Kidnapped by a Billionaire

8. Časť

Keď dokončil to, čo mi spravil prvý krát, tak sa postavil a odišiel. Opäť som bola celá ubolená a uplakaná. Nevládala som už. Ničil moju psychiku každým dňom. Pomaly som sa po štyroch nejako dostala do sprchy, kde som na seba pustila vodu, ktorá mi stekala po tele. Počas toho ako mi na telo padala voda zároveň s ňou padali z očí aj moje slzy. Sedela som tam v kúte a dúfala, že raz sa to už skončí. Neviem ako dlho som tam sedela, no nevnímala som nič. Pozerala som len do prázdna až sa tu z ničoho nič objavil Victor. Nechápala som, čo ešte chce, ak ma už zničil úplne. Kľakol si ku mne a zadíval sa na mňa. Ja som len hľadela na jeho tvár a voda na mňa stále padala. Bolo mi už jedno, že ma opäť vidí nahú, veď videl ma takto už dva krát. Prvý krát vtedy a pred nedávnom druhý krát. Takže vlastne toto je už tretí krát.

Snažila som sa ho pochopiť, ale každým dňom to bolo ťažšie a ťažšie. Tentokrát už padala voda aj naňho, keďže prišiel až úplne ku mne do sprchového kúta. Ja som sa už brániť nedokázala. Vyhral, vyhral ma celú. Mohol si so mnou robiť, čo len chcel. Sadol si oproti mne na zem a bol ticho. Ani neviem, či by som bola schopná mu teraz niečo povedať. Najviac ma však zarazilo to, že si ma posadil naňho. Cítila som jeho pýchu pod sebou, no to bolo posledné, čo ma už teraz naozaj trápilo. Z ničoho nič ma objal. Ruky som mala obtočené okolo jeho krku a on mal tie svoje okolo mňa.

"Odpusť mi to." Zamumlal mi do krku a ja som sa akoby pomaly preberala z tranzu. Odpusť mi to, boli to tri krásne slová, no pre mňa z jeho strany bez významu. Odpustiť mu? Za čo? Za to, že ma už dva krát znásilnil, za to že zbil? Za to že ma uniesol? Za čo som mu mala odpustiť? Moje srdce mu už dávno odpustilo a kvôli tomu som aj začala plakať. Nenávidela som sa za to, aká som slabá. Netuším ako sa mi to mohlo podariť, ale v jeho objatí som napokon zaspala....

Prebrala som sa až v noci, keď sme boli už v posteli. Mala som na sebe iba nohavičky a dlhé tričko, ktoré zrejme patrilo jemu. Otočila som sa na jeho stranu, no nebol tu. Pohľad mi padol na terasu, od ktorej boli dvere otvorené. Pomaly som položila nohy na podlahu a postavila sa. Zabolelo ma to trochu medzi nohami, ale tak čo by sa dalo čakať. Pozbierala som všetky svoje sily a pobrala sa za ním. Keď som ho mala na dohľad stál tam a pozeral sa na mesiac. Tak rada by som ho objala alebo mu niečo povedala, no bolo ešte príliš skoro. Keď už sa mu rozhodlo moje srdce odpustiť, tak som sa rozhodla, že ja mu to len takto ľahko neodpustím, aj keď som o sebe pochybovala, pretože som cítila, že ma k nemu niečo ťahá a to bolo zlé. Nechcela som to cítiť.

"Nestoj tam len tak ticho." Prehovoril a ja som sa zháčila.

"Tak mi vynadaj alebo niečo povedz." Vôbec som ho nespoznávala.

"Čo ti mám povedať? Že si idiot, aby si ma potom opäť..." Nedopovedala som a on sa na mňa otočil. V očiach tentokrát nemal hnev ale smútok. Videla som ho takto prvý krát a moje srdce akoby prežívalo smútok s ním. Do čerta! Nenávidím sa! Nemôžem k takému človeku prechovávať city!

"Choď radšej spať." Otočil sa späť k prírode a ja som len ťažko vydýchla. Možno ho raz pochopím, no je však otázne kedy. Otočila som sa, že pôjdem teda späť do postele, no zastavila ma jeho ruka.

"Alebo mi môžeš robiť spoločnosť ak chceš." Prehovoril a tuším som v jeho hlase započula malú nádej. Premohla som sa teda a stúpla si k nemu. Obaja sme pozerali von a keď sme stáli takto blízko seba cítila som sa zvláštne. Pociťovala som motýle v mojom bruchu a naozaj ma to štvalo.

"Tak umm ako Vám to ide s Jessicou?" Opýtala som sa, no nie som si istá, či to bol dobrý nápad. Nevyzeral byť naštvaný, skôr zaskočený mojou otázkou.

"No, fajn." Odpovedal a potom opäť pozrel na les.

"No a kedy bude svadba? Už viete koľko budete mať hostí?" Nadvihla som obočie a vtedy sa na mňa otočil. Pozeral na moju tvár a nič nevravel. Ja som však stále čakala na odpoveď.

"Svadba nebude." Prehovoril bez emócií a vybral sa dnu. Nasledovala som ho a snažila som sa čo najrýchlejšie prejsť k posteli, pretože dlážka bola studená.

"Ale prečo?" Opýtala som sa keď som si už sadla.

"Proste nebude." Odpovedal podráždene.

"Tak fajn." Odpovedala som a pretočila očami. Ľahla som si a otočila sa mu chrbtom. Prikryla som sa až po krk a snažila som sa spať. Nedalo sa však. Celú noc som nezažmúrila oči. Ráno som vstala príliš skoro, no Victor tu už aj tak nebol. Vyšla som z izby a na chodbe som stretla Sashu.

"Ahoj!" Zakývala som jej a ona mi odkývala.

"Ahoj, tak ako sa máš po včerajšku?" Opýtala sa ma a ja som si povzdychla. Keďže som si so Sashou dobre rozumela, tak som jej povedala všetko, čo mi spravil.
Sasha tomu len nemohla uveriť.

"On nikdy takýto nebol. Ja naozaj netuším, čo sa to s ním deje, ale mám pocit, že je asi zamilovaný." Keď to vyslovila, tak som vypľula vodu von z úst.

"Čože? A do koho prosím ťa?" Opýtala som sa so záujmom aj keď nechápem prečo. Malo by mi to byť jedno.

"No do teba! Nikdy sa tak pri žiadnej žene nesprával! A to ani pri tej odpornej otravnej Jessice. Vždy keď sa naňho pozriem a napríklad aj včera, keď ťa doviedol Marcus, tak dobre že nevybuchol. On žiarli dievča." Zasmiala sa a potľapkala ma po pleci.

"Prosím ťa, odo mňa si iba berie to, čo môj otec mu nestihol splatiť. To je všetko." Povedala som to tak, ako to je.

"No neviem neviem, takúto námahu fakt nikdy nevynaložil pri žiadnej žene." Žmurkla na mňa a potom odišla. Ja som si spravila raňajky a chystala som sa ísť jesť. No zrazu sa tu dostavili dvaja chlapi. Tuším to bol Martin a Aster.

"Dobré ráno." Pozdravili sa a potom si prisadli. Tiež som sa im odzdravila a pustila som sa do jedla. Keď som dojedla raňajky, tak som mierila späť do jeho izby, no prekvapila ma na chodbe Jessica.

"Tak tu si." Na tvári sa jej objavil úškrn a ja som sa otočila, že odídem, no za mnou sa objavili dvaja chlapi a tak som sa chtiac nechtiac musela otočiť späť k nej.

"Berte ju." Pokynula a zo zadu ma chytili. Odvliekli ma do nejakej izby, ktorá bola na hornom poschodí.

"Trochu sa o ňu postarajte chlapci." Uškrnula sa a obaja sa na mňa otočili. Och preboha nie. Zrejme som sa mýlila, keď som myslela, že aj oni mi spravia to, čo Victor. Nespravili našťastie, len ma pekne dobili. Mala som po tvári určite kopec modrín, keď nie aj ďalší monokel a z nosa mi tiekla krv. Paráda...

No naša slávna Jessica už začala vojnu! 👀❤️ Čo myslíte? Ako na to bude reagovať Victor, keď sa to dozvie? ❤️❤️