Hra života

-6-

Alexis

Prichádzala ladne ako levica, prekračujúc nohu cez nohu dodávajúc si tak elegantnosti na chôdzi. Alexovi venovala krátky pohľad na začiatku, keď ho uvidela potom sa jej líščie oči zahľadeli na mňa a nespúšťali ma z jej pazúrov. Prichádzala ako veľká voda, ktorá kráčala pomaly s eleganciou vediac, že urobí vlny a zanechá za sebou pohromu. Rozbúrená búrka jej panovala v očiach prinášajúc ju do našej malej konverzácie, ktorú som si dnes na prekvapenie veľmi užívala. Alexander nebol až taký zlý ako sa zdalo a prvé zdanie mohlo klamať. Avšak v jeho očiach sa odrážali iskre výmyseľnosti.  Detské, malé, radostné a plné očakávania. Presne ako v deň, keď sme sa spoznali. Baví ho provokovať ma. Mňa zasa oplácať mu rany dvakrát bolestivo a s arogantným úsmevom na perách. Podpichovanie, ktoré sme k sebe prechovávali bolo to, čo mi chýbalo u druhých. Málokto pochopí môj humor a moje ostré slová. On ich zoberie s gráciou a ešte mi ich oplatí.

Nebojí sa mojich azúrových, rozbúrených očí, ktoré k nemu vysielajú kradmé signály. Nebojí sa opätovať mi ostré slová. Nikdy ničoho neľutuje. Nepozerá na mňa ako na slečnu z porcelánu. Pozerá na mňa ako na dievča, ktoré je ochotné mu vraziť a ešte sa tým pýšiť.

„Koho to moje oči nevidia? Alexí si to ty?" príde až ku nám s gráciou a veľkým falošným úsmevom na perách. Sledujem ako sa načiahne po Alexovi, ktorý automaticky urobí krok vzad.

„To čo som povedal pred pól rokom stále platí. Skončili sme a nechcem ťa v živote Petra." S chladným hlasom prehovorí až sa mi postavia všetky chĺpky na rukách. Ľad na klzisku je oproti jeho hlasu tenký a vrelý.

„A preto sa ťaháš so spodinou?" nahne hlavu na bok a presladene sa usmeje. Taký úsmev nedokážem ani ja nahodiť. To ako ma nazvala však neriešim. Hlúpe slová od hlúpej ženy ma nemôžu predsa rozčúliť a rozhodiť. Nech si myslí čo chce. Ona robí o sebe mienku nie ja.

„Petra láskavo ťa žiadam aby si sa otočila na opätku a išla domov. V neposlednom rade sa správaj ako žena nie ako chuligán, ktorý uráža iné ženy len pretože žiarli." Ruka mi vystrelí k ústam aby som sa nahlas nerozosmiala. Smiech šteklí moje vnútro snažiac sa prebojovať cez pevne stisnuté pery a dlaň, ktorú tisnem k ústam o sto šesť.

Petra pred nami zalapá po dychu, nevediac čo povedať ako zareagovať. Takto si ho nepamätala. Odhadujem, že bol slepo zaľúbený a počúval ju na slovo ako psík svojho pána. To hold zaľúbený chlapi robia a vo veľa prípadoch nevidia ako nimi dievčatá manipulujú.

Stačil mi jeden pohľad a vedela som. Má na sebe značkovú bundu od Guess, topánky tej istej značky, kabelka Michael Kors a rifle boli pre mňa záhadou. Vyžarovala z nej istota, elegancia, bohatstvo a hlavne namyslenosť. Oči mala ľadové, chôdzu vyrovnanú a opovrhnutie hádzala na každého okolo nej prešiel. Namyslená, zbohatlícka panička, ktorá žije z rodičovských peňazí a chváli sa všetkým čo vybudovali oni a nie ona.

Jej pohľad spočinie na mne. Prezrie si ma od hlavy po päty asi trikrát. Opovrhnutým pohľadom sa zakvačí na mojej bunde, ktorá je obyčajná čierna, žiadna značková ale z obchodného reťazcu menom Gate. Nenakupujem značkové veci, ale všetko mám z bežne dostupných obchodov, kde ceny nie sú krvilačné a tenisky tiež. Značka puma, nike alebo adidas sú u mňa vrcholové. Nie ako ona, ktorá chňápe po celosvetových značkách, ktoré sú, za mňa niektoré, veľmi okázalé, nudné, opakujúce sa a gýčové.

„Vieš, že pracuje ako obyčajná čašníčka?" prejde pohľadom na neho.

„Viem." prikývne kľudne. "A absolútne ma to netankuje." mykne ramenami. "A hlavne by to nemalo zaujímať teba, pretože my dvaja sme spolu skončili a je na mne s kým sa stretávam a s kým nie."