Vášeň alebo láska

Dvadsiata prvá kapitola - Hospitalizácia

Amber

Ráno zbehlo rýchlo. Garrett mi doniesol raňajky do postele aj s tým jeho výborným dezertom a potom odišiel do práce, aj keď som ho doslova musela vyhodiť z dverí. Nechcel odísť milenec jeden.

Ja som svoj deň zahájila rôznymi schôdzkami a papierovačkami.

Okolo dvanástej ma prekvapila zásielka, ktorá bola od istého pána Warrena. Kto by to len mohol byť.

Poslal mi obed. Čiže nezabudol. Poslal mi kuracie stehno s ryžou a slepačí vývar. Počas jedenia som si aj tak diktafónom zapisovala poznámky k poslednému prečítanému rukopisu.

Okolo druhej som sa prezliekla do čiernych legín a trička, pričom som začala variť večeru. Pripravila som recept, ktorý mi poslal Denis. Áno Denis.

Denis je vynikajúci kuchár a väčšinou u nich doma varí on a nie Christina. Christina má toho veľa vo vydavateľstve a teraz keď je tehotná, tak z toho bude Denis robiť ešte oveľa väčší rozruch. No som zvedavá ako mu to Christina vlastne oznámi.

Denis mi poslal recept na Christinine obľúbené so syrom. Vedela som, že to musí byť výborné, otázne sú moje kuchárske schopnosti.

Pripravila som cestoviny a potom poriadne poumývala riady a kuchyňu. Všetko sa mi vydarilo a dokonca som započula buchnutie dverí, práve včas.

„Anjelik, som doma!" vykríkol od dverí.

Usmiala som sa nad jeho stanoviskom. Páčilo sa mi, keď ma tak volal. Bolo to niečo osobné.

Jeho kroky viedli až do kuchyne.

„Ahoj!" usmieval sa.

„Ahoj, večera je hotová," šla som mu oproti.

„Vonia to úžasné, cítim cestoviny a tvoj parfém."

„To cítiš správne," objala som ho.

Nežne mi zanechal bozk na spánku.

„Naberiem nám a nalejem víno."

Posadil sa za prestretý ostrovček, zatiaľ čo som pripravovala naše porcie a nalievala víno.

Posadila som sa vedľa neho a sledovala ako je. Jemne zavrčal a uškrnul sa.

„Dobre?"

„Viac ako to. Hotová dokonalosť sama. Milujem to."

„Viac ako mňa?"

„To sa nedá. Teba milujem najviac na svete. Si pre mňa všetkým, si všetko čo milujem. Všetka moja láska patrí len tebe."

Svoje pery som spojila s tými jeho a pobozkala ho. Chutil po syre. V tom mi ale zazvonil telefón.

Christina.

„Prepáč, toto musím vziať," postavila som sa.

Garrett zavrčal, ale prikývol. Zasmiala som sa a zdvihla.

„Ahoj Christina...," prerušila ma.

„Amber, musíš okamžite prísť. Prosím ťa."

„Christina pomaly, čo sa stalo?"

„Eva. Eva je v nemocnici. Je to vážne, spadla na ňu lavína. Našťastie ju našli, ale je na sále s pár zlomeninami, ale je v kritickom stave. Ja viem, že máš prácu, ale...."

„Hneď budem tam. Okamžite sadám na lietadlo. Budem tam čo najskôr. Ešte ti zavolám z letiska. Ak by sa čokoľvek stalo volaj, píš."

„Dobre. Sia s Erikom sa s tebou vymenia a pôjdu do Londýna, aby na všetko dohliadli. Počkáme ťa tu. Maj sa Amber."

„Uvidíme sa."

Zložila som a otočila sa ku Garrettovej ustarostenej tvári.

„Čo sa stalo?" spýtal sa.

„Eva mala nehodu. Musím ísť do Talianska. Sia sa vráti s lietadlom sem a bude dohliadať na rekonštrukciu. Aspoň sa zoznámite," utekala som do spálne pobaliť si veci.

Nejaké veci som mala tu, teda skoro všetky veci. Garrett mi sem presťahoval všetky veci. Začala som ich hádzať do kufra, keď ma Garrett chytil a otočil k sebe.

„Amber idem s tebou. Nenechám ťa ísť samú," pohladil ma po líci.

„Ďakujem."

„To je samozrejmosť. Urobím pár telefonátov a dám nám pripraviť moje súkromné lietadlo. Len sa zbaľ."

„A čo tvoje kufre?"

„Mám záložné v šatníku. Nájdeš ich úplne v poslednej skrinke. Vytiahni ich pre mňa, buď taká dobrá."

Len som prikývla a on sa vrátil do jedálne.

Rýchlo som sa zbalila a prezliekla do nohavicového čierneho kostýmu. Do hodiny sme už sedeli na lietadle a pripravovali sa na odlet.

Garrett sa ma snažil utešiť a hovoril, že všetko bude v poriadku. Ale nebola som si tým istá. Bola som rada za jeho oporu a za to, že so mnou išiel, ale bála som sa o Evu. A bála som sa o to, aby sa to nedozvedel Cole. Ten by okamžite priletel a spravil tam cirkus. Tiež by sa mohlo stať, že lekári budú potrebovať niekoho rozhodnúť, čo s ňou bude ďalej. Čo, ak budeme Coleovi naozaj zavolať, aby rozhodol? Ten by rozhodol zle.

Doriti!

Mala som v hlave toľko možných scenárov. A to ma štvalo. Lebo väčšina z nich bolo katastrofálnych.

Ale neplakala som. Nikdy som neplakala. Neplakala som odkedy mi Alex zlomil srdce. Vždy som sa snažila byť silná a takéto emócie na sebe nenechať poznať a to budem robiť vždy. Nenechám niekoho vidieť moje slabé miesto. Nech už to je moja najbližšia rodina, alebo ktokoľvek.

Nikdy som si nikdy takto blízko k telu nepustila. A aj keď Garrett milujem, nemyslím si, že si takto blízko pustím jeho.

A to ma desilo, lebo som nechcela byť necitlivá krava.

Mala som pocit, že som pravý opak Anjela. Anjeli sú predsa citliví. A ja?

Ja nie som.

.....................................................................................................................................

Tak čo myslíte? Skazilo im to večer? Čo je s Evou? Prežije to? Je to vážne? Čo sa vlastne stalo? Je v tom Cole? Dozvie sa o tom Cole? Bude Garrett Amber oporou, alebo utečie?

Ďalšia kapitola vyjde v piatok 27.5.2022.

Teším sa na Vás v ďalšej kapitole. Kapitola bude z Garrettovho pohľadu.

Vaša Barbara