Vášeň alebo láska

Šiesta kapitola - Pracovná ponuka

Alex

S Amber sme večer ukončili ďalším bozkom na rozlúčku. Amber šla k sebe domov a ja zasa k sebe. V Londýne som vlastnil dosť vinární a dosť veľa budov na to, aby som si nerobil starosti kde budem spať.

Na Sicíliu sa mi nechcelo vracať. Chcel som byť pri Amber. Áno po tom všetkom čo sa medzi nami stalo, to musí vyznieť divne. Ale po tom všetkom som si uvedomil, že je to ona, ktorá vo mne od začiatku videla niečo dobré.

Nehovorím, že jej teraz budem vyznávať nekonečnú lásku, ale rozhodne som ju mal rád. A ja som zasa vedel, že Amber sa zmenila. Už rozhodne nie je to naivné dievča, ktoré som pred rokmi spoznal.

Vtedy mi prišla ako pijavica. Áno priznávam, som kretén. Viem, že viacerí z vás si to myslíte a nezazlievam vám to. Predsa ním aj som.

Teraz bola Amber sebavedomá a taká...neviem. Niečo na nej ma priťahovalo viac ako čokoľvek. Po tej noci, keď ma opustila som si pomyslel, že to bude len jednorazovka. Lenže po pár dňoch keď som na ňu nedokázal zabudnúť, som si uvedomil, že to asi až taká jednorazovka nebude.

A dnes keď som ju videl v náručí Garretta Warrena, bolo mi jasné, že nie som jediný, ktorý ju nedokáže dostať z hlavy. Amber Devenportová pobláznila mužom hlavy. Mnohým mužom.

A ja som chcel byť ten, ktorý poblázni jej hlavu. Viem, že kedysi sa mi to už podarilo a to som to ani nechcel. Teraz som to ale chcel. Neviem, čo ma k tomu tiahlo, ale chcel som byť posledný muž, ktorý sa jej dotkne. Muž, ktorý ju uvidí každý večer, keď bude zaspávať a každé ráno, keď sa bude prebúdzať.

Ešte stále vyzniem ako kretén?

Ak áno, tak potom neviem, čo viac Vám mám povedať.

Ležal som na gauči vo svojom byte a pozeral do stropu.

Londýn nepatrí medzi moje najobľúbenejšie mestá. Predsa len je tu zima a neustále tu prší. Ale bolo mi to jedno. Chcel som byť tam kde bola Amber.

Stáva sa zo mňa jej stalker?

Sám neviem čo ma k nej takto tiahne. Nebolo to ale len fyzické. Jej spoločnosť mi bola príjemná.

Musím uznať, že som sa s ňou cítil lepšie ako s kýmkoľvek iným. Dokonca lepšie ako s Christinou. Áno s mojou švagrinou a Amberinou najlepšou priateľkou. Christina bola moja prvá veľká láska. A viem, že navždy budem ľutovať, že som o ňu vtedy nebojoval. Christina si ale vybrala môjho nevlastného brata a naozaj som im to prial. Denis bol s ňou taký spokojný a miloval ju nadovšetko. Cez Christinu som sa preniesol už dávno.

Časť môjho srdca ju bude milovať vždy. Ale tá ďalšia časť už začína milovať inú ženu.

S hmkaním som sa postavil a vybral sa do svojej pracovne, ktorá sa až bizarne podobala všetkým v mojich bytoch. Všetky pracovne vo svojich bytoch po celom svete sa na seba podobali. Áno je to divné, ale mal som rád svoj stereotyp. Som vinár, ale spisovateľa, ktorý vo mne žije. Ten sa nedá umlčať. David McBridge vo mne žil a dýchal. A dnes sa zo mňa stane David a budem písať až do úmoru. Tým som si bol istý.

Sadol som si pred počítač a začal klikať do čiernych kláves. Začínal som písať novú knihu. Bolo načase, aby vydavateľstvo Philips vydalo moju novú knihu.

Nikto nevedel, kto je David McBridge. Teda vie to moja rodina a priatelia. Ale verejnosť to nevedela. Nikto nevie, že je to Alex Mendez. Nevlastný brat Denisa Philipsa. Každý ma poznal len ako jeho brata a úžasného vinára.

Každý poznal len Alexa. Nikto nepoznal Davida McBridge. Toho beznádejného romantika, ktorý písal bestsellerové detektívky so štipkou romantiky. A tak to musí zostať.