sám dobre vieš, že majú dobrých bojovníkov vrátane slávneho Ronalda, ktorý bol po boku Russoa, tak nemyslíš, že svadba by bola najideálnejším riešením?" Nadvihol obočie a matka si len povzdychla. Nikdy veľmi nemala rada mafiu a keď sa na ňu takto pozerám, pripomína mi čisto Cassandru.

"Lenže ona ma po tom všetkom nebude chcieť ani vidieť a nie to ešte si ma vziať otec." Zavrčal som a pozrel naňho s hnevom.

"To čo si si navaril si aj sám zješ syn môj, ale ja ti vravím len jedno. Pokiaľ do roka ju neprinútiš aby si ťa vzala, nastane vojna. Ak nepovolí máš môj plný súhlas aby si jej spravil to isté čo teraz. Jedno je však isté! Vziať si ťa musí a koniec debaty." Zavelil a potom sa pobrali na odchod. Keď odišli zhodil som všetky papiere zo stola dole a dnu prišiel Teo a ostatný chalani.

"Teda, čo sa tu stalo?" Opýtal sa Marcus a pozrel na mňa.

"Priprav autá. Ideme ju hľadať." Zavrčal som a bez ďalších slov sa vybrali preč. Spravila si chybu Cassandra, že si s ním odišla a ja ti dám okúsiť to, čo som ti sľúbil, keď ma nebudeš počúvať.

Cassandra

Mauríciova vila bola neskutočne krásna. Všade mal plno kvetov a mal to tu zariadené tak, ako sa mi páčilo. Nevravím, že Victorova vila nebola luxusnejšia, pretože to bola, ale Maurícius tu mal ten pocit, ktorý mi u Victora chýbal. Tam som sa cítila ako vo väzení, no tu sa cítim ako doma.

"Je to nádherné." Pochválila som ho a na jeho tvári sa usadil spokojný úsmev.

"Poď ukážem ti izbu." Podal mi ruku, ktorú som prijala a viedol ma takmer cez celý dom. Napokon sme zastali pri nejakých dverách, ktoré keď následne otvoril, tak sa za nimi objavila krásna izba v bielej a krémovej farbe.

"Páni." Zahlásila som a podišla som dnu.

"Toto bude dočasne tvoja izba až budeš pripravená bývať v mojej." Usmial sa, no ja som sa zháčila.

"V tvojej?" Nadvihla som obočie a on pristúpil bližšie.

"Viem, že je to pre teba na rýchlo, no čím skôr si zvykneme jeden na druhého tým lepšie." Pustil moje ruky a potom položil svoju dlaň na moje líco. Cítila som sa zvláštne. Nevravím, že Maurício nebol pekný, no bol odo mňa viac starší a nebola som si istá, aké pocity cítim. Láska to teda určite nebola.

"Vieš Maurício ja ti ďakujem, že si ma od Victora dostal preč a že si mi dal túto krásnu izbu, ale ja by som sa rada vrátila domov a zabudla na toto všetko, čo sa stalo." Keď som to povedala, jeho úsmev rázom zmizol a záporne pokrútil hlavou.

"To ti nemôžem dovoliť. Tam je to pre teba nebezpečné." Prešiel k dverám a zatvoril ich. Keď som počula cvaknutie zámky zľakla som sa.

"Prečo si zamkol?" Pozrela som naňho vystrašene.

"Aby nás nikto nerušil." Podišiel bližšie a chytil obe ruky. Dal mi ich za chrbát a ja som sa začala mykať.

"Čo to robíš?!" Vypískla som, keď sa ma rukou dotkol na mojom boku.

"Nechaj ma prosím." Zakňučala som a snažila sa od neho dostať. Nie znovu prosím. Po druhý krát to už neznesiem. Svojou rukou pomaly putoval pod moju košeľu, kde následne išiel vyššie.

"N-nechaj ma." Snažila som sa od neho odstrčiť, no nič nepomáhalo.

"Nebráň sa tomu. Cítiš tú energiu medzi nami?" Opýtal sa blízko môjho ucha, no ja som cítila jedine tak zápornú energiu. Než stihol spraviť niečo viac ozvalo sa naliehavé klopanie na dvere.

"Pane spustil sa alarm." Niekto sa ozval a on zavrčal.

"Keď sa vrátim tak to dokončíme." Dal mi pusu na líce a potom odišiel. Striaslo som sa a vyšiel zo mňa len znechutený zvuk. Pane bože, to sú všetci chlapi v mafii posadnutý len sexom alebo čo. Podišla som k dverám, ktorými odišiel, no boli zamknuté. Snažila som sa ich otvoriť no nešlo to. Počas toho sa zrazu v izbe rozbilo okno, pretože doňho niekto hodil kameň. Zľakla som sa chytila vázu do ruky. Chystala som sa, že ju hodím, keď som v okne zbadala nejakého muža od Victora.

"Ani sa nepribližuj." Upozornila som ho, no on sa len zasmial a vázu mi zobral z ruky. Položil ju späť na stolík a potom si ma prehodil cez rameno.

"Nechaj ma." Búchala som ho a kopala, no nič nepomohlo. Keď sme vyšli opäť oknom von, tak ma položil na zem. Chcela som sa rozbehnúť, no držal ma a tým pádom som nemala šancu. Vzadu, keď sme prešli za malý les boli už pristavené tri čierne autá. V jednom z nich som zbadala aj Marcusa, ktorý keď nás zbadal hneď vystúpil.

"Posaď ju do druhého auta a ja idem za Victorom." Keď som počula to meno, prebehol mi po chrbte mráz...