Vášeň alebo láska

Pätnásta kapitola - On vedel a ja som vedel, že on vedel...

Tak tu je tá sľúbená ďalšia kapitola.

Garrett

Od Amberinho odletu som sa nevedel sústrediť na nič iné ako na ňu. Rozptyľovala ma len moja práca. Nič iné. Neviem, ale ešte nikdy som po jednorazovke nemal pocit, že chcem viac. Chcel som viac. Chcel som ju znova. Hneď. A v hlave som mal neustále jej telo a počul som jej výkriky a vzdychy.

To, že mi zložila a nezdvihla mi, ma naštvalo. Prinútilo ma to na ňu myslieť ešte viac. Nechcel som na ňu myslieť. Mala to byť jednorazovka, ale nevedel som si pomôcť.

S Grahamom sme prebehli asi milión kilometrov, aby som si prečistil hlavu. Už dokonca ani ten psí chudák nevládal.

Celý ďalší deň som sa nevedel sústrediť a minimálne piati ľudia sa ma opýtali, či som v poriadku.

Áno som v poriadku kurva! Len chcem sex s Amber Devenportovou. So ženou, ktorá mi zložila telefón a nemohol som sa jej dovolať. Len s ňou.

A okrem toho pocitu túžby som pociťoval ešte niečo. Cítil som, že sa niečo deje. A nešlo o mňa.

Myslel som si, že som nadržaný, čo určite som. Ale aj po masturbácii tam ten pocit bol. A len pre zaujímavosť nepomohlo mi to.

A čo som urobil potom, bola asi najlepšia vec, čo som kedy urobil. Dal som si pripraviť svoje súkromné lietadlo s cieľovou destináciou New York.

Nešlo len o to, že som nadržaný. Bál som sa o ňu. Nedvíhala mi, čo ma iritovalo ešte viac. Nikto ma nikdy neignoroval. Či muž, alebo žena. Všetci a všetky vždy behali za mnou. Nemusel som pohnúť ani prstom a už mali môj penis v ústach a privádzali ma k môjmu okraju. A potom sa mi ešte poďakovali a ja som ich s radosťou poriadne ošukal. Po poriadnom, tvrdom sexe povedali ďalšie ďakujem a odišli s úsmevom na tvári.

To ja som bol ten človek, ktorý im nedvíhal telefóny, nikdy to nebolo naopak. A ja som si bol istý, že sa snaží získať moju pozornosť. Chcela si ma omotať okolo prsta.

Teraz keď som sedel v lietadle stovky kilometrov nad zemou s whisky v ruke, som si istý, že ma omotaného okolo prsta mala už dávno. Už keď som ju uvidel v tom debilnom výťahu.

Už len pri tej spomienke som sa usmieval ako zamilovaný tínedžer. A nedesil som sa toho. Ani trochu. Čo ma samo o sebe desilo.

Celú noc som letel do zasneženého New Yorku a ani na sekundu som nezažmúril oko. Debilné zvuky v lietadle.

Vo chvíli ako som vošiel do svojho krásneho staromládeneckého bytu s výhľadom na Central Park, zhodil som zo seba všetko oblečenie a šiel do sprchy. Po asi desiatich minútach som si nahý ľahol do postele a spal.

Zobudil som sa okolo obeda. Chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomil kde som a môj mozog začal fungovať. Teda, ak môj mozog má začať fungovať potrebuje palivo. V mojom prípade kávu.

V minúte ako som vošiel do kuchyne, som si bol istý, že som sa zbláznil. Cítil som vôňu kávy a videl som tam muža. Chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomil, že je to môj mladší brat. Graham.

Áno Graham. Áno môj pes sa volá po mojom bratovi. No a čo? Každý má svoje divné úchylky a určite nie som jediný. Priznajte sa!

„Dobré ráno!" otočil sa.

Stál som tam nahý. No a čo. Nebolo to akoby ma ešte nikdy nevidel nahého.

„Dobré!"

Nedal na sebe poznať, že by ho to nejako ovplyvnilo. Bolo mu to fuk.

Bol oblečený v športovom tričku a rifliach. Na zemi sa váľala jeho športová taška. Môj brat je športovec. A nie hocijaký. Najlepší hokejový hráč v krajine. Obranca? Útočník? Brankár?

Neviem, no Boooože!

Hokej ma nikdy veľmi nezaujímal, hoc je môj brat hokejista.

„Ako si vedel, že som tu? Nevolal som ti," vzal som si kávu, ktorá bola na linke.

Odpil si zo svojej šálky.

„Cítil som to," povedal.

Pretočil som očami.

„Ty a tie tvoje pocity. Si ako žena. Máš šiesty zmysel alebo čo?"

Nie môj brat nie je žena. Nie žeby som proti nim niečo mal. Ale môj brat je pravým opakom ženy. A rozhodne na neho ženy letia. Aj keď nie je až taký sukničkár ako ja.

„Garrett, vždy keď prídeš takto neohlásene si impulzívny a to v tvojom prípade neveští nič dobré! Kvôli čomu tu si?"

Niekedy sme s Grahamom boli super dvojka. Balili sme baby, ktoré sa nám páčili. Nikdy sme sa kvôli žene nepohádali. Mali a máme heslo.

Bratstvo pred ženami!

Vždy to platilo. Keď sa odsťahoval do USA. Už to také nebolo. Viem, že všetko sa mení, ale on sa zmenil až priveľmi. Už nebol ako voľakedy. Zmenil sa na hokejistu posadnutým hokejom a ničím iným. Preto si myslím, že sa nikdy neusadí a nezaloží si rodinu.

To ale neurobím ani ja, teda aspoň nie v najbližšej dobe.

„To už nemôžem ani navštíviť svojho mladšieho brata?"

Graham na mňa hodil pohľad, vďaka čomu mi bolo jasné, že všetko vie. Teda vie aspoň to, že tu nie som kvôli nemu.

„No tak dobre som tu kvôli práci," trocha som klamal.

No a čo? Z polovice to je pravda. Aj keď len z polovice, ale nie je to tak, žeby Amber poznal alebo niečo. V New Yorku žije veľa ľudí. A môj brat nepoznal každého.

„Nie si tu len kvôli nej. Čo je tá druhá vec? Alebo skôr kto?"

Môj brat ma mal dobre prečítaného. To mám za to, že bol môj partner v balení žien.

„Tak fajn. Som tu aj kvôli jednej žene," priznal som sa.

„Konečne ťa nejaká zaujala?"

Musel som mu to povedať. Môj najlepší priateľ nebol v dostihu, lebo bol na svadobnej ceste. Šťastný bastard.

A môj brat mi bol niekedy najbližší. Preto som mu všetko povedal. Povedal som mu to od začiatku. Od nášho prvého stretnutia vo výťahu až po náš posledný telefonát.

Môj brat ma potichu počúval.

Vo chvíli ako som povedal Amberine meno s jej priezviskom, niečo sa stalo. Zdal sa mi stratený v myšlienkach a bol akýsi priveľmi zamyslený. Čo sa mi nepáčilo, pretože to meno v ňom niečo vyvolalo. Nejakú reakciu. A nebola to len taká reakcia, niečo sa v nej schovávalo.

Utvrdil ma v tom svojím odchodom. Zrazu sa niekam ponáhľal a rýchlo utiekol z môjho bytu.

A ja som vedel a on vedel, že ja som vedel.....

.....................................................................................................................................

Tak čo myslíte? Došlo Garrettovi čo sa stalo? A prečo vlastne prišiel do New Yorku? Prečo? Naozaj je to len pre to čo opísal, ale je tam ešte niečo?

Ďalšia kapitola vyjde v nedeľu 15.5.2022. Teším sa na Vás a sľubujem, že kapitolu nezabudnem vydať.

Ďalšia kapitola bude z pohľadu Amber.

Vaša Barbara