Hra života

-14-

Alexis

Zdúchol ako čerstvo utretí prach na poličke. V sekunde ho nebolo. Preplietol sa medzi ľudí a stratil sa mi v dave. Jeho náhle zmiznutie som nepochopila. Hlava mi nepobrala prečo sa rýchlo zobral a odišiel skôr ako sme sa stihli normálne porozprávať. Myslela som si, že medzi nami je všetko vyriešené, vojnová sekera zakopaná ale zjavne som sa mýlila. Od našej spoločnej, prerozprávanej noci s výhľadom na tmavý areál, prešlo pár dní, ktoré sme sa nevideli, ale nič zásadné sa medzi nami nestalo. Ani v tú noc a ani ďalšie dni potom. Nerozprávala som o našej spoločnej chvíľke. Uchovala som si ju pre seba. Hlboko vo svojom vnútri a schovanú pod zámkami.

V skutku to bola pre mňa výnimočná noc. Sedeli sme v tesnej blízkosti vedľa seba. Rozprávali sme sa o veciach, o ktorých sa s inými nerozprávam. Dokázal pochopiť, ba si myslel to isté čo ja. Minulosť bola v niektorých smeroch omnoho lepšia. Súhlasil s mojimi myšlienkami, a keď nie nebál sa mi odporovať a vysvetliť mi prečo si myslí opak. Páčilo sa mi, ako sme jeden druhého dopĺňali. V ten moment som cítila, že pri mne sedí môj kamarát, s ktorým sa dlho poznám a máme toho veľa spoločného. Akoby som ho poznala roky, a pritom sa poznáme len pár týždňov. Driemalo v ňom niečo, zaujímavé. Neopísateľné a pre mňa nové. U chlapa som to ešte nezažila. Rozprával rozumne a predsa dokázal do konverzácie vniesť smiech a žarty. Vedel byť vážny a rozumný, avšak keď bolo treba tému trochu uvoľniť prevrhol ju na uvoľnenú a aktuálnu.

Dnes som za ním neprišla ho podpichovať ani si z neho uťahovať. Sprvu ako vstúpil na ľad, hneď som na ňom spoznala, že niečo nie je v poriadku. Bol ako vymenený. Nesústredil sa. Puk strácal a hlavou bol v inom svete. Niečo sa dialo a mňa škrelo, že som nemohla byť pri ňom a vypočuť si ho. Chcela som aby sa mi vyrozprával. Dokázala som si len predstaviť čo ho mohlo trápiť. Slová trénera. Neprichádza mi ale na rozum, prečo sa k nemu tréner tak správa. Čo stojí za ich spoločným príbehom. Aká zlá minulosť medzi musela byť? Príde mi nepredstaviteľné aby sa k nemu tréner tak správal, len pretože je dobrý hráč. To by ho hádam malo skôr tešiť, snažil by sa do tu udržať čo najdlhšie. Neposielal by ho do iného klubu, kde sa k nemu správajú rozdielne.

Prišla som ho podporiť a pozrieť sa na domáci zápas, na ktorý chcel ísť Lukáš so mnou, aj keď potom sedel s priateľmi nado mnou. Silou mocou ma tam dnes chcel až mi to prišlo divné a podozrivé. Jeho naliehaniu som pochopila, keď naši domáci hráči vstúpili na ľad. Vyšiel medzi prvými. Korčuľoval na ľavej polovici ľadovej plochy s hokejkou v ruke. Tá dnes nebola celá čierna. Rukoväť mu zdobila žiariaca rúžová lepiaca páska, ktorá sa tiahla skoro až po polovice hokejky. Na tvári sa mi vytvoril samovoľne úsmev, ktorý len narastal s uvedomením, kto to má všetko na starosti. Obhliadla som sa dozadu na brata, ktorý len ukázal palce nahor vyškerený od ucha k uchu a mala som potvrdenú odpoveď na moju nevyslovenú otázku. Spolčili sa. Lukáš mu ochotne priniesol moju pásku. Alexander nezabudol na svoj sľub, ba čo viac, ešte ho rozšíril a dal si pásku na väčšiu časť ako bolo prvotne dohodnuté. Poskočilo mi srdce radosťou. Svoj sľub splnil a mňa to v kútiku duše tešilo a hrialo.

Zdalo sa mi, že to je medzi nami v poriadku. On sa ale teraz zatváril, akoby som mu tu vadila a on so mnou nechcel prehovoriť ani pól slova. Dokonca aj tá trápna výhovorka, že ho Samo volá bola na neho slabá. Cez kričiacu hudbu mohol ledva počuť môj hlas, nieto zozadu kričať Sama. Klamal mi, utiekol a nič mi nevysvetlil. Nemala by som sa cítiť ublížene, ale predsa ma bodala z neho bolesť. Som naivná, ak som si myslela, že dokážeme prehodiť pár slov aj medzi ľuďmi? Všetko bolo hrané? Opitosť vylučujem, bol triezvy až až.

"Rodžer." otočím sa na osloveného, ktorý stál celú dobu za mnou. Po zápase si ma k sebe zavolal a pozval ma sem na oslávencov podnet. Prijala som pozvanie, pod malým nátlakom vyhrážky. Vraj ak by som neprišla, poslal by po mňa taxík. Ušetrila som si nervy a odísť predsa môžem kedykoľvek. Jediné čo som chcela bolo porozprávať sa s Alexandrom a odísť domov.