"Kedy ťa mám vyzdvihnúť?" Pyta sa ma samo. "Niekedy po desiatej by sme mali končiť. Veď si píšeme. Ďakujem ešte raz že po mňa prides." Obimam ho. "Si moja sestra. Nenechal by som ťa ísť samu domov." Dá mi pusu do vlasov. "Ešte chceme vidieť šaty." Pozrie na mňa Alex. Za chvíľu odchádzam na imatrikulaciu našich prvákov. Toto sú moje šaty.
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
Cez to dávam kožený dlhy kabát. "Wau." Hľadia na mňa chalani ktorý sedia u nás doma. Je tu samo, Alex, Sebo, Marko, Brett a Adam Nemec. No a samozrejme Tomi ale sak ten tu žije. "Si ohromne krásna." Usmeje sa Adam. "Fakt. Ma pravdu. Si úplne dokonala." Vstane samo z gauca. "Ďakujem chalani." Usmejem sa. "Uži si ti láska." Pobozká ma tomas a venuje sa ďalej hre. Mňa samo odnáša na miesto kde sa imatka koná.
"Ako bolo kráska moja?" Spýta sa samo keď nasadnem do autá. "Bola to pecka." Snažím sa usmiat. "Zlato čo sa deje?" V momente zastaví na najbližšom parkovisku. "Nič." Zakývem hlavou. "Rianka. Mne môžeš veriť. Prosím povedz mi to." Ide ma chytiť za ruku ale ja ucuknem. "Niekto ti ublížil?" Objaví sa mu strach v očiach. Len jemne Prikyvnem. "Vezmem ťa domov ale povieš mi to prosím. Bojím sa o teba." Pohladká ma po tvári. Znovu len Prikyvnem. Dorazíme ku nám domov. "Utekaj sa prezliecť. Počkám ťa tu." Dá mi pusu do vlasov a sada na gauč. Ja idem do izby kde je tomas a kuká do mobilu. "Ahoj kráska." Rozžiari sa. No keď vidí môj vydesený pohľad úsmev mu padne. Začnem sa prezliekať. "Láska čo mas na bruchu." Vstane z postele keď si dám dolu šaty. Mám tam obrovský otlačok ruky. "Kto ti to urobil?" Zastaví až tesne pri mne. Oblečiem na seba mikinu a tepláky. Keď sa naňho otočím naplno sa rozplacem a padnem mu do náruče. "Láska čo sa stalo." Hladká ma po chrbte. V ten moment do izby vletí samo. "Bože Riuš." Prejde k nám. "Povedala ti niečo?" Spýta sa samo Tomáša. "Nič. Po tom čo som sa jej spýtal čo ma na bruchu sa len obliekla a hneď sa rozplakala. Čo sa jej stalo." Pozrie Tom na môjho brata. "Neviem. Keď som ju išiel v aute chytiť za ruku cukla preč." Sadnú si so mnou na posteľ. Naďalej sa opieram o tomiho hruď a plačem. On ma hladká a upokojuje tak ako samo. "Kto ti ublížil?" Spýta sa pomaly Tomi. "Jeden bývali žiak našej školy snažil sa ma znasilnit." Znovu sa rozplacem ešte viac. "Bože môj. Ostanem dnes u vás áno?" Pohladká ma po chrbte samo. Ten potom odchádza do kuchyne pripraviť čaj. Tomi si so mnou ľahne do postele.
"Ako si na tom malička?" Vtiahne ma do objatia Brett. "Dá sa to." vydychnem. "Všetci sme s tebou neboj sa." Pohladká ma po chrbte Alex. "Ďakujem vám." Oboch ich obimem. "Ahoj kráska." Obima ma Robby. "Ahoj." Usmejem sa. "Už je ti lepšie?" Naďalej ma drží v objatí. "Áno a ak dnes vyhrajete bude mi ešte lepšie." Prehrabnem mu vlasy. "Vyhrajeme o to sa neboj." Zmurkne na mňa. Dnes zápas proti Zámkom. Ja sa prechádzam popri šatniach. "Ria?" Vyruší ma Marek Slovák. "Ahoj." Usmejem sa a obimem ho. "Nevedel som že ešte stále tu robis." Odtiahne sa. "Samozrejme že robím. Priateľa a brata by som neopustila." Ešte viac sa usmejem. "S kým chodíš? Prepáč nejak niesom v obraze. A brata? Veď si vravela že si sama." Zamračí sa. "Chodím s Tomim Pobezalom a brat je Samo. Zistili sme to keď mi umrela babka. Je to môj nevlastný brat. Ale aj keby. Oni sú moja rodina. Neopustila by som ich." Opriem sa o stenu. "To s tvojou babkou mi je naozaj ľúto, s Tomášom vám to prajem a úprimne som to aj čakal veď ste si boli naozaj blízky a pravdu povedať. Furt som si myslel že ty a samo ste nejaký pokrvný blízky abo dačo lebo ste úplne rovnaký." Obaja sa rozosmejeme. "Je to tak no. Viky z nás bola doma často na nervy. Ale keďže už bývam s Tomášom a cez prázdniny som často cestovala či som bola s Martinom a aj teraz som bola chvíľu v Michalovciach, v Calgary a v Seattli tak uz so samom niesme tak často spolu." Myknem ramenami. "V Michalovciach, Calgary a Seattli? Kymsom hral v Nitre nerada si vôbec chodila sama na štadión a teraz? To prečo si tam bola." Spýta sa. "V Michalovciach po tom čo sme mali zápas som ostala s Pisojom keďže sme kamaráti a potom som odletela za Pospisilom do Calgary a potom s nimi do Seattlu na zápas kde som bola aj s Juli čo je Alexova sestra." Prehrabnem si vlasy. "Ty si riadna cestovatelka. Ostávam tu spať. Môžeme zajtra zájsť na raňajky čo ty na to?" Pozrie na čas. "Veľmi rada. Tak si píšeme že čo a jak." Obimeme sa a ja odchádzam. "Kde si bola?" Obima ma Tomi. "Stretla som Mareka Slováka. Tak sme sa rozprávali a dohodli sme sa že dáme zajtra raňajky." Usmejem sa. "Dobre žabka." Pobozká ma ja čelo. "Sestrička!" Vyhodí si ma na rameno samo. "Ty retard." Začnem sa smiať. "Čo moja čo? No povedz buď hustá." Všetci vybuchneme smiechom. "Retardi." Zakývem hlavou. "Čo si povedala?" Zdvihne obočie tomas a začne ma steklit. "To si zapamätam." Tvárim sa urazené. "Ale no tak láska." Prejde Tomi ku mne. Ja stále odvraciam pohľad. Chytí si ma za pas a začne ma bozkávať. "Ešte stále si urazena?" Opýta sa. "Hej." Prikyvnem. Znovu ma začne bozkávať. "Deti no tak nechajte si to na neskôr." Zasmeje sa obchádzajúca Lenka. Samo len stoji a oprie sa o stenu.
