Kidnapped by a Billionaire

10. Časť

Ráno sme sa prebudili obaja na to, že ležíme spoločne v objatí a obaja sme vyvalili oči. Oddialili sme sa od seba a išli sa prichystať. Obaja sme v izbe okolo seba prechádzali tak, akoby sa nič nestalo.

"Počuj Victor." Oslovila som ho a on na mňa pozrel.

"To čo sa ráno stalo. Emm uzavrime to tak, že sme proste obaja nevedeli, čo robíme." Navrhla som mu a on len prikývol. Mierne mi odľahlo, no tá napätá atmosféra u nás ostala stále. Keď odišiel ako prvý z izby ja som odišla potom hneď po ňom. Mierila som rovno za Lolou aby mi požičala nejaké šaty na večer.

"Ahoj smiem ďalej?" Opýtala som sa, keď som otvorila dvere na jej izbe.

"Jasné, poď. Victor ma už oboznámil." Zasmiala sa a potom za mnou zatvorila dvere.

"Tak sa pozrime. Blond vlasy, štíhly pás. krásne modré oči." Prezerala si ma a ja som sa smiala.

"Už to mám!" Skríkla a vytiahla biele úzke šaty zo skrine.

"Si si istá?" Opýtala som sa pochybovačne a potom si ich obzrela.

"No jasné, prsia máš fakt pekné, takže podľa mňa v nich vyniknú a Victor bude slintať ako doga." Zasmiala sa a ja tiež.

"Nuž dobre." Zobrala som ich a išla sa obliecť do kúpeľne. Keď som vyšla ostala na mňa pozerať s otvorenými ústami.

"Páni, ja z toho nemôžem, prepáč." Vytiekla jej slza a tak krásne sa na mňa pozrela, akoby som sa išla vydávať.

"Preboha len neplač prosím." Zasmiala som sa a ona podišla k svojmu šuplíku a vytiahla nejakú krabicu. Keď ju otvorila vykukol na ňu diamantový náhrdelník.

"Musíš si ho dať. Napokon dáva sa k týmto šatám." Uchechtla sa a kým som si podržala vlasy, tak mi ho zapla. Vlasy mi natočila a dala do drdola.

"Dievča priprav sa. Dnes možno zažiješ divokú noc." Štuchla do mňa a pozdvihla obočie.

"Oh, kde že." Zasmiala som sa a pokrútila hlavou. Povedal mi sám, že dnes nebude mať čas na mňa pozerať, pretože bude mať nejakú prácu, takže dnes ani nič nebude. Aj keby! Nič mu nedovolím! No čím viac som si to vravela, tým viac som začala pochybovať. Síce to ešte nie je tak dávno, čo mi spravil zle, no mám pocit akoby som mu bola každým dňom bližšie. Strávili sme skoro celý deň u Loli, pretože mi povedala ako sa mám brániť a naučila ma zopár tých základných seba obranných trikov. Blížil sa už pomaly večer, tak sme sa obliekli do šiat a pripravili sa.

"Daj si toto." Podala mi voňavku a ja som si ju striekla. Voňala naozaj sladko.

"Môžeš si ju aj nechať. Ja ju nepoužívam." Žmurkla na mňa a ja som si povzdychla.

"Ale no tak. Čo sa deje?" Prisadla si ku mne na jej posteľ a ja som na ňu pozrela.

"Chcela by som ísť domov." Prehovorila som a pozrela na ňu smutne.

"Vieš, tiež by som bola rada ak by si išla domov, ale nie je to tam teraz pre teba bezpečné." Pohladkala ma po chrbte.

"Len prosím neplač. Victor spraví všetko preto aby si bola v bezpečí. Ochráni ťa." Usmiala sa, no ja som na ňu pozrela s neutrálnym pohľadom.

"A kto má ochráni pred ním samým?" Moja otázka ju zaskočila, pretože ostala ticho.

"Musíš mu dať len čas. Zažíva tieto pocity po prvý raz. Možno sám nevie, ako s nimi bojovať. Určite však ľutuje všetko zlé, čo ti spravil." Jej pohľad bol povzbudzujúci, no ja som mala stále pochybnosti.

"Uhhh." Mierne som sa chytila za brucho, pretože ma bolelo.

"Si v poriadku?" Opýtala sa a ja som len prikývla, aj keď ma mierne bolelo.

"To prejde. Tak poďme." Vyšli sme von z izby a na chodbe sme stretli Marcusa.

"Teda dievčatá, vyzeráte naozaj okúzľujúco." Polichotil nám a my dve sme sa začervenali. Ostatný na nás len zapískali a Lola sa so Sashou zasmiali. Zišli sme po schodoch dole a ostatný, čo nás čakali dole sa otočili našim smerom. Keď ma Victor zbadal tak zo mňa nespustil zrak. Prišla som až úplne k nemu a jeho pohľad ostal na mojich šatách.

"Vedel som, že Lola odvedie skvelú prácu." Hrdo na ňu pozrel a mňa trochu sklamalo, že ma nepochválil, ako vyzerám.

"Ste všetci pripravený?" Opýtal sa rázne a všetci prikývli.

"Nič si z toho nerob." Žmurkla na mňa Sasha a potom opäť podišla k Marcusovi. Bola som rada za nich dvoch. Bolo vidieť, že majú k sebe blízko. Všetci sme si posadali do áut a vyrazili sme. Každá dvojica mala osobné auto a nevadilo mi to. Podľa mňa to bolo tak lepšie. V aute panovalo napäté ticho, ktoré ma doslova mučilo.

"Pristane ti to." Prihovoril sa mi Victor a svoju ruku položil na moju nohu. Pod jeho dotykom mojím telom prebehol mráz a až po pár sekundách som sa dokázala naňho pozrieť.

"Vďaka, tebe tiež." Zahundrala som a radšej pozrela von oknom, pretože som sa hanbila. Teda skôr povedané červenala som sa. Necestovali sme príliš dlho. Bolo to nejakých pár minút a potom sme napokon vystúpili. Bola to obrovská budova, pri ktorej už bolo kopec luxusných áut. Zopár párov na nás pozeralo, no ja som sa snažila, aby som nevyzerala ako nejaké urevané decko.

"Všetci buďte v strehu. Keby sa niečo dialo viete čo robiť. A ty poď so mnou." Chytil ma rukou okolo pásu, čo mi spôsobilo to, že ma až striaslo. Vošli sme dnu, kde nás skontrolovali a potom sme mohli ísť ďalej. Keďže je to stretnutie mafii, tak samozrejme sa zbrane neodoboberali pri prehliadke. Odobrali by sa iba výbušniny a iné viac škodiace prostriedky. Aj keď povedzme si úprimne zbraň je tiež smrtiaci prostriedok, ale keďže v mafii je to bežná vec, tak sa nie je čomu čudovať.

"Ale pozrime sa Victor!" Keď sa ozval Mauriciusov hlas, stuhla som. Otočila som sa tiež a keď si ma Maurícius všimol, tak sa mu na tvári objavil úsmev, no videla som, že sa aj mračil.

"Pozrime sa koho si priniesol. Slečna Cassandra." Vyslovil moje meno s veľkým dôrazom a ja som začala pociťovať nevoľnosť. Nechcela som byť v jeho blízkosti, no keď som pocítila silnejší stisk okolo môjho pásu z Victorovej strany, tak mi tým zrejme dával najavo, že sa nemusím ničoho báť...