Hra života

-16-

Alexis

Upokojila som sa. Na toalete som si umyla tvár a červené oči. Vyšla som z nich s úsmevom na perách aby mama nič nespoznala. Nedovolila som aby videla, že sa niečo dialo. trápiť ju je to posledné po čom túžim. Hrať šťastnú a s úsmevom na perách mi ide na jednotku s hviezdičkou. Počas rokov, ktoré sme trávili chodením po nemocniciach, videním mamky na dne v zlom stave som sa naučila predstierať všetko. Úsmevy, šťastím zaliate oči a dokonca ja radostný tón hlasu, kým mi hrdlo v skutočnosti zvierala neviditeľná ruka a dochádzal mi kyslík. Prispôsobovala som sa situácií. Musela som byť tá čo podrží rodinu pokope a bude riešiť všetko. Oco nemal toľko sily, nemal na to žalúdok. On svoje pocity nikdy neskrýval. Ak chcel plakať - plakal. Ak sa hneval - kričal. Nedokázal v sebe udusiť príval pocitov. Nikdy sa za ničím neskrýval začo som na jednej strane bola vždy rada. Na tej druhej, po informovaní o matkinej chorobe mohol prepnúť. On mal byť ten čo sa o nás postará. On mal byť hlava rodiny a držať nás. Ochraňovať, plniť nám ďalej sny. Lenže to sa nestalo. A jeden z nás súrodencov sa musel svojho sna vzdať, a brat to nebol.

"Prídem pre teba." z myšlienok ma vytrhne hlas Alexandra, ktorý stojí predo mnou s Liou na rukách.

"Nemusíš." namietnem.

"Chcem a nediskutujem o tom." pohladí malú po vláskoch a venuje mi polo úsmev.

"Dobre." kývnem. "Počkám."

Ešte predtým ako som odišla na toaletu ma zastavil a povedal, že ma dnes odprevadí domov. Mohla som namietať koľko som chcela. U neho šli moje námietky jedným uchom dnu a druhým von. Išiel si svoje a nepristúpil na moje nesúhlasné odozvy. Rozhodol za mňa. A ja som ...Ja som nečakane zacítila v oblasti hrudníka prídel tepla, ktoré obkľučovalo moje srdce. Láskalo ho ako balzam.

Hneď potom čo sa za ním zatvorili dvere, ku mne pristúpila Denisa. Nič nehovorila. Len na mňa pozerala a uisťovala sa, že som v poriadku. Sledovala ma ostrým jastrabím pohľadom.

"Počula som ťa naliehavo kričať." šepnem. Pozriem sa jej do očí, ktoré sú plné strach a v ich kútikoch je zjavná úľava.

"Bála som sa o teba." dostane zo seba s veľkým výdychom. "Nedokázala si sa nadýchnuť a ja som ti nevedela pomôcť. Nepočúvala si ma. Nepočula si moje slová." jemne krúti hlavou do strán. "Alexis..." zašepká zlomene moje meno.

"Som v poriadku." chytím ju jemne za ruku. "Prepáč, že som ťa vystrašila."

"On...ak by nepribehol Alex neviem čo by sa udialo." stisne mi ruku. "Začala si ho vnímať a poddala si sa jeho hlasu. Dôveruješ mu." skonštatuje holý fakt, ktorý neprehliadnem už ani ja. Moje srdce sa mi rozhodlo dôverovať, keď hlava kričala aby tak nerobilo. Upozorňovalo ho, že sa zraní a bude trpieť. Srdce si robilo čo sa mu zachcelo. Malo slúchadlá v ušiach a hudbu na plné obrátky. Nepočúvalo. Ak skončí zlomené, sklamané hlava sa mu vysmeje a bude mu túto skúsenosť trieskať o hlavu vždy, keď bude môcť. Už je to raz tak. Nikdy sa mi srdce s hlavou nespoja dokopy. Jedno si robí po svojom a druhé hučí ako zmyslov zbavené, že robí chybu. V konečnom dôsledku trpím ja a zdá sa mi, že to všetkým jedno. Osudu aj môjmu telu. Pravdepodobne som sa narodila pre samo poškodzovanie v inom druhu.

"On ťa má rád." ďalšie konštatovanie.

Jeho slová sa mi stále opakujú v hlave. Počujem ich ako neutíchajúcu ozvenu, ktorá sa odráža od všetkých stien. Neprestáva, nešepká ale viac a viac ju je počuť.

"Záleží mi na tebe Alexis."

Slová, ktoré mi nik nepovedal dlhú dobu. Tie, ktoré znamenajú tak veľa a veľa v sebe skrývajú. Odhalil mi kus svojho srdca, svojej mysle a urobil to nečakane a vo chvíli, ktorá sa mu zdala byť najvhodnejšia. Uistil ma, že nie som sama. Nemusím všetko pretrpieť v duchu, hrýzť si tak dušu. Ukázal mi svoju druhú stránku, tú ktorú predo mnou potajme schovával. Videla som jeho ostatné. Tým kým sa stal na ľade, vonku so spoluhráčmi, so sestrou a inými deťmi, ale i túto. Tú kde sme boli len my dvaja, bez obecenstva. Vtedy dovolil svojim ramenám klesnúť a hlave dopriať odpočinok. Nepremýšľal, nezdráhal sa. Hovoril čo mal na srdci a ja som bola v tejto časti hlúpa, že som ho označila za klamára. Videla som to na ňom. V tejto sfére som ho poznala. Bol v tom rovnaký ako ja. Neznášal klamstvá a intrigy.