Flapping of the wings

Poison

Všade boli telá, smrdeli, bzučali okolo nich muchy, žily presvitali cez ich bledú kožu, ich krídla boli useknuté a ich oči boli všetky rovnaké - vyblednuté, rozostrené, prázdne.

Bola som jednou z mŕtvol, škriabala som sa spod ostatných, ich koža sa mi zachytávala pod nechty a ich oblečenie mi trhalo zachytené vlasy.

Dostala som sa hore na kopu tiel, no zrazu som videla, že to nebola kopa. Bolo to pole tak veľké, že aj keď som sa otáčala a hľadala koniec, nevidela som ho.

Potkýnala som sa cez telá, kričala som, no nikto ma nepočul. Zrazu som zbadala dve známe tváre, moju malú sestru a mamu. Ležali vedľa seba, mŕtve.

"Mami!" zvreskla som a ponáhľala sa za nimi, no zrazu som sa začala topiť. Ponárala som sa dolu, telá podo mnou mizli a nahradilo ich more krvi.
"Mami! Mami!" zavzlykala som a snažila sa preboriť k nim, ale hladina stúpala stále vyššie a vyššie, až som ich stratila z dohľadu.

***

"Lysandra!" zavrčal som a zdrapil ju za ramená. Mala stále teplotu a teraz uprostred noci sa rozhodla kričať na celý hrad. Neviem, čo presne sa jej snívalo, ale plakala a kričala na svoju mamu.

Nevadilo by mi to, že kričala, ale udrela ma do nosa, a to ma naštvalo.
Schmatol som jej pohár z nočného stolíka a chrstol jej vodu do tváre.
Lyss sa zobudila a zalapala po dychu, zdrapila ma za ruku a zavzlykala.
"Majú moju mamu," povedala a posadila sa, "moju mamu a sestru."

Zatlačil som ju späť do vankúšov a pokrútil hlavou. Vonku bola ešte tma, ale Lyss evidentne tak skoro spať nepôjde.

"Nie, bol to len sen. Dám ti prášky a pôjdeš spať," povedal som a natiahol sa pre jej lieky.
"Nie! Rebeli! Majú moju mamu a sestru!" zavzlykala a sotila svoje lieky preč.

Zazrel som na ňu a zošuchol sa dolu z postele, aby som ich zdvihol.
"Keď ma zobrali, mali fotky mojej sestry a mamy," povedala a znovu odhodila krabičku s liekmi na zem. Zavrčal som a vrátil sa späť, aby som ich zdvihol. Už zase.

"Veľa fotiek! Pred pár mesiacmi som jej písala z Rylovho mobilu a ona mi neodpísala späť," povedala vyplašene a ja som stuhol.
Ona im písala z Rylovho mobilu?! A on o tom vedel?! Och, ten chalan je mŕtvy...
M. Ŕ. T. V. Y.

"Dobre. Postarám sa o to, ak si vezmeš prášky a pôjdeš spať," povedal som a zobral novú fľašu vody. Lyss prikývla a konečne si vzala svoju medicínu, po čom hneď zaspala.

***

"Vyzerá to lepšie," povedala Mirya a znovu si obzrela moju ranu, "Xaden ťa vezme k liečitelkám a myslím, že by ti mohli vrátiť späť aj ten posledný kus mäsa."

Prikývla som a zavrela oči, keď mi k rane pichla ďalšiu injekciu. Rana sa mi naozaj hojila dobre, z predošlého krátera liečiteľky spravili už len malú priehlbinku, ale pohľad na to bol stále nechutný.

"Mirya?" opýtala som sa, môj hlas trasľavý a nervózny, "chcela by som sa naučiť biť."

Mirya sa na mňa mlčky pozrela a prikývla. Nepýtala sa prečo, nepotrebovala to. Vedela.
"Pôjdem vyhodiť staré obväzy a vyzdvihnem olej u liečiteliek. O dva týždne pôjdeš k nim, a keď všetko bude vyzerať dobre, začneme s ľahkým tréningom," povedala a pozdvihla špinavé obväzy.

Odišla k liečitelkám a nechala ma samu. Prvýkrát po niekoľkých mesiacoch som bola sama, a bolo to fajn.
Vydýchla som si a oprela som sa o mäkký vankúš, no zrovna keď som takmer zaspala, prebralo ma klopanie ma dvere.

Zastonala som otrávené "vstúpte" a dnu vošiel Ryl s čokoládovou tortou v rukách. Hneď, ako som ho zbadala, posadila som sa, široko sa usmiala a roztiahla ruky, aby som ho mohla objať.

"Ryl!" zalapala som po dychu a zaborila si tvár do jeho krku. Voňal presne tak, ako som si pamätala, jeho vlasy boli o čosi dlhšie, no inak sa vôbec nezmenil.
"Tvoje krídlo! Zahojilo sa?" opýtala som sa a pozrela sa na veľkú jazvu, ktorá sa ťahala cez celé jeho krídlo.

Ryl sa na mňa nežne usmial a prikývol.
"Doniesol som ti koláč," povedal a podišiel ku Xadenovmu stolu, kde odkrojil kúsok čokoládového koláča.

Pozviechala som sa na nohy a schmatla svoju zbrusu novú barlu, pomocou ktorej som sa dotrepala až k stolu a sadla si.
"Vôní úžasne," povedala som s jemným úsmevom a Ryl si tiež odkrojil kúsok. Sadol si oproti mne a chvíľu sme na seba len mlčky hľadeli, usmievali sme sa, radi, že ten druhý žije.

"Takže... tvoja noha. Všetci kvôli nej stresovali, vedelo to celé kráľovstvo," zaškeril sa Ryl a dal si kúsok torty.
"Už je to v pohode. Len sa bojím, že si s tým niečo spravím," zamrmlala som a tiež si dala koláč. Musela som sa zastaviť, aby som nahlas nezastonala, pretože čokoláda mi rozhodne chýbala.

"A Xaden? Ubližuje ti?" opýtal sa, jeho hlas vážny s náznakom hnevu. Vypleštila som oči a rýchlo zdvihla tvár späť k nemu, no z mojich otvorených úst nevychádzali žiadne slová.

"Ja... nie, nič také sa nedeje. Bol so mnou celú dobu, dával na mňa pozor," zmohla som sa nakoniec, zvierajúc lyžičku až priveľmi silno.
"Však práve," zachechtal sa Ryl, "keby neodišiel, ani by som sa k tebe nedostal. Nechce, aby som ťa ďalej strážil. Chce nás oddeliť."

Povzdychla som si a chcela niečo povedať, no vtom sa dvere do izby prudko otvorili a dnu nevošiel nikto iný, než môj psycho druh.

Keď zbadal Ryla, jeho oči sa rozšírili a krídlami mu cuklo, ako vždy, keď bol naštvaný.
"Čo tu robíš? Do mojich komnát bez povolenia prístup nemáš," zahrmel, nekričal, no bolo jasné, že bol hnevom bez seba.
"Došiel som za Lyss," povedal Ryl, absolútne bez emócie, akoby sa s ním bavil o počasí.

"A dosť. Vypadni. Nechcem ťa tu ani vidieť. Buď rád, že ťa hneď teraz nepripravím o hlavu," zavrčal naňho Xaden, jeho obočie zvraštené a zuby vycerené.

Pozerala som sa z jedného na druhého, chcela som niečo povedať, no strašne ma svrbel krk. A jazyk. Ani som si neuvedomovala, čo sa deje, bola som sústredená čisto na nich dvoch.

"Nie. Prišiel som za Lyss, a chceme sa porozprávať," zasyčal naňho Ryl.

Uvedomila som si, že ma svrbí aj jazyk, tuhnú mi prsty a modrajú pery, no obaja sa ďalej hádali, zatiaľ čo som sa ja začala potichu dusiť, ako dáma.

Orechy. V tom koláči museli byť orechy.
"Xaden," zamrnčala som, no márne.

"Takto sa rozprávaš so svojím kráľom?! Dal som ľudí povesiť už za menej!" zreval Xaden, na čo sa Ryl naštvane postavil a vyceril zuby. 

Hrdlo sa mi začalo sťahovať, nešlo mi dýchať a cítila som, ako mi pomaly odchádza vedomie.
"Xaden," zastonala som znovu, no tento raz sa na mňa už pozrel. Vypleštil oči a zavrel hubu, no hneď sa rozbehol k nám, vlepil Rylovi a zdvihol ma.

Videla som už len Ryla, ako sa rúti k zemi a Xadenove tričko, kým ma prepadla tma.

Ahojte všetci! Prekvapkoooo, tak podarilo sa mi napísať kapitolu skôr 😁

Užívajte, snáď sa páčila!

Susan10273 ❤️