Vášeň alebo láska

Dvadsiata šiesta kapitola - Výťahový súboj a telefónne vyznanie

Amber

Nasledujúce dni sa náš vzťah s Garrettom, nijako nezlepšil. Snažila som sa mu vyhýbať. Naštval ma a okrem toho, chcel všetko riešiť sexom. Áno milujem sex, ale určite s ním nebudem riešiť každý jeden problém. A ako to tak vyzerá, Garrett so mnou nesúhlasil.

Nestretli sme sa ani raz, ale vždy príde čas porozprávať sa, či už chcem aby ten čas nastal, alebo nie. A v našom prípade to nebolo inak. Ten čas nastal a my sme sa stretli. Stretli sme sa tam kde to všetko začalo.

Tam, kde ma jeho zafírové oči, po prvýkrát uvideli.

Vo výťahu.

V tom našom prekliatom domovskom výťahu, ktorý som teraz preklínala.

Stál vedľa mňa a vyzeral, tak sexy, ako obyčajne. Voňal akoby práve vyšiel z parfumérie, čo mi inokedy nevadilo, ale teraz som sa chcela udusiť.

Do práce som chodila už niekoľko dní. Rekonštrukcie dopadli tak, ako som čakala. Bez problémov. V tom bol Garrett majster. Vo svojej práci. Ale vo vzťahoch sme obaja ľavý.

„Už som ťa niekoľko dní nevidel," oprel sa o stenu výťahu.

Len som prikývla s kamennou tvárou.

„Amber, takto to ďalej nejde. Od toho večera sme sa nevideli!" otočil ma k sebe.

Bola som ním pritlačená o stenu, všetky moje veci, boli na zemi. Ja som ale vnímala len telo, ktoré ma pritláčalo k stene.

Jeho telo.

Telo, ktoré vytesal samotný Diabol.

„Pusť ma!" povedala som cez zuby.

Bol naštvaný. Jeho naštvané oči sa pozerali do tých mojich. Zatínal čeľusť. Jeho silný stisk na mojom páse sa ani trocha nepovolil.

„Nepustím ťa, kým to nevyriešime," zastavil výťah.

Ten veľký stroj, ktorý sa držal na lanách a v ktorom sme boli, sa dal zastaviť len jedným tlačidlom a diabol tento diabolský nástroj, veľmi rád využil.

Ešte silnejšie ma pritisol k stene. Je to náš súkromný výťah, preto tu neboli kamery, vďaka čomu som bola trocha smelšia.

Aj keď som nemala problém s láskyplnými gestami na verejnosti, rozhodne som nebola pripravená na to, aby ma pri tom niekto pozoroval.

„A čo chceš riešiť? Že mi neveríš?" vykríkla som.

Chce sa rozprávať? Budeme sa rozprávať! Ale iným tónom reči, akým by chcel.

„Ja ti verím, len si o deťoch hovorila, tak veľmi, že ma to proste napadlo!" cítila som ako jeho hrudník stúpa a klesá.

„Lenže napadlo ťa zle! Rozhodne nie som žena, ktorá si potrebuje poisťovať muža dieťaťom! Myslela som si, že mi veríš, ale ako sa ukázalo, tak nie!" snažila som sa vyznieť čo najpokojnejšie.

Nechcela som na sebe nechať poznať, ako ma jeho blízkosť a dych na mojej tvári, rozptyľuje. Nesmel cítiť ani vidieť moju slabosť. Neváhal by a využil by to a to som nesmela dopustiť. Nenechám sa nm vtiahnuť do ďalšieho sexu, z hnevu.

„Amber, ja ťa poznám. Viem, že si úžasná a že by si to nikdy neurobila. Správal som sa ako idiot. Rozhodilo ma už len to, že si spomenula Alexa."

„To si nevieš vymyslieť lepšiu výhovorku? Naozaj do toho musíš zaťahovať chudáka Alexa?!"

„Akého chudáka? Stačil jeden pohľad a mal ťa omotanú okolo prsta! V ten večer som to videl! Stačilo jedno slovo a už si za ním cupitala do záhrady a rozdávala si si to s ním. A to nehovorím o tom večeri, keď ste skoro rozbili posteľ a stenu!"