Hra života

-24-

Alexis

Len z diaľky vnímam čo sa naokolo mňa deje. Snažím sa odpútať svoju pozornosť od hluku, kričiacich fanúšikov a zvuku bubnov odrážajúc sa mi do uší. Je to to isté ale predsa iné ako na domácom zápase. Trnava je iná. Fanúšikovia sú iní a nie tak zapálení ako u nás. Snažia sa, ale domáci zápas a tí fanúšikovia tomu dodávajú grády. Energiu, vyhecovanie a melódiu pesničiek je počuť ešte hodiny po zápase. Už som si uvedomovala čo tým Alexander myslel, že doma je doma. Domáce zápase v sebe nesú veľa pozitívnej energie z fanúšikov, ktorí trávia tri tretiny na tribúnach. V Trnave sú tiež, ale nie je to také do bodky premyslené ako u nás.

Pozorujem ho ako sa kĺže po svojom druhom domove. Ľad pre neho nepredstavuje žiadnu hrozbu ani nástrahu. Je na ňom sebavedomý, a to z neho vyžaruje na všetky tribúny. Vníma ako sa vžil s chalanmi a ako prijal svoju dnešnú hru. Neprišiel sem so zvesenou hlavou, ale hrdo ju mal nahor a s chalanmi sa zdravil už z diaľky. Pocítila som uvoľnenie. Napätosť z môjho prvého zápasu tu bola stratená, akoby u neho nikdy neprevládala. Prijal fakt, že je tu a využíva každú sekundu na ľade, aby ukázal svoj potenciál, o ktorom už všetci dobre vedeli. V kútiku duše som si uvedomila ako ho zbožňujem sledovať, pokým je na ľade. Vnútorne aj trpím, keď ho niekto surovo prišpendlí o mantinel ale sem tam sa aj škodoradostne uškrniem, keď schytá za svoju drzosť. Je to také, aké to má byť medzi partnermi a on vie, že keď si zaslúži ja ho ľutovať nebudem. Začne sa tretia tretina, v ktorej vyhrávame zatiaľ o jeden gól čo vôbec nie je svetoborné, ale niekedy dostačujúce. Všetci sú ako na ihlách. Domáci tím, pretože ešte nemajú vyhraté a hostia lebo vedia, že môžu dorovnať ba streliť o gól naviac a vyhrať. Fanúšikovia kričia, povzbudzujú ale chalani sú sústredení a hluk z tribún nepočujú. Alexander mi počas jazdy sem rozprával, že vždy keď vstúpi korčuľou na ľad tak sa vypne a existuje pre neho len buchot hokejok o ľad a lietajúci puk. Odosobňuje sa.

Niekto ma jemne poklepe po ramene a ja sa otočím na dievča, ktoré sa usmieva a má na sebe tímovú mikinu hokejového, domáceho klubu. "Si Alexis?" spýta sa ma.

"Áno. Prečo?"

"Alex ma poveril aby som pre teba prišla. Chce ťa dole."

"Ako dole?" hlúpo sa opýtam.

"Medzi hráčskymi striedačkami. Je tam priestor a - "

"Ja viem čo je medzi striedačkami." skočím jej milo do reči aby nepokračovala v dlhom vysvetľovaní. "Načo ma tam chce?"

"Ako oporu? Možno chce aby si bola s ním pri ďakovačke? Nevyjadril sa mi presne." pozriem sa na časomieru a uškrniem sa.

"Povedz mu, že až keď dá gól, tak vtedy prídem dole. Cituj ma, že nič nedostane zadarmo."

"Toto mám odkázať Alexovi? Nedočkavému Alexovi?" spýta sa ma dvakrát načo súhlasne prikývnem.

"Ešte k tomu dodaj, že som sa usmievala."

"Okey." dá ruky do obranného gesta. "Ak bude frflať je to na teba."

"Beriem plnú zodpovednosť." uistím ju s úsmevom.

Sledujem ju ako kráča dole, prejde pomedzi tribúny cez schody až k "prízemiu" a prechádza popri skle až k striedačkám, kde už vykúka jeho hlava. Mladá slečna mu vysvetľuje všetko čo som mu povedala až ukáže smerom kde sedím. Nakloní sa dobre že nevypadne zo striedačky a aj na diaľku vidím, ako sa na mňa zaškerí. Prstami vo vzduchu zavlní čím sa mu úsmev na tvári rozleje do väčších úsmev ako predtým. Samoľúbi, sebavedomý. Taký má vždy, keď si verí a vyzerá ako malé roztomilé dieťa, ale to mu povedať nemôžem. Zastrelil by ma za takú poznámku.Má presne pätnásť minút do konca zápasu. Veľa možností dať gól, ak bude šikovný, prípadne sa postaví tam kde ho bude treba. Niekedy stačí len dobre stáť a príležitosť príde aj sama, ale u neho to dnes vyzeralo, že ho šťastie obchádzalo na míle ďaleko. Snažil sa. Nesebčil a bol tímovým hráčom. Prihrával ostatným, keď videl, že sú v lepšej palebnej situácií. To sa mi na jeho štýle hry vždy páčilo. Presadzoval sa, ale vedel, že je to tímová hra a nezáleží či ten gól trafí on alebo niekto z jeho spoluhráčov. Koniec zápasu sa blížil rýchlosťou svetla a Alexander gól nestrelil. Dve minúty dokonca zápasu, kým bol ešte na ľade som zišla dole, trasou akou išlo to dievča, ktoré našťastie stálo pri striedačkách.