Vášeň alebo láska

Devätnásta kapitola - Navždy

Amber

Vo vydavateľstve to bolo ako v blázinci. Začali sa prípravy na rekonštrukciu a ja som mala už teraz plné zuby prachu a špiny. Práce sa už rozbiehali a Garrett už bol na ceste tu, aby na robotníkov dohliadol.

A ja som premýšľala o home office. Všade bol hluk a robotníci sa neustále presúvali. Doma by sme toho všetci urobili omnoho viac ako teraz tu.

Christina mi poslala pár fotiek a oznámila mi, že už sú na mieste.

Prečo som s nimi nešla?

Cítila by som sa naštvane, že ja si užívam a moji zamestnanci tu sú sami a pracujú. Okrem toho som už vymyslela dovolenku pre naše vydavateľstvá. Každý rok, dvakrát do roka s Evou vyberieme miesta kam sa pôjde na dovolenku. Nechodíme sami, ale chodia všetci zamestnanci našich vydavateľstiev. Navzájom sa spoznajú a odpočinú si. Začiatkom januára sme už vybrali Rakúske Alpy. Rezervovali sme hotel. Každý z našich zamestnancov si môže zobrať partnera a aj deti. Všetko platíme my. Je to niečo ako odmena za ich tvrdú prácu.

Preto som nechcela ísť s nimi. Aj tak veľmi lyžovanie nemusím. Nie je to práve môj najobľúbenejší šport. Vždy len sedím v kaviarni alebo vo wellness. Okrem toho to tu niekto musí riadiť.

A chcela som byť s Garrettom. Bože, keď mi vyznal lásku, skoro som odpadla. Myslela som si, že zle počujem. Ale asi nie. Počula som to už niekoľkokrát a stále som pri tých slovách skamenela. Mala som pocit, že zle počujem. Ale tiež som ho milovala. Vlastne všetko bolo dokonalé, čoho som sa trošku obávala, pretože ak je všetko dokonalé, vždy sa to dá ľahko skaziť.

Hoc bol ten týždeň v New Yorku dokonalý, bála som sa čo sa stane v krutej realite.

Cítila som na sebe niečí pohľad.

Pomaly som zdvihla oči od monitora počítača, aby som uvidela Garretta. Stal opretý v mojich dverách s úškrnom na tvári.

„Ahoj," ozvala som sa prvá.

„Ahoj Anjelik."

„Všade sú tvoji ľudia. Dúfam, že si ich držíš na krátko. Už teraz mám prach aj za ušami."

„Väčšinou keď sa robí rekonštrukcia, tak sú všetci doma. Ale nemôžem to od teba vyžadovať."

„Už som o tom premýšľala. Všetci prejdeme na home office a budeme komunikovať online."

„Tak by to bolo najlepšie. Odporúčam ti to."

S Garrettom sme sa rozprávali o práci a o architektúre. Z jeho sebavedomia a znalostí v tomto odbore, vám muselo byť hneď jasné, že je to jeho parketa. Všetko mu šlo od ruky. Všetko vedel presne vysvetliť. Používal tie správne slová. Bol ako ja, ale architekt. Bol moja mužská verzia, čo ma trocha desilo.

Po našej debate sme si dali kávu, ktorú nám doniesla Shanon, tá sa tu teraz pohybovala a na všetko dohliadala namiesto Garretta.

„Dnes večer ti navarím večeru."

„Ty a variť?" zasmiala som sa.

„Niečo malé zvládnem. Neboj sa. Až totálny idiot v kuchyni nie som."

„Len si nepodpáľ kuchyňu."

„Kvôli kuchyni, alebo o mňa nechceš prísť?"

Tvárila som sa zarazene a snažila som sa nezasmiať. Tvárila som sa, že rozmýšľam.

„Asi kvôli tej kuchyni."

Garrett sa s úškrnom postavil a švihom som sedela na stole a on bol medzi mojimi nohami.

„Si si istá?" začal bozkávať môj krk.

Usmieval sa a jeho pery na mojej pokožke....och.

Bol to úžasný pocit, cítiť, že vás niekto chce a potrebuje. Že vás miluje a že sa vás dotýka a teší ho to. Že by bez vášho dotyku neprežil.

„Áno," vzdychla som.

Zaklonila som hlavu a dala mu tak lepší prístup k svojmu krku. To ho potešilo. Jemne mi hrýzol krk a hoc som si plne uvedomovala, že tam budem mať cucfleky, bolo mi to jedno. A nebudem ho zastavovať. Takú rozkoš by som si nikdy neodoprela.

„Chýbala si mi," zašepkal mi do krku.

„Veď sme sa videli, len dnes ráno," zastonala som.

„To je jedno, chýbaš mi vždy keď ťa pri sebe necítim. Vždy keď necítim tvoju prítomnosť a tvoje dotyky. Vždy keď nepočujem tvoj hlas a tvoj dych."

Pousmiala som sa nad jeho vyznaním.

Jeho pery som oddelila od svojho krku a prinútila som ho, aby sa na mňa pozrel. Jeho modré oči ma skenovali. A niekedy keď som sa do nich zadívala, premýšľala som, či sú krajšie oči ako tie jeho. Ako oči tohto nádherného muža.

„Už ma konečne pobozkaj," želala som si jeho pery na tých mojich.

Moje želanie sa mi splnilo. Jeho pery pristáli na mojich a jeho živočíšne ruky si pritisli celé moje telo k tomu svojmu. Moje ruky sa prehrabovali jeho vlasmi. Zaťahala som za korienky jeho vlasov a objala ho okolo krku. Jeho pery hodovali na mojich, keď sa naše horúce jazyky stretli. Cítila som jeho mužnú, hrubú vôňu, do ktorej som sa zamilovala. Milovala som tohto muža a všetko čo k nemu patrilo. Chutil po káve a mentolkách.

Jemne som sa od neho odtiahla a otvorila oči. Jeho oči akoby videli až do mojej duše a to ma desilo a tešilo dohromady.

„Milujem ťa Garrett, vážne ťa milujem," pohladila som ho po jemnom strnisku na líci.

„Amber, milujem ťa a nič a nikto to nezmení. Si to najlepšie čo ma v poslednej dobe stretlo. Nikdy na teba nezabudnem, lebo vždy budeš pri mne. Dokonca?"

„Navždy."

Ani jeden z nás nevedel, čo nás čaká. Čo sa k nám blíži a ako veľa času nám zostáva. A obaja sme boli pripravený prežiť každú voľnú chvíľu spolu. Nikdy som nikoho takto nemilovala a bola som si istá, že ani nikdy takto milovať nikoho nebudem.

A ako sme tam tak stáli, v mojej kancelárii, v Londýne, cítila som sa akoby sme existovali len my dvaja. Garrett a ja.

Garrett a Amber.

Anjel a Diabol, ktorí sa milujú. Ľudia, ktorí sú takí iní, ale pri tom rovnakí. Milenci, ktorí sa milujú.

A vedela som, že nech sa stane čokoľvek a príde ktokoľvek, spomienky mi zostanú. Vždy zostane v mojom srdci a v mojej mysli. Vždy tam budú jeho obrazy a spomienky, ktoré sme spolu zažili. Prekážky, ktorú sme prekonali a ktoré ešte prekonáme, vždy tam budú.

A chcela som, aby sme takto zostali navždy. Aby nás nič nerozdelilo. Aby som bola len ja a on.

Navždy.

.....................................................................................................................................

Amber je do Garretta zamilovaná. To je asi každému jasné. Miluje ho tak, ako sa len človek dá milovať. Myslíte, že zostanú spolu, alebo ich niečo rozdelí? Niečo menom osud? Alebo to bude skôr niekto? Čo, ak ale zostanú spolu? Čo bude s Grahamom a Alexom? Je to pravá láska alebo len pobláznenie? Čo bude ďalej?

Ďalšia kapitola vyjde v pondelok 23.5.2022.

Ešte sama, neviem z čieho pohľadu budem písať. Preto to nehovorím dopredu. Na mojom TikToku ešte v nedeľu vyjde ukážka na novú kapitolu.

Barbara