Flapping of the wings

Drunk fight

Točila sa mi hlava, točila sa so mnou celá miestnosť a mala som pocit, že sa prekotí celý hrad, no aj tak som pila Xadenove veľké zásoby whisky.

Moja mama a sestra odišli - alebo lepšie povedané, boli odvlečené strážami - a ja som ostala sama, zavretá, zamknutá, izolovaná.

Nevedela som, čo sa deje, kto vyhrával vo vojne, prečo sa ma snažili zabiť, no hlavne kde bol môj otec.
Mama mi vždy hovorila, že zomrel, že sa obetoval, že je navždy preč... a teraz sa dozviem, že vedie armádu ľudí, ktorí ma uniesli a snažia sa ma zabiť?!

Odfrkla som si a zazubila sa na vojaka, ktorý ma s opovrhnutím sledoval, ako do seba lejem glg za glgom.

"Čo čumíš," vyštekla som a schmatla novú fľašu, ktorú som horlivo otvorila a napila sa z nej. Bolo to odporné, nechápala som, ako to Xaden mohol piť kvôli chuti, alebo to pil presne preto, prečo aj ja - aby sa stratil, nevnímal, na chvíľu zabudol, kto je.

Bolo už neskoro večer, alebo skôr skoro ráno, keď sa Xaden konečne vrátil a vykopol von vojakov, ktorí ma doteraz strážili.
Keď ma zbadal rozvalenú v kresle s jednou fľašou v ruke a dvomi hodenými na zemi, zamračil sa a zabuchol za sebou dvere.

"Čo to robíš, Lysandra?" spýtal sa a pozrel sa na svoju skrinku s alkoholom, odkial zmizlo pár fliaš.
"Chceš to naozaj vedieť?" spýtala som sa a nahla sa dopredu, "alebo ide o rečnícku otázku?"

"Koľko si toho vypila?" spýtal sa a zavrel otvorené slklenené dvierka, pričom ma prepálil pohľadom.
"Tak akurát," odvetila som a oprela sa o opierku kresla, točila sa mi hlava a bolo mi zle, no aj tak som sa znovu napila.

"No, myslím, že si mala už dosť," povedal a vychmatol mi fľašu z ruky.
"Hej!" prudko som sa postavila a zahnala sa po ňom, no stratila som rovnováhu a zviezla sa k zemi.

Xaden si povzdychol a zdvihol ma späť na nohy, pričom som sa oprela o jeho hruď a zastonala.

"Nenávidím ťa," zavrčala som a udrela doňho, potácajúc sa dozadu.
"To nemyslíš vážne," povedal kľudne, no kým ma stihol opäť chytiť, zdrapila som jednu z prázdnych fliaš na zemi a hodila ju po ňom.

Uhol sa, no roztrieštila sa o stenu za ním s hlasným rachotom a črepy z nej sa rozprskli po izbe.
Xaden sa prudko otočil a pozrel sa na mňa s vyvalenými očami, jeho večne zvraštené husté obočie bolo nadvihnuté a ústa pootvorené od prekvapenia.

"Zničil si mi život!" zajačala som a kým stihol vôbec niečo povedať, hodila som doňho ďalšiu prázdnu fľašu.

Ani neviem ako, no zrazu som doňho hádzala všetko, čo mi prišlo pod ruku; sviečky, poháre, plné fľaše, ozdoby zo stola, dokonca aj vázy s kvetmi.

"Lysandra! Zbláznila si sa?!" zreval Xaden a snažil sa vyhýbať veciam, ktoré som po ňom hádzala, aj keď mu to nie vždy vyšlo.

"Uniesol si ma, ublížil si mi a zabil si jediného človeka, ktorý ma tu mal rád!" povedala som a z mojich slov sa stali vzlyky, "zamkol si ma tu, nesmiem chodiť von, nesmiem byť s ľudmi, ale stále sú tu vojaci, ktorí sledujú každý môj pohyb!"

Zatočila sa mi hlava a zrazu som len cítila, ako sa okolo mňa obmotali pevné ruky a pritisli ma k hrejivej hrudi, na ktorú som si položila hlavu.

"Neviem, čo so mnou plánuješ," zašepkala som a Xaden ma podoprel, aby som sa nezrútila na zem.

"Čo chceš, aby som urobil?" opýtal sa prekvapivo nežne a odtiahol sa odo mňa, aby sa mi mohol pozrieť do tváre, "čo odo mňa chceš?"

"Chcem... chcem, aby si mi chytil vlasy."

"Čože?" opýtal sa zmätene, no o sekundu na to som sa vyvracala na podlahu, tesne vedľa jeho topánok.

Rýchlo mi zdrapil vlasy a chytil ma za pás, aby som nespadla do vlastných zvratkov, zatiaľ čo sa zo mňa valil prúd horkéj a štipľavej vody.

"Bohovia, koľko si toho vypila?" zamrmlal a keď som konečne prestala špiniť podlahu, zdvihol ma a zaniesol do kúpeľne.

"Osprchuj sa," rozkázal a zapol sprchu, aby v nej nastavil teplotu, "ostanem tu, keby si náhodou spadla. Nebudem sa pozerať," povedal a vyšiel z kúpeľne späť do spálne, kde som počula, ako na niekoho kričí, aby upratal.

Keď sa vrátil, držal v rukách moje čisté oblečenie a pomohol mi vyzliecť sa, aj keď som sa mu dosť bránila.

"Videl som ťa nahú, nemusíš sa hanbiť," zaškeril sa, no keď som ostala len v spodnom prádle, otočil sa.
"Choď do sprchy a potom sa obleč do pyžama."

Zastonala som a vliezla do sprchy, voda v nej bola príjemne teplá, umyla som si tvár a opláchla špinu z vlasov, pričom som stále jedným okom pozerala, či ma náhodou nešmíruje.

Vyšla som von a zabalila sa do uteráka, pričom sa mi hlava točila viac než z kolotočov.
Povzdychla som si a obliekla si svoje pyžamo, hoci nohavice boli naopak a nevedela som prepchať ruku cez rukáv.

Xaden si ťažko povzdychol, keď ma zbadal a napravil mi oblečenie, načo ma hneď odvliekol do postele, kde som spadla ako mŕtvola.

Zavrela som oči a zafučala do vankúša. Myslela som, že Xaden len zhasne svetlo a odíde, no pocítila som, ako sa vedla mňa hýbe matrac a zrazu ma obklopilo veľké, hrejivé telo.

"Spi, ale počítaj s tým, že sa ráno porozprávame," zamrmlal a obklopila ma tma.

***

Lyss sa v noci stále budila a vracala, niekoľkokrát som jej musel vyniesť kýbel, no takmer pred svitaním nám konečne dopriala trochu spánku.

Zobudil som sa, ešte keď bola krajina okolo len jemne ružovkastá od skorých ranných lúčov a pozrel sa na Lyss, ktorá mala hlavu vyloženú na mojej hrudi a spokojne si odfukávala.

Pousmial som sa a pevnejšie si ju privinul, zaplietol som si prsty do jej vlasov a dal jej jemnú, nenápadnú pusu do vlasov.

Chcel som sa takto budiť každé ráno, chcel som s ňou byť každú minútu každého dňa, chcel som s ňou chodiť von, naučiť ju poriadne lietať a ukázať jej každý kút sveta.

Bál som sa, že keby som jej dovolil niečo ku mne cítiť, ohrozil by som ju. Každú noc som mal nočnú moru, kde som držal už len jej mŕtve, roztrhané telo, a to len kvôli tomu, že som bol kráľ.

Len myšlienka na to, že by jej niekto takto ublížil nútila môjho draka škriabať mi zvnútra na kožu, ale tomu bolo koniec.

Uvedomil som si, že pokiaľ nezačnem robiť to, čo robia všetci druhovia, prídem o ňu nie kvôli meču, ale kvôli čistej nenávisti voči mne.

Včera mi to prvý raz naozaj docvaklo, a bol som odhodlaný všetko zmeniť.

Lyss sa mierne pomrvila a otvorila oči, ktoré hľadeli presne na mňa, a ja som sa na ňu odvážil usmiať.

"Dobré ráno. Máme dnes nabitý program."

Ahojte všetci! Strašne ma mrzí, že som nevydala kapitolu skôr, ale nevedela som, čo prvé robiť. Škola, kone, iné povinnosti + osobný život - veď to poznáte 😆

Snáď sa Vám ale kapitolka páčila, dajte mi to vedieť do komentárov!

Susan10273 😍❤️