Čítala som si jeden rozhovor s Tomim a pozastavila som sa nad jednou otázkou a keď som Dočítala odpoved. Takmer som odpadla.
V septembri ste dovŕšili dospelosť a chceli ste si urobiť vodičský preukaz, ktorý by ste v zámorí určite využili. Už ste začali?
"Zatiaľ nie. Teraz budem mať viac času, takže sa do toho pustím. No čo viem tak moja priateľka si s radosťou vodicak urobí a je mi jasne že ak by som do zámoria odišiel, išla by so mnou a robila by mi vodiča"
"Takého vodiča ti budem robiť ty tupec." Hodím po ňom vankúš. Keď mu to dôjde začne sa smiať jak blázon. "Chápete to? Ten zasran povedal že ja súš radosťou urobím vodicak a odletim s ním do zámoria a budem mu robiť vodiča." Vysvetlím Adamovi, Tobiasovi a Sabi. Sabi je tobiho priateľka s ktorou nás zoznámil dnes. "Ale to si zabil bracho." Nastaví k nemu ruku Adam. "Ty drž hubu." Buchnem ho po hlave. "A čo keď som nehovoril o tebe?" Zmurkne na mňa Tomas. "Hej? No sak dobre." Opriem sa a začnem hladkať Taru. Dobermanica začne kývať chvostom a viac sa na mňa pritlačí. "Láska srandujem." Nakloní sa ku mne a ide mi dať pusu. "Láska ale veď teba čaká priateľka niekde inde nie?" Podpichnem ho. Tomáš sa zastaví tesne predtým, ako ma pobozká, a pozrie na mňa s prekvapeným výrazom. "Takže teraz budeme takto, hej? Podpichovať sa?"
"Ja len vravím, že možno tá priateľka, čo ti bude robiť vodiča, ešte niekde čaká," usmejem sa nevinným tónom, ale v očiach mi šibalsky svieti. Adam s Tobiasom sa začnú smiať. "Ty, Riuš, máš fakt odvahu," zareaguje Tobias, pričom Sabi len pokrúti hlavou. "Ja neviem, či by som toto svojmu povedala," zasmeje sa. Tomáš sa však nenechá zahanbiť. "Vieš čo? Možno máš pravdu. Možno niekde je. Ale vieš, čo je na tom najlepšie?" opýta sa ma a nakloní hlavu na stranu. "Čo?" odpoviem, aj keď presne viem, že má niečo za lubom. "Že nikto, ale naozaj nikto, by nemal na to nervy ako ty. Takže si pokojne šetri čas, láska, vodičák je tvoja parketa." Na jeho tvári sa rozleje sebavedomý úsmev. Chvíľu sa na neho len dívam, no nakoniec pokrútim hlavou a zasmial sa. "Ty si neuveriteľný." Hodím po ňom ďalší vankúš, ale tentoraz sa mu uhne.
"To si píš. Ale veď aj preto ma miluješ, nie?" povie a posadí sa vedľa mňa, pričom ma jednou rukou objíme. Tara sa medzitým snaží vliezť medzi nás, čo spôsobí, že obaja takmer stratíme rovnováhu. Adam si to všetko pozorne sleduje a dodáva: "Vy dvaja ste fakt ako z nejakej komédie. Ja už teraz viem, kto bude mať hlavné slovo, keď Tomáš začne šoférovať." Zasmeje sa. "Ja!" zvoláme naraz s Tomášom, a potom sa na seba len pozrieme a vybuchneme do smiechu. "Ty budeš drzat hubu a krok mladý. Jasne?" Zasmejem sa nad Tomim a potom ho pobozkam. "Ja vás dvoch zbožňujem." Usmeje sa Sabi.
"Naozaj ti nevadí ostať doma láska?" Pozriem na tomiho. "Nie nevadí. Potrebujem oddych zeby som nohu dal dokopy. Užite si to v Budapešti." Pobozká ma. "Bude mi bez teba smutno Tomi." Ohrniem spodnú Peru. "Ja viem aj mne bez teba. Ale veď so Sabinou budete preč len tri dni." Usmeje sa a pritiahne si ma k sebe. Spoločne chvíľu lezime. O taru sa postará Adam. My sme si so Sabi vymysleli trojdňový výlet po Budapešti. Nasledujúce ráno som sa zobudila s motýlikmi v bruchu. Budapešť bola vždy jedným z miest, ktoré som chcela navštíviť, a teraz sa to konečne deje. Sabi prišla ku mne už skoro ráno, plná energie, čo sa o mne povedať nedalo. "Tak poď, lenivá! Čaká nás Budapešť!" potiahla ma z postele, zatiaľ čo ja som sa len neochotne zamračila. "Veď už idem," zamumlala som, ale ona len pokrútila hlavou. Keď sme sa konečne pripravili a naložili všetko do auta, Tomáš sa prišiel rozlúčiť. "Dávajte na seba pozor, jasné? A volaj mi, keď dorazíte," povedal a pobozkal ma na čelo. "Jasné, ocko," podpichla som ho, ale on sa len zasmial a odvetil: "No veď uvidíme, kto tu bude nervózny prvý." Sabi ma potiahla za ruku. "Poďme už, lebo tam nikdy nedorazíme!" Cesta do Budapešti ubehla rýchlo. So Sabinou sme celú cestu spievali pesničky a plánovali, čo všetko chceme vidieť. Prvou zastávkou bol Hradný vrch, odkiaľ sme mali nádherný výhľad na celé mesto. "Tak toto je presne ten moment, keď sa oplatí nechať chlapov doma," zasmiala sa Sabi, keď sme si robili fotky.
"Presne tak. Ale úprimne? Už mi chýba," priznala som sa a ukázala jej správu od Tomiho, ktorý mi práve poslal fotku Tary, ako sa rozvalila na gauči. "Ach, vy dvaja ste fakt na smiech," pokrútila hlavou, ale potom sa usmiala. "No dobre, priznajme si, že aj mne Tobias chýba. Ale teraz si to užijeme naplno, dobre?" A tak sme pokračovali ďalej. Prešli sme mostom Széchenyi, navštívili termálne kúpele a večer sme zakončili romantickou plavbou po Dunaji. Svetlá mesta sa odrážali na hladine rieky a ja som si uvedomila, že tento výlet bol presne to, čo som potrebovala. Na konci dňa som sa však neubránila a zavolala Tomášovi. "Ahoj, láska. Ako sa máš?" ozval sa jeho známy hlas. "Úžasne, ale chýbaš mi," priznala som.
"Aj ty mne, ale uži si to tam. A pošli mi nejaké fotky, nech vidím, ako vám to ide."
Počuť že sa usmial. "Jasné, ale niečo ti poviem, Tomi. Keď budem nabudúce plánovať výlet, beriem ťa so sebou," povedala som s úsmevom. "To si píš, že pôjdem," zasmial sa a potom sme ešte chvíľu rozprávali, kým ma Sabi nenapomenula, že som na výlete a mám sa venovať jej. Ten večer som zaspávala s úsmevom na tvári, pripravená na ďalší deň v tomto nádhernom meste.
