Flapping of the wings

Just a child

Xaden so mnou ďalšiu noc nespal. Povedala som si, že to tak bolo lepšie, že by sa mi malo uľaviť... ale cítila som len vinu. To, čo som povedala, bolo cez čiaru. Nechcela som, aby umrel. Nikdy by som nechcela, aby sa mu niečo stalo, nech už spravil čokoľvek - mne aj iným, stále to bol... môj druh.

Celú noc som sa mrvila v posteli, nezvyknutá mať celý ten obrovský matrac sama pre seba, a keď konečne prišlo ráno, cítila som sa malátne a unavene, akoby som nespala celý týždeň.

Do izby zrazu vošla Mirya, vyzerala natešene a zvedavo. Keď ma zbadala, usmiala sa a poobzerala sa po izbe. "Je tu Xaden?" opýtala sa a pozrela sa na dvere do kúpeľne, akoby čakala, že bude tam.

"Nie... nespal tu," zašepkala som a schúlila sa vo svojom kresle. Mirya sa zamračila a podišla bližšie ku mne, jej krídla pevne zložené za jej chrbtom keď si sadla na kreslo oproti mne.

"Čo sa stalo? Pohádali ste sa?" spýtala sa a po prvý raz si predo mnou zložila krídla, aby sa mohla pohodlne oprieť - znak toho, že tu plánuje zostať o niečo dlhšie.

Schovala som si tvár medzi kolená, ktoré som mala schúlené pod sebou a prikývla. "Ťaké dačo," zamrmlala som a povzdychla si, "pokazila som to. Povedala som niečo, čo som nemala."

Mirya sa usmiala a sadla si do tureckého sedu, jej oči aj napriek jej profesii a zážitkom mäkké a nežné, "každý to niekedy pokazí. Aj on veľa vecí-"

"Nechápeš to," zavrčala som a zdvihla hlavu, aby som sa na ňu pozrela, "povedala som také slová, ktoré nemôžem vziať späť. Nič, čo by som povedala alebo urobila ich nemôže odvolať."

Chvíľu sme sedeli v tichu, jediný zvuk bol dážď, ktorý s hukotom dopadal na vytrážové dvere balkóna vedľa nás, pričom vytváral kaluže na jeho podlahe. "Lyss... je veľa vecí, o ktorých nevieš. O Xadenovi, o tejto vojne, o vzťahoch v tomto kráľovstve... Ale je niečo, čo vieš -  a ja viem, že to vieš, pretože to cítiš; Xaden ťa miluje," povedala a chytila ma za ruku, "je to tvoj druh, vždy ťa miloval. Ale je to komplikovaná povaha a nad všetkým až príliš premýšľa, vidí hrozby tam, kde ani nie su a bojí sa. O teba. O mňa s Kenjym, o nás všetkých."

Hoci som nechcela, vytrhla som si ruku z jej zovretia a opäť sa schúlila do klbka. Zžierala ma vina a tak veľmi som jej chcela veriť, chcela som sa zrazu zobudiť a zistiť, že Xaden, ktorého opisuje, je skutočný... ale moje skúsenosti tvrdili opak.

"Tak prečo robil všetky tie veci?" zamrmlala som a pozerala na okno, ako po ňom stekali kvapky dažďovej vody. Mirya si povzdychla a oprela sa späť do kresla, pričom si prehodila nohy cez opierku.

"Nesnažím sa ho hájiť. Vie byť pekný idiot a veľa vecí prehnal, ľudia sa ho boja právom. Ale po tých rokoch som zistila, že len zúfalo túži po niekom, kto mu prejavil náklonnosť, lásku," povedala Mirya s úškrnom.

Odfrkla som si. "Takže v mučiarni ľudí objíma, hej?" Mirya sa zamračila a opäť si povzdychla, jej ryšavé kučery obklopovali jej hlavu ako plamene a tvárili sa ako hady. "Nie, to nie. Ale odkedy má teba, už nemučí," povedala s úsmevom a ja som sa zasmiala.

"Takže mučil len preto, že bol osamelý?" zasmiala som sa, ale Mirya ostala ticho. "Lyss. Musíte sa porozprávať. Je toho viac."

***

Čakala som, kedy sa Xaden vráti do našich komnát, aby sme sa mohli porozprávať. Čakala som celý deň, hodiny na stene mi s každým tiknutím opakovali slovo, ktoré som mu naposledy povedala - umri, umri, umri umri umri umri umriumriumriumri...

Zrazu sa otvorili dvere a dnu sa dohrnul Xaden, jeho tvár zamračená a krídla napnuté, vyzeral tak desivo, ako prvý raz, keď som ho videla.

Kým som k nemu stihla podísť, schmatol svoje čisté oblečenie a zavrel sa v kúpeľni. Zavrčala som a nasledovala ho, otvorila som dvere, pripravená ho zvrieskať a potom ho objať, ale keď som otvorila dvere, zamrzla som.