Vášeň alebo láska

Deviata kapitola - Rozhodnutie

Amber

Sama som nevedela, čo robím. Ale moje telo si robilo čo chcelo, aj keď mozog kričal nie.

Nie!

Nemohla som prestať a čo bolo ešte horšie?

Ani som nechcela prestať.

Jeho modré oči ma úplne vábili a aj keď som vedela, že sa snažil ovládnuť, chcel to.

A ja som mu to hodlala dať. A nie nechcela som sa s ním vyspať. Chcela som aspoň niečo. Aspoň jeho pery, keď som už nemohla mať to čo ma tak tlačilo do zadku.

„Amber...," vzdychol si s pohľadom upretým na moje pery.

Nevyčítala som mu to. Aj ja som sa pozerala na tie jeho a nehodlala som s tým prestať. Toto mi chýbalo. Chýbalo mi takéto napätie a vášeň.

Vrhla som sa naňho. Nedokázala som odolať. Silno si ma k sebe pritiahol za pás a rukami blúdil po mojom chrbte.

Silno som ho držala za košeľu a začala ju rozopínať, chcela som ho cítiť. Chcela som cítiť aspoň jeho svalnatú hruď. Rozopla som všetky gombíky a rukami prešla od jeho brucha až k nahému krku. Jeho hruď a telo bolo také svalnaté a vypracované. Všade samé bronzové tehličky. Jeho ruky našli môj zadok a silno ho stlačili. Bože, to je blaženosť!

Som v nebi?

Alebo sa mi to len zdá?

Po bozku si Garrett ľahol na gauč a ja som skončila na jeho nahej hrudi, pretože sa úplne zbavil košele.

Pod svojím uchom som počula búšenie jeho srdca. Znelo tak úžasne. Tak živo a slobodne. Naše srdcia totiž bojovali pre náš život.

Hladila som ho po dokonale hladkom hrudníku a snažila sa prísť na to ako to všetko zastaviť. Ako zastaviť všetky tieto pocity.

Nadvihla som hlavu a môj pohľad sa stretol s tým jeho. Nadvihol moju bradu a jeho pery sa nežne obtreli o tie moje.

„Čo to robíme?" spýtala som sa šeptom, ako by ma niekto okrem neho mohol počuť.

„Neviem, ale chcem to robiť ďalej."

„Garrett...ja...," nedokázala som to povedať.

Ani sama som nevedela, čo chcem povedať.

„Nehovor, že to bola chyba, inak ti ten nezmysel budem musieť vyšukať z hlavy," poznamenal.

Čo som mu na to mala povedať?

„Nemôžeš sa orientovať len podľa príťažlivosti. Garrett mám aj nejaké záväzky. Mám Alexa," postavila som sa a snažila sa upokojiť.

„Koho?"

Pozrela som sa na neho. Má amnéziu alebo čo. Ak nemá tak mu rada ukážem aké to je, mať ju!

„Preboha veď len žartujem! Ale nemôžeš byť s niekým kto ti neponúka to čo potrebuješ. To si zapamätaj."

„A ty mi to môžeš ponúknuť alebo čo?"

Postavil sa z gauča a pristúpil ku mne.

„Amber mám ťa rád, ale niečo také odo mňa nemôžeš očakávať. Ja nie som na vzťahy. To si si určite uvedomila už v prvý deň čo sme sa stretli," pohladil ma po líci.

Áno uvedomila som si to už vtedy. A už vtedy som si povedala, že sa s ním rozhodne nezapletiem. V čom som samozrejme zlyhala. Ako inak? Samozrejme, že som si s ním musela niečo začať. A prebudil vo mne niečo, čo som nevidela už dlho. Starú Amber.