Vášeň alebo láska

Dvadsiata ôsma kapitola - Temnota

Garrett

Sedel som na svojom mäkkom gauči a necítil som si chrbát. Bol som unavený. Tak veľmi uťahaný.

Dnes som stretol Amber aj s jej spoločníkom. Teda, ak sa kufor dá nazvať spoločníkom. Dokonca som žiarlil na skurvený kufor. Áno som idiot.

A ak sa pýtate na ten plast, čo som ťahal za sebou, tak sme spolu nič nemali. Ani som s ňou neplánoval nič mať. Bola to moja klientka, teda manželka môjho klienta. Páčili sa jej okná v mojej obývačke. Videla ich v jednom portfóliu a chcela ich vidieť naživo.

Aj keď si do svojho bytu, často nepúšťam klientov, nemôžem si dovoliť o tohto prísť. Preto som urobil výnimku, ktorú už nikdy nezopakujem.

A Amber tým bola pobúrená a dokonca žiarlila. Potreboval som sa s ňou porozprávať. Strašne som chcel, ale nedala si nič vysvetliť.

Chcel som jej vysvetliť svoju prchkosť pri večeri. Žiarlil som už vo chvíli, keď spomenula meno Alex.

Alex vyrábal dobré víno, ale pre mňa je veľkou hrozbou. Veľmi veľkou. A má syna. A ako som sa tak díval na Amber ako o ňom hovorí, uvedomil som si, že ho má rada. A to sa mi nepáčilo.

Nikdy som nebol žiarlivý. Amber to ale zmenila. Žiarlil som na všetko, čo robila. Na všetky osoby, s ktorými bola, keď som ja nemohol.

Alex bol jeden z tých osôb. Nechcel som Amber stratiť!

A moja žiarlivosť sa tvorila práve z môjho strachu, že ju stratím.

Dokonca aj Grahamovi chýbala. Ležal na našej posteli, priamo na jej strane a medzi labami držal jej vankúš. Graham nemal nikdy rád nikoho, okrem mňa. Dokonca ani môjho brata, ktorý je jeho menovcom. A teraz ležal smutný skrútený na mojej posteli.

Nikdy som mu nedovoľoval ležať na mojej posteli. Potom boli všade jeho sliny a chlpy. Amber mu to dovoľovala. Aj keď si myslela, že o tom neviem, vedel som to, podľa chlpov, ktoré boli na mojom vankúši.

Nemal som silu na to, aby som na neho skríkol a donútil ho zliezť z mojej na mieru vyrobenej posteli.

Sedel som na kresle v spálni a pomaly kĺzal prstom po obrazovke môjho iPadu.

V tom som uvidel niečo, čo ma naštvalo ešte viac.

Amber.

Objímala sa s Alexom, akoby boli milenci celé veky. Alex sa usmieval, ale Amberinu tvár nebolo vidno. Potom tam bolo ešte pár fotiek, ako Amber nasadala na zadné sedadlo, spoločne s Alexom. Šofér za nimi zavrel dvere a auto sa rozhýbalo.

Článok mal veľmi zaujímavý titulok.

Žeby sa nám stvoril nový párik?

Amber Devenportová s Alexom Mendezom boli videní, ako sa objímajú na letisku na Sicílii.

Amber Devenportová je známa ako riaditeľka vydavateľstva Sestry a spoluzakladateľka. Celé roky, od jej nástupu na scénu, sme ju nikdy nezastihli v takejto situácii s akýmkoľvek mužom. Teraz nám ale šťastie prialo a sfotili sme ju vo vrúcnom objatí s Alexom Mendezom, bratom Denisa Philipsa a úžasným vinárom. Amber priletela na Sicíliu z Londýna na jej súkromnom lietadle. Obaja vyzerajú....

Ďalej som už nemal silu čítať. Nechcel som to čítať a nechcel som, aby to bola pravda.

Chýbala mi tak veľmi.

Potreboval som sa vyvetrať. A to poriadne. Chcel som si vyprázdniť hlavu a mať vietor vo vlasoch.

Grahama som dal na vodítko na behanie a prezliekol som sa do športového.

Vonku už bolo asi sedem hodín, ale bolo mi to jedno. Potreboval som si vyprázdniť hlavu.

To som ešte nevedel čo ma čaká.

Bežal som po uliciach. Po asi hodine som prechádzal na druhú stranu k budove môjho bytu, už pomalým krokom. Už som vážne nevládal. Graham ma už čakal pri vchode, pretože som ho pustil z vodítka.

V jednej sekunde som už ležal na zemi vo veľkých bolestiach. Zrazilo ma auto, ktoré išlo minimálne stovkou.

Ležal som na zemi a nedokázal som sa ani pohnúť. Necítil som nič okrem bolesti. Počul som krik ľudí a Grahamove štekanie.

Celý život sa mi premietol pred očami. A uvedomil som si, že Amber bola jediným svetlým momentom v mojom živote. Ona je to jediné, čo ma kedy robilo šťastným. A nemohol som ju stratiť.

Trocha som pootvoril oči. Akoby stála nado mnou a pozerala sa na mňa svojimi smaragdovými očami. Bola celá v bielom.

„Amber, milujem ťa," pošepkal som.

Potom som stratil pojem o čase a upadol som do bezvedomia.

Bol som povznesený nad všetkým čo sa okolo mňa dialo. Videl som jedine ju. Snažil som sa jej dotknúť. Chcel som ju cítiť. Potreboval som jej dotyk.

Potreboval som, aby mi povedala, že ma miluje. Že ma nikdy neopustí. A že sa ku mne vráti.

Že sa na mňa nehnevá a že všetko vie.

Nevedel som, či sa ešte niekedy prebudím. Nevedel som, čo sa so mnou stalo. Ale cítil som sa ako v pekle. Pretože hoc som ju videl pred sebou, nedokázal som sa jej dotknúť. Bolo to peklo.

Nič naokolo som nevnímal. Cítil som len dotyky. A to ako ma naložili do sanitky a operovali ma. Nič iné som necítil.

A ja som nevedel, čo bude so mnou ďalej. Nikdy som nebol sentimentálny. Nikdy som si nemyslel, že sa môj život môže zmeniť v jedinej sekunde. A po určitom čase, aj keď som nevedel, koľko času prešlo, som ju prestal vídať.

Stál som sám v tme.

V podobe niečoho, čo mi prišlo tak povedomé, ale tak vzdialené. Nevedel som, prečo mi bolo to stvorenie povedomé.

Stál som v temnote v podobe Diabla.

.....................................................................................................................................

Neviem, čo Vám k tejto kapitole mám napísať. Tie posledné odseky hovoria sami za seba. Ospravedlňujem sa za kratšiu kapitolu, ale aj takéto musia byť. Viem, že som mnohým z vás zlomila srdcia, ale muselo to tak byť.

Ďalšia kapitola vyjde 12.6.2022. Teším sa na Vás a dúfam, že na moju knihu po tomto nezanevriete.

Vaša Barbara