The house of enchantment

||18.||

(Amanda)

Amande sa nepáčilo, čo im Hecate povedala, avšak aj keby chcela, tak sa o tom nemohla s nikým poriadne pozhovárať. Nemala istotu, že ich tá čarodejnica nepozoruje a neodpočúva ich súkromné rozhovory.

Rada by videla svoju malú sestru, ibaže po novom bola zavretá v dome s devätnástimi ďalšími deťmi. Pretože to v skutočnosti boli. Ešte neboli úplne dospelí, aspoň nie podľa Amandy. Sama sa pokladala ešte viac za dieťa, než za dospelú, hoci životné okolnosti ju dohnali k tomu, že bola v dome jednou z najvyspelejších osôb uvažovaním.

Mág. Čo všetko mág dokáže? A naozaj je tak nebezpečný, že by dokázal nechtiac ublížiť svojim najbližším? Bola skutočne mágom? Ale prečo by si to bola Hecate celé vymýšľala?

Okolo Amandy vládol nepokoj. Potrebovala tvorivé ticho na premýšľanie, priestor, aby si nechala všetky myšlienky poriadne prejsť hlavou. Nebola jediná, kto z triedy unikol. Všimla si Viktora, ktorý išiel rovno do kuchyne. Keď ho uvidela, ako si do úst nenásytne pchá koláče, nahnevalo ju to. Jedlo by malo byť spravodlivo rozdelené, aby sa ušlo každému, nie že jeden človek zje jedlo pre tak polovicu obyvateľstva domu! Ako mohol byť niekto až taký pažravý a sebecký?

,,Nie si na svete sám, Viktor," upozorní ho Amanda nahnevane.

,,Čože?" Viktor nadvihne zrak od jedla.

Zopakuje mu teda myšlienku ešte raz.

,,No ja viem, no a?"

,,A to, že by sa z jedla malo ujsť okrem teba aj ďalším devätnástim ľuďom!"

,,Ah.. aha. Jasné."

Zdalo sa, že sa nad sebou zamyslel, minimálne natoľko, že prestal jesť, a rozhodol sa odísť z kuchyne. Amanda sa zamračene dívala, ako sa jeho postava vzďaľuje.

,,Čo si o tom, čo nám Hecate povedala, myslíš?" prehovorí k nej Frederick. Často si k nej chodil po názory, pretože ju považoval za múdru osobu, minimálne múdrejšiu, než bol on sám. Amanda sa domnievala, že si na to dokáže zvyknúť.

,,Je toho veľmi veľa, čo si o nej a jej slovách myslím. A nemôžem ti povedať všetko. Okrem toho, máš vlastnú hlavu, Fred. Ak dokážeš hrať hazardné hry, určite si sa v nich naučil aspoň trošku čítať z ľudí."

,,Čítať z ľudí? Ale veď ľudia nie sú knihy. To sa nedá."

,,Mýliš sa. Každý človek je jedna veľká kniha. A ja verím, že to, či ti človek klame, alebo hovorí pravdu, to, aký je, ako aj iné veci, ľahko vyčítaš z jeho správania sa, z jeho pohľadov, spôsobov, akými veci hovorí, a podobne."

,,Ako si určite od Hecate počula, nie som v tom dobrý. Rád hrám hry, ale nejdú mi. Väčšinu peňazí prehajdákam, hoci sú aj dni, kedy sa mi darí. A prečo mi nemôžeš povedať, čo si o Hecate myslíš?"

,,Pretože by mohlo ísť o moje posledné slová. Sleduje nás. Neviem, či aj v tejto chvíli, no nejdem si otvárať ústa, nakoľko je to veľký risk."

,,Bojíš sa Hecate?"

,,Áno. Počula som a videla veci, ktoré dokáže. Navyše, neviem, či si si poriadne poobzeral dom. Má rôzne zákutia, a nie všetky pôsobia luxusne a útulne. Niektoré z nich sú hrôzostrašné a najradšej by som ich nikdy v živote nevidela. V deň, kedy som ich videla, mala som sto chutí z domu odísť. Boli sme len s Adrienom hľadať niečo pod zub a našli sme.. chcela som odísť z domu. Zastavil ma len Adrien, nech v dome zostaneme aspoň na noc, a trochu si oddýchneme po náročnej ceste."