Vášeň alebo láska

Dvadsiata druhá kapitola - Pravda

Garrett

O Amber som sa bál. Neplakala ani na sebe nenechala nič poznať. A ja som bol rovnaký. Nikdy som nikomu neukázal svoje slabé miesto. Dokonca ani jej.

A bál som sa, že práve to by nás mohlo rozdeliť.

V Taliansku nás pred letiskom čakali moji ľudia, ktorí nám vzali kufre do hotela a my sme nasadli do môjho červeného auta, značky Alfa Romeo.

Do nemocnice to nebolo ďaleko a onedlho sme sa už na recepcii po taliansky zisťovali izbu, kde je Eva.

Obaja sme plynule hovorili po taliansky, čo nám pomáhalo.

Na druhom poschodí sme našli Christinu aj s Denisom.

Christina silno objala Amber. Plakala, pričom Denis bol ranený už len jej plačom.

„Amber, bojím sa o ňu. Tak sa bojím. Nechcem ju stratiť."

„Neboj sa, nestratíme ju. Kde je Anna?"

„Poslali sme ju do New Yorku so Siou a Erikom. Prvé ju odnesú domov k mojej mame a potom pôjdu do Londýna. Zostanú v tvojom byte."

„To je v poriadku. Bol tu už doktor?"

„Nie, ale každú chvíľu...."

Doktor sa akoby magicky v tej chvíli objavil.

„Ste rodina Evy Devenportovej?" opýtal sa po taliansky.

„Eva nemá rodičov sme jej kamarátky, nemá nikoho."

„Samozrejme, tak vám to poviem."

„Je to zlé pán doktor?" zaujímal som sa.

„Slečna Devenportová, je v poriadku. Je mimo ohrozenia života. Má zlomenú ruku a pár omrzlín. Mala tržnú ranu na boku, ale zašili sme ju a všetko by už malo byť v poriadku. Zatiaľ spí, je ešte pod sedatívami, ale o chvíľu by sa mala zobudiť. Všetci môžete vojsť už teraz a počkať vo vnútri."

„Viem, že je hlúpe sa to pýtať, ale kedy by ste ju mohli prepustiť?"

„Tak o pár dní, ak bude všetko v najlepšom poriadku. Nemala by ale lietať, rana by sa jej mohla otvoriť. Preto by mala vydržať minimálne týždeň, než vycestuje. Ak niečo budete potrebovať stačí prísť za mnou. Vaša kamarátka mala viac šťastia ako rozumu. Za takýchto podmienok ísť do hôr. Nezodpovednosť."

„Čo si to dovoľujete?! Skoro zomrela a vy ju tu obviňujete. Áno nemala ísť do hôr sama a v takomto počasí, ale poučila sa svojím zranením. A teraz idem za svojou kamarátkou, ktorá leží v posteli so zlomeninou," vyhlásila Amber.

Kričala tak nahlas, že mi skoro praskli ušnú bubienky.

„Diabol poď," prepla sa na angličtinu.

Chytila ma za ruku a ťahala ma do Evinej izby.

Christina urobila to isté s Denisom.

Keď sa otvorili dvere, vošli sme do veľkej nemocničnej izby s nádherným výhľadom na hory. Eva ležala na posteli na tvári mala pár modrín. Christina si sadla na gauč vedľa Amber. My s Denisom sme šli do bufetu po niečo pod zub. Obidve naše ženy boli unavené a hladné. A bol som rád, že si Amber svoj hnev vybila na tom doktorovi a nie na mne. Tá ale vedela kričať. Musím si pripomínať, že ju nemám nikdy naštvať, tak ako ten doktor. To by bola moja smrť.

V bufete sme kúpili kávy, vody, sladkosti, čipsy a všetko čo sa len dalo. Pani za pultom na nás pozerala ako na bláznov. Veď sme blázni. Poriadne zamilovaní blázni.

S Denisom sme si kávu chceli vypiť v bufete. Amber s Christinou si určite mali čo povedať a nepotrebovali k tomu nás.

„Amber to určite vystrašilo čo?" opýtal sa Denis.

„Aj celkom hej. Skoro jej spadol telefón, keď sa to dozvedela. Predsa len je to jej kamarátka. Práve sme jedli večeru, čo najrýchlejšie sme nasadli na lietadlo a leteli sem."

„Rozumiem. Christina skoro odpadla a povracala sa, keď sa to dozvedela. Moja dcéra, veď ste sa zoznámili Anna sa rozplakala. A keď som ich videl plakať obe, zlomilo mi to srdce. Obe lásky môjho života plakali a ja som im nevedel pomôcť."

„Rozumiem ti, aj keď neviem aké je to mať dcéru. Nikdy som žiadnu nemal. Ale rozumiem ti. Amber nevyronila ani slzu, ale viem, že ju trápilo. Za celú cestu lietadlom neprehovorila ani slovo."

„Poznám Amber už dávno. A poviem ti, nie vždy bola taká. Ale potom ako jej Alex zlomil srdce...," prerušil som ho.

Nevedel som o kom hovorí a čo mi chce naznačiť.

„O čom hovoríš?"

„Vieš, Amber bola ešte na vysokej zamilovaná do môjho mladšieho, nevlastného brata Alexa Mandeza. On nebol zamilovaný do nej, obral ju o panenstvo a potom nechal tak. A ona si nahovárala, že medzi nimi niečo bude. Alex sa potom zamiloval do Christiny a dajme tomu, že jej tiež zlomil srdce, hoc to bolo kvôli mne, ale to nepotrebuješ vedieť. No a Amber odvtedy neplakala. Ale že nikdy. Nikdy. Odvtedy je tvrdá žena. Medzi ľuďmi, ktorých miluje nie. Ale čo sa týka plaču. Odvtedy neplakala."

„Myslíš Alexa, toho vinára. S ktorým boli priatelia s výhodami?"

„Áno viem, že sa spolu párkrát vyspali, len čo mi Christina spomínala, nepotrebujem vedieť podobný opis ich sexuálneho života, ale áno. Potom sa cez to preniesli a sú priatelia, keďže obaja sú krstní rodičia malej Anny a stretávajú sa. A tiež viem, že môj nevlastný brat, k nej začínal niečo cítiť, ale potom sa musel urgentne vrátiť na Sicíliu."

„Zaujímavé."

„Ale ak chceš vedieť môj názor. Amber sa už dávno na nikoho nepozerala tak ako na teba. Je do teba naozaj zamilovaná. Neviem, čím si ju okúzlil, ale roztopil si tú chladnú Amber a vrátil jej do očí iskry. Tak to nepokaz."

„Ďakujem, tiež dúfam, že ju nesklamem."

„To dúfam aj ja Garrett aj ja. Amber je úžasná žena a má aj svoju citlivú stránku, ktorú ti odhalí, keď na to bude pripravená. Ak to pokazíš, zmlátim ťa. Netajím sa tým, že mám Amber rád," potľapkal ma po pleci a odišiel z kaviarne.

Jeho slova mi zostali v hlave aspoň niekoľko minút. A bolo mi jasné, že Amber je úžasná a je obklopená priateľmi, ktorí ju milujú. A ja som chcel byť niečo viac ako len priateľ. Chcel som byť jej chlap.

Posledný chlap, ktorého bude milovať.

.....................................................................................................................................

Čo myslíte splní sa Garrettove želanie? Alebo mu v tom niekto zabráni? Čo bude s Evou? Je v poriadku? Ako to bude ďalej?

Ďalšia kapitola vyjde 30.5.2022. Bude z Amberinho pohľadu.

Tak ako vždy, uverejním deň predtým upútavku na novú kapitolu.

Vaša Barbara