Flapping of the wings

Prison

"Mali ste sem prísť už oveľa skôr," povedala liečiteľka, zatiaľ čo jej štíhle prsty vyberali stehy z mojej nohy. Zafučal som a prevrátil očami, nemal som čas chodiť sem, Lyss ma potrebovala a Kenjy mi nohu už aj tak dávno zašil.

"Viete, váš priateľ možno je skvelý bojovník a v prípade núdze rozhodne dokáže zachrániť život, no tú ranu vám zašil ako opilec a teraz vám tam ostane veľká jazva," pokračovala liečiteľka, krútiac hlavou, akoby mi na tom záležalo.

Zobrala z poličky nejaký silno oranžový olej a podala mi ho do ruky. Poďakoval som jej a pomaly sa postavil, Kenjy naozaj nevedel pekne vyšívať, ale úlohu to splnilo, takže moja noha bola posledná z mojich starostí.

Kvôli tomu, že som trávil väčšinu času pri Lyss a nechodil na schôdze mojich generálov a vodcov, kde ma zatupovali Mirya a Kenjy, som zameškal veľa plánovania proti rebelom. Áno, dobyli sme späť môj hlavný hrad a darí sa nám ho udržať, no kto vie, ako dlho to bude trvať. Rebelov neustále pribúdalo na číslach, už teraz ich armáda bola z polovice taká veľká ako naša. A ak by nás porazili, nepopravili by len mňa, ku dnu by šla aj Lyss, spolu s Miryou a Kenjym. Nezaujímalo by ich, že moja družka so mnou v podstate nemá nič spoločné, neverili by tomu.

A naviac k tomu všetkému tu bola tá vec s jej mamou... Ak Lysandra hovorila pravdu a rebeli naozaj mali jej mamu, bola len otázka času kedy nás začnú vydierať. Lyss povedala, že jej písala z Rylovho mobilu, no neodpísala jej. Pri myšlienke, že sa musela obrátiť naňho a nie na mňa ma pichlo pri srdci...

Každá sekunda so mnou ju ohrozovala, každé milé slovo, nežný dotyk či hrejivý pocit boli luxus, ktorý som si nemohol dovoliť. Nesmela byť so mnou, ale zároveň nemohla byť ďaleko odo mňa. Bolo to prekliatie, klietka s otvorenými dverami, cez ktoré som nesmel prejsť.

Pomaly som kráčal späť k mojim - teraz už v podstate našim - komnatám, moje krídla som mal aj napriek únave vysoko nad zemou a hlavu vztýčenú, aj keď jediné, čo som v tú chvíľu chcel bolo spadnúť do postele, privinúť si ju a povedať jej, že ma to mrzí, že každé moje tvrdé slovo ma bolí dvakrát toľko ako ju.

Povzdychol som si a konečne sa dostal k našim komnatám, no keď som otvoril dvere, zamrzol som na mieste. Bol tam Ryl, sedel pri mojom stole s mojou družkou v mojej komnate, akoby som ho nedal na týždeň zavrieť do klietky, ako trest za to, že ju zlyhal ochrániť.

"Čo tu robíš? Do mojich komnát bez povolenia prístup nemáš," zavrčal som a mal som sto chutí naňho skočiť, keď sa na mňa pozrel s odporom v očiach a absolútne žiadnou úctou.
"Došiel som za Lyss," povedal, akoby som bol totálny idiot.

"A dosť. Vypadni. Nechcem ťa tu ani vidieť. Buď rád, že ťa hneď teraz nepripravím o hlavu," zahrmel som a vyceril zuby, aby si konečne uvedomil, s kým sa to tu tak trúfalo rozprával. "Nie. Prišiel som za Lyss, a chceme sa porozprávať," zasyčal na mňa a ďalej na mňa pozeral, akoby mi chcel nazmačiť, že aj keby som sa postavil na hlavu, nepostavil by sa.

"Takto sa rozprávaš so svojím kráľom?! Dal som ľudí povesiť už za menej!" zreval som, moje krídla rozprestrené. Ryl mal tú drzosť vyceriť na mňa zuby a postaviť sa, pričom v ruke držal nôž zababraný od koláča. Zavrčal som a chystal sa naňho konečne skočiť, nemal by čas ani na zdvihnutie ruky a ja by som z neho spravil kašu, no zastavil ma tichý ston.

"Xaden," zastonal slabý hlas a ja som sa okamžite otočil na stranu, kde sedela Lyss. Jej pery sa začali farbiť do fialova a napuchli,  jej nechty a prsty zmenili farbu a boli neprirodzene modré, zatiaľ čo jej telo bolo pokryté červenými škvrnami a líca jej horeli, no jej nos a uši bledli.