Vášeň alebo láska

Tretia kapitola - Londýn a pán Diabol

Amber

S Evou sme si spoločne užívali let a všetko, čo pre nás pripravil Christian. Dal nám pripraviť nielen šampanské, ale aj jahody v čokoláde a asi milión dezertov. Bolo to od neho milé. A obom nám to spríjemnilo prácu.

Obe sme sa totiž po prípitku zahrabali do práce. Eva volala so svojou právničkou a rozprávali sa o možnostiach rozvodu. Podľa toho, čo som z ich rozhovoru zachytila, ten rozvod nebude až taký jednoduchý. Ani trocha. Môj brat bude robiť problémy. To je isté.

Celý let som využila na prácu. Mala som jej veľa. Nové rukopisy a zamestnanci. Niektorí kľúčoví ľudia prišli z Ameriky. Ale niektorí naši zamestnanci neboli ochotní odísť kvôli práci. Našťastie sme mali dosť zamestnancov na to, aby sme tú pobočku otvorili. Všetky pracovné pozície sú obsadené, teda na pár výnimiek.

Cesta do Londýna trvala dlho. Až priveľmi dlho. Eva si posledné štyri hodiny pospala. Ja som zatiaľ čítala Christininu poslednú knižku. Nemala som čas si ju prečítať a chcela som vedieť čo v nej píše. Vedela som, že knižka je inšpirovaná jej životom a jej pocitmi.

V Londýne sme pristáli okolo dvanástej na obed.

Evu som zobudila a obe sme si v lietadle dali ešte sprchu.

Ešte dnes sme chceli skočiť do vydavateľstva a zabývať sa v našich kanceláriách.

Pri lietadle nás už čakala čierne auto. Šofér nám otvoril zadné dvere a obe sme nastúpili. Kufre sme mali naložené v kufri a odlepili sme sa od betónu a pohli sa dopredu.

„Rozvodové konanie má byť tesne pred Vianocami," prehovorila Eva.

„V New Yorku?" zaujímala som sa.

„Áno. Cole sa do toho už zamiešal so svojimi právnikmi. Erikova sestra hovorí, že to nebude také jednoduché. A to som si myslela, že to bude jednoduché," vzdychla si.

Bola sklamaná a smutná. Nečudovala som sa jej. Môj brat bol idiot. Ak niekoho milujete, tak ako mi to niekoľkokrát povedal, mal by Evu nechať ísť. On sa ju ale snaží udržať v tomto nezmyselnom a toxickom manželstve za každú cenu. Vo vzťahu sú vždy dvaja a ak s ním, už Eva nechce byť, tak ju musí nechať žiť svoj vlastný život. Z jeho správania som usudzovala, že to nepôjde ľahko.

Cestou do vydavateľstva sme pozorovali život okolo seba. Všade kultúrne pamiatky, ľudia a tie predražené čierny taxíky.

Vystúpili sme pred starou, ale zrekonštruovanou budovou, ktorá bola ako stvorená pre naše vydavateľstvo.

Keď sme vošli do haly, všetci tam už boli nastúpení. Naši zamestnanci z New Yorku a tiež aj noví. Všetci noví zamestnanci vyzerali vystresovane a nervózne. Obzerali si nás a snažili sa vydedukovať, čo čakať.

So zamestnancami som vždy udržovala striktne profesionálny vzťah. Ak potrebovali pomoc, rada som im pomohla, ale žiadne tykanie ani chodenie na drink, alebo čokoľvek. Takýto prístup bol najlepší.

„Sme veľmi radi, že ste tu. Dúfam, že ste mali príjemný let slečna Amber a slečna Eva," privítala nás recepčná.

„Mali. Obe sme rady, že sme konečne tu," pousmiala som sa.

„Je to tu naozaj nádherné. Táto budova je tu pre to ako stvorená," porozhliadla sa Eva.

Priklonila som sa k Eve.

„Začnem s motivačnými hlúposťami ja, alebo ty?" pošepkala som jej.

„Začnem ja, viem, že to neznášaš," usmiala sa.