The house of enchantment

||8.||

(Journee)

Journee sa rútila plnou rýchlosťou smerom k oknu akéhosi domu. Prikryla si hlavu rukami a vrieskala. Keď už však mal nastať okamih stretu Journee so sklom, neucítila žiaden prudký náraz, žiadne bodnutie, nič, čo by mohlo spôsobiť, že by Journee skončila s prepichnutou krvácajúcou kožou, odreninami, ťažkými zraneniami, dokonca že by až umrela. Namiesto toho sklo okna zmizlo a stala sa z neho akási bublina, ktorá obalila Journee dnu do seba, a teraz sa o niečo pomalšie, no stále celkom rýchlo vznášala vzduchom trochu dopredu a následne priamym pohybom smerom k zemi, kde nakoniec bublina praskla a rozplynula sa v spŕške farebných iskier. Journee tak pristala omnoho pohodlnejšie, spokojnejšie, a predovšetkým živšie, než by bola čakala.

Opráši si oblečenie od žiarivých iskier, vydýcha sa, a poobzerá sa okolo seba. V izbe, v ktorej pristála, dominuje drevo, dve drevené stĺpy uprostred miestnosti, množstvo stoličiek, kresiel a veľký kozub. Ako ďalšie si Journee všimne koberec, ktorý sa tváril byť červeným, no bol taký starý, že bol na istých miestach až sivastý, vydratý. Bolo tu aj veľké zrkadlo so zdobeným rámom, či zopár krajinomáľb. Všetko toto by mohlo pôsobiť luxusne, keby sa tu bolo upratovalo častejšie. No a samozrejme, keby sa vymenil ten koberec za nový.

Journee spozornie. Na okne sa objavila nová vrstva.. skla? Bolo to sklo? Keď sa ho dotkne aj na ten materiál zaklope, tak nič nenasvedčuje tomu, že by sa mal zmeniť na spŕšku iskier, bublinu, alebo niečo tomu podobné.

Vzápätí sa čosi zrejme rovnaké, ako zažila Journee, zopakuje s druhým oknom v miestnosti a Saberom. Journee sa naskytne úplne nový pohľad na to, čo sa vlastne pred chvíľkou stalo: nie pohľad účastníka, niekoho, komu sa to reálne stalo, ale pre zmenu pohľad diváka. Keď Saber pristáva na zemi, jediné, na čo Journee dokáže myslieť, je "ouch" a čosi ako "tiež som pri tom vyzerala takto smiešne?"

Saber sa z pádu postaví na jej vkus až veľmi prirýchlo na rovné nohy. Vytiahne si nohavice a kontroluje, či je celý. Keď dospeje k záveru, že áno, vyberie sa smerom k Journee pri okne, ktoré začne kontrolovať. Journee naopak, ustúpi dozadu, a varuje aj Sabera.

,,Na tvojom mieste by som teraz išla od tých okien preč," akoby trochu predvídala budúcnosť, pretože v ich skupinke ostali ešte stále ďalší dvaja členovia, Zuri a Beck, a ona si to uvedomovala. A skutočne: sotva, čo Saber ustúpi stranou, dnu s vreskotom vletí aj Beck.

Saber už pochopil, čo mu Journee naznačila, a prikývne hlavou.

,,Uhuhm, vďaka," zamrmle.

Beckovi trvá oveľa, oveľa dlhšie, než sa z pádu postaví na rovné nohy, než Saberovi. Keď sa pokúšal vstať prvýkrát, akosi sa mu to nevydarilo a klesol naspäť na zadok. Journee si nevedela pomôcť, ale ten chlapec na ňu pôsobil strašne zženštelo.

Zuri na seba nenechala dlho čakať. Pristála s omnoho menším krikom, než Beck, teda aj na seba omnoho menej strhla pozornosť. Vo všeobecnosti Zuri na seba len pramálo strhávala pozornosť a nebyť toho, že sa Journee párkrát mihla pred zrakom, tak by niekedy možno ani nevedela, že existuje.

,,Kde to sme?" spýta sa Beck.

,,Neviem. Mali by sme to ísť preskúmať," Saber vykročí k veľkým dverám a otvorí ich. Za nimi sú ešte jedny dvere, a tie vedú priamo do akejsi úzkej chodby. Bolo tu málo svetla a dohromady asi štvoro kusov dverí vrátane tých, z ktorých práve vyšli. Jedny, vedľa tej izby, boli zamknuté. Ďalšie viedli do akejsi kúpeľne. A tie tretie, najväčšie, priamo oproti tej izby s kozubom, tie sa zrazu prudko otvoria, a teraz na Journee hľadí niekoľko párov očí deciek približne v jej veku.