Vášeň alebo láska

Jedenásta kapitola - Architektúra

 Amber

S pohľadom, ktorý som kedysi vídavala každý deň a ktorý som milovala.

Pohľad môjho staršieho brata.

Brata, ktorý zničil srdce mojej najlepšej priateľky a tým ma prinútil k nenávisti voči nemu a všetkému čo sa s ním spájalo.

Kráčal priamo k nášmu stolu. Tak to bŕŕŕŕŕ.....

„Eva odchádzame!" postavila som sa a do obalu s účtom som vložila niekoľko bankoviek, ktoré dokonale pokryli cenu našej večere.

Eva si ho nevšimla, ale ja som ho videla až priveľmi dobre.

Spoločne sme bežali k východu, Teda ja som bežala a Evu som len ťahala za sebou. Museli sme vyzerať bizarne.

Z reštaurácie sme už pokojne kráčali.

„Čo sa deje Amber?"

„Skôr kto. Tvoj budúci bývalý manžel a môj bývalý brat," pozrela som sa na ňu, pričom sme stále kráčali k autu.

„Cole? Bol v reštaurácii?" otočila sa.

„Áno. Je za nami?" zaujímala som sa.

„Je, takže radšej pridajme do kroku," zrýchlili sme našu chôdzu a naskočili na zadné sedadla auta.

Šofér okamžite naštartoval auto a vyšiel z parkoviska.

Cole zostal stáť na parkovisku s naštvaným výrazom.

„To bolo tesné," vzdychla si Eva.

„To hej. Ideme ku mne domov?" navrhla som.

„Môžeme. Pohár vína?"

„Určite, Alex, mi poslal jeho nový výtvor. Chce vedieť môj názor. Takže to otestujeme."

„A čo Alex? Si si istá, že odišiel preto, že je zbabelec? Čo, ak má naozaj dôležitú prácu?"

„Eva neviem. Pred pár hodinami som si bola istá, že je zbabelec, ale keď to položíš takto, neviem. Na jednej strane je úžasný, ale vždy tam je nejaké ale."

„Amber vzťah bez ale, nikdy nemôže fungovať. Vždy tam sú nejaké nedokonalosti a vždy budú. Páry, ktoré sa vo všetkom zhodnú nedopadnú dobre. To platidlo u mňa a u Colea a pozri sa ako sme dopadli. Ja na neho chcem zabudnúť a on sa nechce ani rozviesť a ponižuje ma tým, že sa o našom vzťahu rozpráva s novinármi a nerozprával sa so mnou."

„Asi máš pravdu. Ja som ale nikdy nebola na vzťahy. Nemala som žiadny vážny vzťah a u mňa všetky tie veci okolo vzťahu veľmi neplatia."

„Keď do tvojho života vstúpi ten pravý budeš to vedieť. V tom to má každý rovnako. Každý v živote započuje len jedno cink!, ktoré ti dá najavo, že si našla toho správneho. A Christina to už započula pred všetkými tými rokmi a aj tak sa s Denisom dali dokopy až teraz."

„Eva ty svoje cink! Nájdeš! Buď si tým istá," pritiahla som si ju k sebe a poriadne ju objala.

Evine šťastie bolo pre mňa teraz prioritou. Stavala som ju nad svoje šťastie a prišlo mi to správne.

V budove môjho bytu sme sa postavili do výťahu, dvere sa už zatvárali, keď ich zastavila mužská ruka, vďaka ktorej sa nezavreli.

Dvere sa otvorili a na mňa sa pozeral Garrett oblečený v mikine a rifliach. Vlasy mal rozcuchané od vetra a mokré od snehu. Vôbec nevyzeral na svoj vek, čo ma neprekvapovalo. Čo ma prekvapilo, bol pes, ktorý stál vedľa neho. Sibírsky husky so zafírovými očami. Pripomínali mi oči jeho majiteľa.