Vášeň alebo láska

Dvanásta kapitola - Flirt alebo niečo viac?

Garrett

Rozprávať sa s Amber bolo príjemné. Vždy sme sa mali o čom rozprávať a v jej prítomnosti som sa cítil príjemne. Bol tu len jeden problém.

Potreboval som z nej vytiahnuť informácie o Alexovi. Chcel som o tom chlapíkovi vedieť čo najviac, neviem prečo ma tak veľmi zaujímal.

Možno preto, že je môj sok?

Nie je môj sok, len.....

Len ma veľmi štve, keď si predstavím, že sa Amber dotýka. Nie nežiarlim.

Nie som žiarlivý typ. Nikdy som nežiarlil a ani nehodlám žiarliť.

Ale Amber bola niečo iné. Jej tmavé zelené oči ma vábili a jej krásny perličkový úsmev, ma priťahoval. Bola nádherná.

Spoločne sme si prechádzali plány a ona mi ukazovala čomu nerozumela, alebo s čím nesúhlasila. Všetko som si zapisoval a počúval jej hlas. Bože, vždy keď vyslovila moje meno...cítil som to až tam dole. A nie, nie vždy premýšľam svojím penisom. Teda skoro nikdy. Som veľmi profesionálny architekt a preto by som mal dať od Amber Devenportovej ruky preč. Vidíte vie to aj môj mozog.

Prečo je to potom tak sakramentsky ťažké?

Súbor sme zbehli ako nič. A asi za dve hodiny sme boli hotoví. Bol som unavený a uťahaný. A Amber na tom nebola inak. V jej očiach som videl únavu a vyčerpanosť. Dnes to bol dlhý deň.

„Bude to vyzerať úžasne, už teraz to viem," uznala.

„To bude. Ešte tam prehodím tie veci, na ktorých sme sa dohodli. Kedy by si chcela začať s prácami?"

Odfúkla si a jemne sa pousmiala. Bol to taký nevinný úsmev.

Nevinný.

To slovo sa mi k Amber vôbec nehodilo, ale bolo prvé čo mi napadlo pri pohľade na jej úsmev.

„Neviem. Budem sa snažiť čo najskôr vrátiť do Londýna. A určite to nebude dlho trvať, teda dúfam. Budem s tebou v kontakte a keď sa budem vracať napíšem ti email, aby si bol v obraze."

„Amber zavoláš mi."

„Prosím?"

Nepočula ma snáď, alebo si zo mňa robí blázna?

„Amber zavolaj mi, keď budeš nasadať do lietadla na ceste späť. Podľa toho sa zariadim a rád ťa budem počuť," povedal som to od srdca.

Bola to asi najviac romantická veta v mojom živote, teda jediná romantická veta, akú kedy poviem.

„Zavolám, teraz už by som ale mala ísť. Potrebujem sa ešte zbaliť a zavolať Jamesovi."

Kto je James?

Amber sa na mňa pozrela a uvedomila si, že sa asi preriekla. Áno zlatíčko preriekla si sa a ja už som to nezvládal. Chcel som ju chytiť a pretiahnuť ju tak tvrdo, že si už nespomenie na žiadneho Alexa, Jamesa a žiadneho chlapa okrem mňa.

Amber už stála a pozerala na mňa.

Priblížil som sa k nej a cítil som teplo, ktoré z nej vyžarovalo. Chcel som ju cítiť pokožku na pokožke.

„Kto je James?" neudržal som sa a zvrieskol som.

Amber sa na mňa vyjavene pozerala. Nečakala odo mňa, že to budem chcieť vedieť a že ma to vôbec zaujíma. Ale zaujíma.

Nenechal som ju odpovedať. Svoje pery som položil na tie jej a surovo si ju pritiahol k sebe. Nevedel som to vydržať. Naposledy som ju takto držal včera, ale nevedel som na ňu prestať myslieť.