Kidnapped by a Billionaire

17. Časť

"Neopováž sa ma dotknúť. Nič s tebou nechcem." Povedala som a on pokrútil hlavou.

"Máš šťastie, že nie som ako Victor, inak by som ťa bez milosti pretiahol rovno na mieste." Uškrnul sa ja som sa len zamračila. To sú naozaj všetci také prasatá.

"Si odporný." Povedala som a on sa uchechtol.

"Ukážem ti tvoju izbu. Plavba bude dosť dlhá, takže poď." Pokynul a neostávalo mi nič iné než ho následovať.

"Čo vlastne odo mňa vôbec chcete?" Opýtala som sa a nadvihla obočie, lebo som vôbec nechápala všetky tie únosy.

"Nuž nebudem chodiť okolo horúcej kaše. Dobre viem, že si dcérou Russoa a keďže vieme aj to, že už je na žive, tak máme dobrý dôvod na to, aby sa ukázal. Budeme ho vydierať prostredníctvom teba." Oboznámil mi situáciu a ja som sa zamračila.

"To ako naozaj?". Nadvihla som obočie a pozrela naňho či mu nehrabe.

"Áno? Prečo nie? Podľa mňa to zaberie. Hlavne, keď budeš na videohovore s modrinami na tvári a ak sa ťa trošku podotýkam." Uškrnul sa a potom mi otvoril dvere.

"To ani neskúšaj." Zavrčala som a on ma schytil pod krk.

"Ohh vyzerá, že Victor si ťa už skrotil. Ktovie koľko krát si mu skočila do postele. Čím skôr si uvedomíš, že s tebou iba manipuluje, tým lepšie to bude pre teba. Na oplátku ja som milujúci muž. Dal by som ti všetko, po čom by tvoje srdce zatúžilo. Úplne všetko." Pozrel aj na moje brucho a potom sa oddialil.

"Ty nie si ani z-zď-zďaleka milujúci mu-muž." Precedila som pomedzi zuby, pretože jeho stisk bol dosť silný. Napokon ma pustil a než odišiel, tak sa ku mne naposledy otočil.

"Porozmýšľaj o tom. Moje rady možno nepočúvaš, no na konci sa dozvieš pravdu a tá bude veľmi krutá." Hovoril to vážne a bez štipky srandy alebo manipulovania.
Ak je naozaj Victor taký, ako vraví Maurício, tak potom prečo tá vášeň pri sexe. Ak by mu na mne nezáležalo, tak by si nedal tú námahu. Mauríciove slová vo mne vyvolali obavy. Síce sa vraví, že aj keď chlap k vám nič necíti pri tom sexe, tak si to aspoň poriadne vychutná. Bola som už naozaj zmätená. Tým že sa Victor správal tak, ako sa správal a plus k tomu ešte Mauríciove slová, nevedela som už naozaj, čo si mám myslieť. Ľahla som si na posteľ a povzdychla si.

Victor

Keď som sa dozvedel, že tu bol Maurício a odviedol Cassandru preč, tak som bol neskutočne nasratý. Keď som sa dozvedel však ešte to, že postrelil Lolu a potom namieril zbraň aj na moju matku, ktorú však zachránila Cassandra tým, že mu povedala, že s ním odíde dobrovoľne, keď už nikoho nepostrelí, bol som nahnevaný ešte viac. Hneval som sa, že som vtedy pri nej nebol. Lenže život mafiána nie je jednoduchý. Musím sa starať aj o prácu a nie len o svoju ženu. Keď som to takto vyslovil, na tvári sa mi objavil malý úsmev. Do čerta, žena, ktorú som ešte pred pár dňami chcel zabiť sa mi dobojovala až do samého srdca a teraz by som ju najradšej mal pri sebe a nikde ju nepustil.

"Synak prosím. Choď si už oddýchnuť. Nespal si poriadne pár dní." Prišla ku mne mama a ustarostene si ma prezrela.

"Nie mama! Pokiaľ nebude späť u mňa nebude spať nikto!" Buchol som rukou po stole až nadskočila.

"Si ako tvoj otec. Ten keď ma u seba nemal viac než päť minút už bol hneď zúrivý na každého." Podišla ku mne a objala ma. Objal som ju tiež a privrel oči.

"Victor ja viem, že ti chýba. Nemusíš to popierať. Vidím na tebe, že si ťa získala. Je to dobré dievča a určite keby tu teraz bola, tak by sa veľmi hnevala, že vôbec nespíš." Pozrela na mňa prísne a položila ruku na moje rameno.

"Dobre mama. Pôjdem si pospať." Povzdychol som si a sadol na kreslo.

"Neboj sa Marcus to tu za teba preberie." Poukázala naňho a až teraz som si všimol, že tu tiež je.

"Hneď ako sa dozvie niečo nové, dá ti okamžite vedieť." Pozrela na Marcusa a on bez slova prikývol. Do sledovacej miestnosti už prišli aj ostatní a aj baby.

"Choď si oddýchnuť Victor. Hneď čo budeme niečo o nej mať, tak ti dáme vedieť. Nájdeme ju neboj sa." Prišla ku mne Sasha a objala ma. Tiež som ju silno objal a vybral sa do kajuty. Keď som vstúpil do izby, tak mi pohľad padol na posteľ, v ktorej sme ešte prednedávnom boli. Ľahol som si a hneď sa mi do nosa dostala jej vôňa. Ja ťa nájdem, prisahám a Maurício oľutuje to, že si dovolil mi ťa opäť zobrať.

Cassandra

Prebudila som sa v noci na zvláštny pocit. Mala som pocit, akoby ma niekto sledoval. Keď však zrazu z tieňa vyšla postava zľakla som sa.

"Cassandri, to som ja." Keď som počula otcov hlas, nemohla som uveriť.

"No pekne otec, zanechal si ma v týchto sračkách a ja to mám teraz za teba riešiť." Vyšli mi z očí slzy a bolo mi jedno, že pred ním budem opäť plakať, tak ako vždy.

"Mrzí ma to slniečko. Nechcel som to, ale zaplietol som sa s talianskou mafiou, ktorá je dosť nebezpečná pre rusov. Nemal som na výber, preto sme museli nafingovať smrť." Pozrel na mňa a pohladil ma po tvári.

"Kiežby ťa mohla teraz vidieť tvoja mama." Pousmial sa smutne a sklopil hlavu. Mama zomrela, keď som mala pätnásť, pretože ju zabili, keď chceli peniaze od môjho otca. Zabili ju rovno pred mojími očami. Bola som vtedy v takom šoku, že si ani nepamätám chlapa, ktorý ju zabil.

"Kto zabil moju mamu ocko?" Opýtala som sa.

"Bola to talianská mafia." Keď to vyslovil, tak som nemohla uveriť vlastným ušiam.

"Bol to Victor Sanders." Keď padlo jeho meno, pootvorila som ústa a ostala pozerať na otca šokovane.

Paríž, Francúzsko- rok 2004, minulosť

Prišiel som domov do nášho domu, kde sme s Laurou mali našu pätnásťročnú dcéru.

"Cassandra nemienim sa s tebou hádať! Už som ti sto krát povedala, že sa nesmieš hrabať v otcovej pracovni." Kričala na ňu Laura, moja manželka.

"Láska, som doma! Čo sa to tu deje?" Opýtal som sa a dal svojej drahej bozk.

"Cassandru som našla opäť v tvojej pracovni." Prehovorila a ja som sa zamračil...