Dvadsiata tretia kapitola - Rozhovor

94 2 0
                                    

Amber

Eva sa prebrala až po niekoľkých hodinách. Bola v poriadku. Našťastie. Všetko nám dopodrobna vysvetlila. Bola v horách a zrazu sa to stalo. Spadla na ňu lavína a našli ju v bezvedomí. Vrtuľníkom ju previezli do nemocnice a ďalej to už všetci poznáme. Rozhodli sme sa, že tu s ňou zostane Christina aj s Denisom a ja so Siou sa o všetko postaráme.

Garrett s Denisom nám doniesli veľa jedla a hoc Eva povedala, že nie je hladná zjedla všetko.

S Garrettom sme zostali v nemocnici pri nej. Hoc Eva po pár hodinách zaspala, chcela som zostať pri nej. Garrett zostal so mnou. Povedal, že ma nechce nechať samú a tak sme šli spoločne do kaviarne v nemocnici.

Sadli sme si za stôl a Garrett nám obom doniesol kávu. Chytil ma za ruku a ja som sa strácala v jeho nádherných modrých očiach.

„Amber hovor so mnou. Viem, že si zranená a že máš problém s dôverou, ale prisahám, že by som ti nikdy neublížil. Milujem ťa. Chcem vedieť všetko, čo ťa trápi. Každú maličkosť od hluku až po tie najtemnejšie veci."

Áno, mám problémy s dôverou, ale pri Garrettovi som mala pocit, že mu môžem povedať čokoľvek.

A ako sme tam spoločne sedeli v tej kaviarni, držali sa za ruky a hľadeli do svojich očí, ktoré si neboli ani trocha podobné, uvedomila som si, že mu môžem povedať. Obzerala som si jeho tvár, telo a všetko čo som mohla vidieť. Sme tak veľmi odlišní, tak veľmi. Ale tak to vyzerá len navonok.

Vo vnútri sme si tak veľmi podobní. Tak veľmi. Rovnaké povahy a rovnaké vlastnosti. Aj ma to desilo. Desilo ma, ako ma poznal. Stačilo, že poznal sám seba.

A aj keď hlboko v sebe, tam bola časť, ktorá mu nechcela nič povedať, povedala som mu všetko. Hoc som nevyronila ani slzu, povedala som mu všetko. Od puta s mojím bratom, po Alexa až po dnes. Vedel všetko. Ani som si neuvedomila ako dlho mi to trvalo a odbila polnoc. A Garrett sa silno držal za ruku a jemne ma pohladil po líci.

„Amber, nič nikdy nemôže zmeniť city, ktoré k tebe cítim. Aj ak by som sa dozvedel, že si vrahyňa, bolo by mi to jedno. Lebo každý človek je hoden lásky, nech je akýkoľvek. A ty si hodná mojej lásky. Ak tu je niekto, kto nie je hodný lásky som to ja."

Môj prst mi vyletel k jeho perám. Prestal hovoriť a ja som svoj prst stále držala na jeho perách.

„To už nikdy nehovor, nikdy. Milujem ťa na život a na smrť."

Spoločne sme sa postavili a Garrett ma objal okolo pliec. Spoločne sme šli späť do Evinej izby. Spala ako bábätko. Jej tvár bola nádherná aj napriek doráňaným miestam.

„Ako dlho tu plánuješ zostať?"

„Dozajtra potom odletíme späť do Londýna. Sia sa postará o vydavateľstvo v USA. Ja sa postarám o Londýn. A keď bude Eve lepšie príde ku mne do Londýna."

Pobozkal ma do vlasov a ja som zavrela oči. Bol to taký nevinný a letmý bozk a predsa pre mňa toľko znamenal. Znamenal pre mňa viac, ako by si kto myslel.

Mnohí ľudia si myslia, že bozk na pery je to najvzácnejšie, čo sa vám môže stať. Nie je to tak. Najvzácnejší je bozk na čelo, alebo do vlasov. Muž totiž na pery pobozkal, tak veľa žien. Ale na čelo a do vlasov bozkáva len vás. 

S Garrettom sme sa zvalili na pohovku v nemocničnej izbe.

„Premýšľal som nad dovolenkou."

Nechala som ho pokračovať.

Na prsty si nakrúcal moje vlasy a usmieval sa.

„Len my dvaja. Ďaleko od všetkého a od všetkých. Niekde v teple. Kde budeš na Vianoce?"

„S Evou sme mali ísť niekam do tepla. Ale teraz si tým nie som taká istá. Ale tiež nie je zranená nejak hrozne. Len my dve, chápeš ma nie?"

„Rozumiem, ale na Nový Rok nemáš nič, však?"

„Nie, ale všetci ho oslávime asi tak ako každý rok v Aspene."

„Aha."

„Myslím si, že nikomu by nevadilo, ak by som si priviedla partnera."

„A kto bude tvojím partnerom?"

„Neviem mám v hlave pár mien....," objal ma tesnejšie.

Hlavu som mala položenú na jeho ramene a jeho hlava bola zasa zaborená v mojich vlasoch.

„Ale Garrett Warren vyznie najlepšie."

„To by som ti radil."

„Kto ti lietal ešte v hlave?" bozkával môj krk.

„Diabol a môj sused," zasmiala som sa.

„Tí znejú milo."

„To je asi poslednú slovo, akým by som ich opísala."

„Opísala by si ich ako najkrajších, najlepších a sexy chlapíkov?"

„Rozhodne nie sú skromní."

Garrett sa uškrnul a ja som sa mu ešte viac zavŕtala do náručia, teda ak sa to dalo.

Zavrela som oči a nechala sa unášať tou najkrajšou piesňou, ktorú tak rada počúvam pri zaspávaní. Tlkot Garrettovho srdca.

Naše srdcia bežia a hrajú v rovnakom rytme a rovnakými notami.

Vždy som si myslela, že takéhoto človeka, nikdy nestretnem. Že nestretnem človeka, s ktorým do seba dokonale zapadáme a rozumieme. Myslela som si, že ma vždy bude priťahovať môj protiklad.

Veď hovorí sa, že protiklady sa priťahujú. V mojom prípade to ale neplatí.

A ako sa teraz ukázalo mám radšej mužov mojej krvnej skupiny. A hoc neviem ako dlho nám to s Garrettom vydrží. Konečne som pochopila čo Christina myslela tým, že Alex bude mať vždy špeciálne miesto v jej srdci.

Pretože Garrett má v mojom srdci najväčšie miesto. A neviem či len v srdci. Neviem, či nie vo mne. Všade.

Celá moja osoba je poznačená Garrettom. Architektom, ktorého som stretla náhodou vo výťahu. Diablom, ktorý sa so mnou hádal a doberal si ma. Mojím susedom, ktorý ma roztomilého psa Grahama.

A som poznačená človekom, ktorý ma nado mnou najväčšiu moc. Človekom, ktorý mi ako jediný na tomto svete dokáže ublížiť tým najkrutejším spôsobom.

Dokáže zničiť moje srdce, len jedným pohybom. Jediným pohybom. A hoc ma to desí, dovolím mu to.

Bez risku totiž neexistuje zisk. A hoc som nikdy nemala rada risk, kvôli nemu som ochotná ho podstúpiť, nech sa deje čokoľvek, nikdy to neoľutujem. To som si myslela.

A ako som nad tým tak rozmýšľala, to isté hovorila Eva o Coleovi a ako to skončilo. Skončilo to strašne. Ale Garrett je iný ako môj brat.

Obavy ma ale aj tak prepadli. Nemyslela si to isté Eva o Coleovi.

Že je iný?

Že je dokonalý?

Nemyslela som si to aj ja o svojom bratovi? A čo o ňom? Ale o Alexovi. O mužovi, ktorý ma ako prvý zradil.

Už len tam sa ukázalo, že nemám najlepší odhad na mužov.

Neurobila som s Garrettom chybu?

A aj keď mal môj mozog a hlava pochyby, moje srdce bilo len pre neho. Pre muža, ktorý ma držal v náručí a jeho srdce mi vyznávalo lásku.

A ja som sa bála.

Ale nie človeka.

Bála som sa jeho srdca, ktoré ma mohlo zničiť jediným slovom a jedinou notou...

.....................................................................................................................................

Čo myslíte? Sú Amberine obavy opodstatnené? Zničí Garrett Amberine srdce?

Uvidíme sa v ďalšej kapitole v stredu 1.6.2022. Teším sa na Vás.

Barbara

Vášeň alebo láskaTahanan ng mga kuwento. Tumuklas ngayon