The house of enchantment

||3.||

(Viktor)

,,Bola to akási žena. Mala ľadovo studené ruky, ktorými mi zapchala ústa. Mal som pocit, akoby po mne natiahla ruku samotná Zubatá," líči Viktor skupinke zloženej z Phineasa, Emily a Miny svoj príbeh.

,,A potom?" spýta sa Mina, dievča, ktoré malo vzhľad malého dievčatka, ale jej skutočný vek tomu vôbec nezodpovedal. Oproti nej Viktor vyzeral akoby zjedol aspoň jednu osobu Mininých rozmerov.

,,Nie je to jasné? Potom sa posral od strachu," prehlási Phineas posmešne. Viktor veľmi dobre poznal ľudí, ktorí sa snažili byť za každú cenu vtipní, aj keď neboli. Sám mal doma takýchto súrodencov, a nemal rád, keď to robili. Nemal rád, keď sa ľudia hrali na niekoho, kým nie sú, keď sa povyšovali alebo príliš posmievali. Alebo sa takto možno snažil Phineas zakryť svoj vlastný strach - tým, že poukáže na strach niekoho druhého.

A skutočne, keď Viktor pozoroval Phineasa pozornejšie, všimol si, ako sa často napäto obzerá po okolí a ako si obhrýza nechty. Nepochybne mal sám strach, no nechcel to pred nikým priznať. Viktor mu to nemal za zlé, ako osoba mužského pohlavia to plne dokázal pochopiť. Očakávalo sa od nich ako od chlapov, že budú za tých silných, odolných, statočných, mužných.

Kráčali niekoľko chvíľ po lese, až kým to neuzreli. V diaľke sa nachádzal obrovský dom, veľkosťou a vzhľadom takmer pripomínal zámok. Decká sa tam okamžite rozbehli. Jedine Viktor zaváhal. Jednak preto, aby pozorne preskúmal každučký detail domu z diaľky, a keď už sa spamätal, že "jeho ľudia" nestoja vedľa neho, tak preto, lebo beh bol jeho dosť slabou stránkou.

Viktor z duše neznášal beh. Pokojnou chôdzou preto prešiel za ostatnými, vedomý si toho, že dom mu asi nikam neujde, i keď sa pokojným vôbec byť necítil. Veď boli unesení! A naviac, ktorý únosca by ich nechal len tak pohodených v lese neďaleko akéhosi domu, ak by nechcel, aby sa tam v tom dome ukázali?

,,Poďme dnu!" zavelí Phineas.

,,Nemyslím si, že je to dobrý nápad," dovolí si protirečiť Viktor. Phineas však nevyzerá byť typom človeka, ktorý by počúval akéhosi cudzieho tučka; a dievčatá, hoci sú výrazne opatrnejšie, tak stále to nestačí na ich zvedavosť, ktorú chcú utíšiť tým, že do domu nazrú a zistia, čo sa v ňom ukrýva.

,,Máš niečo lepšie na pláne?" spýta sa ho ten chlapec. Skutočnosť bola taká, že nemal, ale i tak tam nechcel dobrovoľne ísť. Chcel ísť domov.

,,Pozrite! Tam v tom okne!" zvolá Emily a vztýči ukazovák do vzduchu. Všetci nadvihnú hlavy, keď Emily pridá vysvetlenie svojho správania sa:
,,Bola tam akási žena. Sledovala nás!"

,,Tak to by sme mali zistiť, čo je zač," povie Phineas.

,,Neviem ako vy, ale ja to ani netúžim vedieť. Chcem sa dostať domov," ohradí sa Viktor. Zaškŕka mu v bruchu. Nepamätal si, kedy naposledy jedol, no určite už dlho nie. Snaží sa pocit hladu potlačiť myslením na iné veci, než na jedlo, napríklad na les, na tú tajomnú ženu, na to, že by sa Mine zišiel hrebeň na ten výbuch, čo má na hlave, na rôzne piesne...

Phineas a Mina však pristúpia k hlavným dverám. Zaváhajú. Kto sa ako prvý odhodlá použiť klopadlo v tvare hada zvíjajúceho sa okolo jeho rúčky? Pozrú sa jeden na druhého, no nikto nechce byť prvým.

,,Hej, tučko! Chýba ti mamička? Čo takto dokázať, že nie si srab?" Phineas ukáže na dvere.

Viktor začne neznášať Phineasa a jeho povahu. Byť unesený, pravdepodobne za pomoci mágie, do lesa, s osobou, ktorá sa mu posmievala za jeho nadmernú hmotnosť, a s dvoma ďalšími dievčatami, ktoré ho za to neokríkli a ani ho nezaklincovali pohľadmi, bolo.. vyčerpávajúce.

,,Hej, ty idiot! Čo takto dokázať, že nie si srab?" vrátil mu úder Viktor.

,,Fajn! Som viac chlap, než ty, posera," Phineas za zamračí, a Viktorovi je jasné, že za tými zatvorenými ústami zatína zuby. Až nakoniec Phineas urobí to, k čomu ho Viktor vyprovokoval. Pritisne ruku na klopadlo a zaklope.

Klop, klop, klop.

A vtedy sa to stane.

Kamenný had na klopadle ožije a začne sa plaziť po dverách. Phineas vykríkne a uskočí. Had zasyčí a vystrelí jeho smerom. Phineas zakopne o Viktorovu nohu a zvalí sa dozadu. Had sa mu začne ovíjať okolo pravej nohy.

,,Nehýb sa! Hlavne sa nehýb!" nariadi mu Emily. Phineas sťažka a vydesene vydychuje vzduch z pľúc a je na ňom jasne badateľná panika. Viktor v tej chvíli vôbec neoľutoval, že na dvere nezaklopal. Naopak, ľutoval Phineasa. Snažil sa byť ostražitý a držal sa od neho obďaleč, rovnako, ako aj dievčatá.

,,Dajte to preč! Dajte to preč!" prosí Phineas.

Had sa posúva čím ďalej vyššie po Phineasovej nohe. Phineas je ako v kŕči. Snaží sa riadiť Emilinou radou, dokonca zmĺkne a snaží sa nepanikáriť. Had vztýči vrchnú časť svojho tela a zadíva sa na Phineasa nahnedlými očami. Zaprská jazykom a následne sa veľmi rýchlo odplazí naspäť ku dverám, potom sa po nich plazí dohora, až napokon sa zmrští natoľko, že sa prepchá cez zámok dverí a odomkne ich. Dvere sa s rachotom otvoria.

Všetci štyria na to vyvaľujú oči a snažia sa vstrebať všetko, čo sa pred chvíľkou stalo. Had sa zanedlho vráti na svoje pôvodné miesto, až sa zmení naspäť na klopadlo.

,,Poviem vám, toto sú tie najpôsobivejšie dvere, aké som kedy videl," povie Viktor a pokrúti hlavou.

,,Chcete ísť dnu?" spýta sa vystrašene Mina.

,,Chcem sa rozprávať s tou ženskou!" povie nahnevaný Phineas a postaví sa zo zeme. Začne sa oprašovať.

,,Pravdepodobne je to čarodejnica, Phineas," varuje ho Emily. ,,Určite je to nejaká striga, čo ak nám ublíži?"

,,Už keď som si ten vstup vybojoval..."

,,Vybojoval? Kto mal vedieť, že ten had ožije? A nerobil si nič iného okrem toho, že si panikáril," upozorní ho Emily.

,,Tak si mala zaklopať ty, ty múdra pizda!"

Viktor premýšľal ani nie tak nad nezmyselnou hádkou svojich rovesníkov, ktorá bola na spadnutie k ešte väčšej, keď sa Emily chystala reagovať na úražku. Premýšľal nad tým, či by ich ten had bol naozaj schopný uštipnúť, otráviť, zabiť. Klopadlo v ňom vyvolávalo pocit, že je úplne normálnym klopadlom. Ibaže to, čo sa pred chvíľou stalo, tomu vôbec nenasvedčovalo.

,,To by už aj stačilo," zasiahne medzi nimi Mina.

,,Viktor, povedz im niečo!"

Keď nezaberajú jej upozornenia, chce si prizvať Viktora na pomoc, zrejme si mysliaci, že tak bude pôsobiť autoritatívnejšie.

,,A čo ako? Nie môj cirkus, nie moje opice," flegmaticky mykne plecom.

_________________________________________

Ahojte 😇

Tak, a už poznáte celkovú zostavu tínedžerov, ktorú chcem umiestniť do čarovného domčeka 😇 a dokonca jedna skupinka, tá Viktorova, už aj dorazila na miesto, pričom mala isté ťažkosti s.. ehm, klopadlom 😄

Budem sa snažiť dostať aj zvyšné skupinky do domu, avšak na tejto ceste ich bude čakať množstvo rozličných nástrah 🙂 Aké, to už nepoviem (teda, nenapíšem, resp. napíšem, ale až v nasledujúcich častiach) 😀

Majte sa tak, ako si to spravíte, ja osobne dúfam, že si spravíte dobrú náladu, a verím, stále verím, že k tej dobrej nálade som prispela aj ja aspoň z malej mikročasti svojimi príbehmi 😇