The house of enchantment

||49.||

(Adrien)

Adrienovi chvíľku trvalo, než v sebe spracoval to, čo mu Octavia vravela. Vravela veci, ako že Hecate si asi vzala na seba Amandinu podobu a že predstiera, že je Amandou, jeho priateľkou, a on v sebe potláčal isté zmiešané pocity, obzvlášť ten, že ak sa Hecate skutočne premieňala na Amandu, tak to znamenalo, že sa nebozkával či neobjímal s Amandou, ale so samotnou Hecate Blackwoodovou. Že to bola ona, ktorej venoval nežnosti a láskyplné slová. Znamenalo to, že skutočnú Amandu nevedomky zradil. Aj to, čo doteraz považoval za takmer nemožné - že by sa jedného dňa mohol stať niekým, kto by sa bozkával s Hecate. Pravá Hecate totižto hoci bola na svoj vek zachovalou a veľmi dobre vyzerajúcou ženou, ale bola veľmi chladná, odmeraná, neprístupná.

,,Uvedomuješ si, čo mi to hovoríš? Podľa teba Hecate predstiera, že je mojou frajerkou a - dávalo by to zmysel, čo sa týka jej súčasného správania sa. Ale - mali by sme sa uistiť."

,,Presne tak. A chcela som ťa požiadať o pomoc. Tráviš s ňou najviac času z nás všetkých. Ty vieš najlepšie zistiť, aká je pravda. Ak ale je to Hecatina hra - hlavne sa prosím, nepreriekni. Hraj jej hry. Aj ja budem. Zistíme pravdu. A potom si s ňou poradíme."

,,Tak dobre. Aj keď sa mi to nepáči, ale budem to musieť s tou strigou nejaký čas vydržať."

,,Hlavne si na seba dávaj pozor. Je možné, že sa ti pokúsi nejako ublížiť."

,,Neboj sa, zvládnem to."

,,Vidím prichádzať Amandu," Octavia kývne hlavou smerom k oknu. Skutočne, Amanda práve prechádzala záhradou, pri čom sa okolo seba znepokojene obzerala. Napokon zašla dnu do paláca.

,,Idem za ňou," povie Octavii rozhodne Adrien. ,,Budem sa snažiť zistiť, čo je vo veci, to ti tu sľubujem."

. . .

Podarí sa mu zastihnúť Amandu až keď sa dostane do svojej izbičky. Vojde dnu ako to mal stále vo zvyku, a pozdraví sa jej. ,,Ahoj, láska. Môžem ďalej?"

Iba sa naňho mierne ľahostajne pozrie. ,,Ale iste. Hovoríš, akoby si za mnou i tak stále nechodil. Čo potrebuješ?"

,,Musím niečo potrebovať, ak ťa vyhľadávam? Proste chcem s tebou tráviť svoj čas, Amanda. Som tvoj priateľ a milujem ťa. A ty si mi tvrdila, že ma miluješ tiež, teda, aspoň donedávna."

,,Hm. Máš pravdu. Donedávna..." povie akoby sa nad niečím zamýšlala. ,,Vieš, myslím, že som skrátka zmenila názor," povie chladne.

,,Čo tým myslíš?" zarazí ho to.

,,Neklape nám to spolu a nemyslím si, že k tebe skrátka cítim to, čo ty ku mne, Adrien. Skôr som len chcela zistiť, aké to je s niekým chodiť, zo zvedavosti. Teraz to už viem a skrátka to nie je nič pre mňa. Rozchádzam sa s tebou."

,,To nemyslíš vážne, Amanda! Nie.. ja tomu skrátka neverím. Neverím, že ku mne nič necítiš," hrá sa, akoby ho to úprimne prekvapilo, pričom mal pocit, že Octavia mala pravdu. Nebola to pravá Amanda, žena pred ním rozprávala až príliš sebavedomo, chladne, rozhodne, bez emócií. Možno až kruto. Mohla to byť Hecate, ktorá sa snažila rozhodovať za pravú Amandu. A to ho ešte viac vytáčalo. ,,Chcem ťa, Amanda. Milujem ťa. A rozísť sa s tebou naozaj nechcem," snaží sa k nej dostať bližšie a pobozkať ju, aby si bol úplne istý.

,,Nepribližuj sa ku mne, Adrien. Už sa ma ani nedotýkaj!" jej výraz tentokrát nadobudne tichú hrozbu.

,,Lebo čo? Zabiješ ma?"